Šimon Jurovský
| Šimon Jurovský | |
|---|---|
| |
| Základné informácie | |
| Narodenie | 8. február 1912 Uľanka, časť Banskej Bystrice, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 8. november 1963 (51 rokov) Praha, ČSSR |
| Pôsobenie | dirigent a hudobný skladateľ |
| Žáner | klasická hudba |
| Súvisiace články |
SĽUK, SND |
Šimon Jurovský pôvodným menom Weiss-Nägel (* 8. február 1912 Ulmanka (dnes Uľanka) časť Banskej Bystrice – † 8. november 1963 Praha, pochovaný v Bratislave) bol slovenský hudobný skladateľ, autor baletov, spevohier, komornej, scénickej a filmovej hudby.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec: Juraj Weiss-Nägel (5.5.1873-18.11.1944)
- matka: Anna rod. Daubnerová (17.11.1887-11.12.1965)
- súrodenci: Ján Weiss-Nägel (1897), Anton Jurovský (1908), Stanislav Jurovský (1905), Jozef Jurovský (1899), Anna Chovanová (1901).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1922-1928 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Ružomberku, 1928-1931 na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V 1931-1936 nastúpil na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde u profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu, u Jozefa Vincoureka dirigovanie a u E. Suchoňa klavír. V rokoch 1937-1939 pracoval ako referent gramofónového a snímkového archívu v Slovenskom rozhlase. Z rozhlasu odišiel v roku 1939 do Viedne, aby tam u J. Marxa študoval kompozíciu na Hochschule für Musik und darstellende Kunst.
Ako dirigent účinkoval v Speváckom zbore bratislavských učiteliek (1939-1942) a v Bratislavskom robotníckom spevokole (1945-1947). Medzitým pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase. V roku 1948 sa tam stal vedúcim hudobného odboru, kým ho v roku 1951 menovali vedúcim hudobného odboru na Povereníctve školstva a osvety. Z povereníctva prešiel v roku 1955 za riaditeľa SĽUKu. 1. októbra roku 1956 sa stal umeleckým šéfom Opery Slovenského národného divadla. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1963.
Vo svojich skladbách nadviazal na postimpresionistickú orientáciu slovenskej medzivojnovej tvorby, pričom inklinoval k zužitkovaniu typických prvkov hudobného folklóru. Po 1948 jeho hudobný prejav ideovo ovplyvnilo obdobie socialistického schematizmu. Jeho vrcholné diela sa však stali progresívnou súčasťou slovenskej hudobnej kultúry, v ktorých prevládli moyzesovské folklórne prvky s prevahou lyrických melódií. Autor jedného z prvých slovenských baletov Rytierska balada (1956-1960), skomponoval aj spevohru Vietor od Poľany (inscenovaná 1973), nedokončená ostala opera Kapitán Nálepka. V skladateľskej činnosti sa systematicky venoval aj hudobno-dramatickej tvorbe, čo dokumentovali jeho scénické kompozície k rozhlasovým i divadelným hrám a najmä k celovečerným i dokumentárnym filmom. S jeho pôsobením v SND sa spájalo inscenačné stvárnenie pôvodných slovenských i inonárodných opier.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Cena mesta Bratislavy
- 1954 - laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
- 1962 - Za zásluhy o výstavbu
- 1964 - in memoriam Cena J.L.Bellu
Hudba pre film (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Pole Neorané - (1953) - réžia: Vladimír Bahna
- Posledná bosorka - (1957) - réžia: Vladimír Bahna
- Dáždnik svätého Petra - (1958) - réžia: Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Šimon Jurovský prispel k rozvoju a profesionalizácii slovenského hudobného života na operaslovakia.sk