Kráľovský Chlmec
Kráľovský Chlmec | |||
maď. Királyhelmec | |||
mesto | |||
Kostol sv. Ducha a kaštieľ
| |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Trebišov | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
Súradnice | 48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V | ||
Rozloha | 23,81 km² (2 381 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 7 352 (31. 12. 2023) [2] | ||
Hustota | 308,78 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1214[3] | ||
Primátor | Karol Pataky[4] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | ||
PSČ | 077 01 | ||
ŠÚJ | 528447 | ||
EČV (do r. 2022) | TV | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Ľ. Kossutha 99 077 01 Kráľovský Chlmec | ||
E-mailová adresa | poslať email | ||
Telefón | 056 / 632 12 38 | ||
Fax | 056 / 632 21 40 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
Wikimedia Commons: Kráľovský Chlmec | |||
Webová stránka: kralovskychlmec.org/ | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Kráľovskochlmčan/ka[5]
|
Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený 29 km severozápadne, Veľké Kapušany 16 km severne a Čierna nad Tisou 9 km východne.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.
Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Po rozrumení sa dnes nazýva Csonkavár (v preklade Okyptený hrad, Troskohrad) či hrad - zrúcanina Kráľovský Chlmec.
V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.
V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.
Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.
Symboly mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Heraldického registra [6] má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto malo v roku 2021 podľa sčítania 7 489 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2021):
Kráľovský Chlmec mal v roku 2011 podľa sčítania 7 698 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2011):
Náboženské zloženie (2011):[7]
- rímskokatolíci – 48,35 %
- kalvíni – 24,07 %
- gréckokatolíci – 12,12 %
- bez vyznania – 6,51 %
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou.[8]
- Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne.[9] V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.
-
Hrad Čonka (Csonkavár) - Troskohrad či hrad Kráľovský Chlmec
-
Kaštieľ
-
Erby nad portálom kaštieľa
- Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800.[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
-
Kostol sv. Ducha
- Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické.[11] Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.
- Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie.[12] V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.
-
Reformoaný kostol
-
Detail portálu
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Základná škola (M. Hunyadiho 16)
- Základná škola (L. Kossutha 56)
- Špeciálna základná škola (Majlátha 1)
- Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338)
- Stredná odborná škola (Rákocziho 23)
- Gymnázium (Horešská 18)
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Aranka Szentpéteryová (* 1933), herečka
- Szidi Tobias (* 1967), herečka a speváčka
- Róbert Géresi (* 1967), biskup Reformovanej cirkvi
- Csongor Kassai (* 1972), herec
- Peter Nádasdi (* 1978), herec a spevák
- Mirek Tóda (* 1980), novinár
- Viktor Kopasz (* 1973), fotograf
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Felsőzsolca, Maďarsko
- Ferencváros, Maďarsko
- Kanjiža, Srbsko
- Kisvárda, Maďarsko
- Rakovník, Česko
- Sfântu Gheorghe, Rumunsko
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hlavná ulica
-
Hlavná ulica
-
Sochy panovníkov na Námestí Milénia
-
Mestský úrad
-
Fontána
-
Múzeum
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 245 – 248.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kráľovskochlmčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 114–115
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky: Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava, 2012, s. 178-179. ISBN 978-80-8121-208-6.
- ↑ Kráľovský Chlmec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kráľovský Chlmec - Kostol sv. Ducha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kráľovský Chlmec - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Synagóga Kráľovský Chlmec [online]. Obnova.sk. Dostupné online. Archivované 2019-01-25 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovský Chlmec
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]