Uľanka
| Uľanka | |
| mestská časť Banskej Bystrice | |
 Uľanka "dedinka v údoli"
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Vodný tok | Bystrica |
| Súradnice | 48°47′08″S 19°06′41″V / 48,78565°S 19,11145°V |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Wikimedia Commons: Uľanka | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Uľanka (Ulmanka) je najsevernejšia mestská časť Banskej Bystrice.
Podľa údajov z roku 2008 mala 447 obyvateľov.[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Leží 7 km od centra mesta v Starohorských vrchoch, v údolí riečky Bystrica, v nadmorskej výške 395 m n. m. Uľanka je obkolesená z juhu výbežkami Baranova a Pánskeho dielu, od východu Baníckymi lúkami, štítom Kochuľa (975m), od severu sa sem tiahne Končitý vrch a zasahujú sem aj výbežky Japeňa a Košiar. Do Uľanky sa z Banskej Bystrice dostanete cestou smerom na Donovaly, odbočením doprava približne 200 metrov za benzínovou pumpou Slovnaft za obcou Nový Svet-Jakub. Z Uľanky (rázcestie na začiatku obce - smer doprava) vedie popod železničný most 4 km cesta do baníckej obce Špania Dolina. Uľanka leží pri hlavnom cestnom ťahu Banská Bystrica - Ružomberok (cesta I. triedy č. 59) a pri železničnej trati Zvolen – Vrútky na ktorej sa nachádza železničná stanica Uľanka. Z Banskej Bystrice sem premávajú linky MHD č. 43 a 54 (601454). Uľanka má len dve ulice a to "Uľanskú cestu" a ulicu Jozefa Mistríka - nazvanú po významnom slovenskom jazykovedcovi.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Villa Ulmeni (1455), Ulmandorf (1490), Wlman, Wlmanowfalva (1516), Ulmanowfalwa (1560), Ulmanka (1773), Olmányfalva (1886), Ulmánka (1908), Ulmanka (1918), Uľanka (1948)
Podľa významného rodáka Antona Jurovského[2] sa názov obce uvádza v najstarších písomných dokladoch z 15. storočia jednak ako "Ullmann", alebo i ako "Ulaan-storff". Nejednoznačnosť významu pomenovania obce ovplyvnila aj slovenského politika, básnika a spisovateľa Ján Kollára (ktorý ako študent roku 1812 obcou prechádzal z Mošoviec do Banskej Bystrice), pretože práve ten odvádzal meno Ulmanka, nie od osoby ťažiara Ulmana, či jedného z Karlových synov, ale poetickejšie- a to od "ulmu", t. j. nemeckého pomenovania stromu brest, ktorý tam v tých časoch videl rásť. Kollár opisuje toto okolie Banskej Bystrice nasledovne: "Cesta cez Harmanec a jeho švajčiarske stráne, doliny a vodopády ma naplnila velebou. Do Kremnice vedie cesta cez lazy, lesnaté, jednotvárne a nudné roviny; cesta do Bystrice je bohatá na romantické rozmanitosti a smelé diela prírody.“[3] Úradne dedina niesla meno Ulmanka už od r. 1773, alebo i Ulmánka (v r. 1908). V rokoch 1886 – 1913 jej úradný pomaďarčený názov znel Olmányfalva; od r. 1918 zase Ulmanka. Terajšie meno Uľanka pochádza až z roku 1948. Aj keď nemá nijaké etymologické značenie, pre slovenskú je výslovnosť ľahšie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Uľanka vznikla ako banícka osada Villa Ullmani v 15. storočí. Podľa niektorých prameňov názov obce Ulmanka súvisí najmä s baníckou minulosťou obce, nakoľko toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia práve ťažiarovi Gotzelovi Ulmanovi (1391). V diele Jurkoviča "Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica" sa dokonca uvádza, že pomenovanie získala obec po jednom zo synov Karla- Ulmannovi (jeho ďalšími synmi boli údajne Ondrej a Mikuláš). Karlovci (alebo Károliovci) patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších majiteľov baní v okolí Banskej Bystrice.
V čase baníckej prosperity boli skoro všetci muži v obci baníkmi. Neskôr patrila Uľanka rôznym banskobystrickým ťažiarom - Jung, Thurzo a potom aj banskej komore. Obyvatelia sa časom začali okrem baníctva živiť aj drevorubačstvom, obchodovaním a prácou v závodoch v Harmanci a Banskej Bystrici.[4]
Život v obci v dvadsiatych rokoch 20. storočia veľmi pútavým a podrobným spôsobom opísal rodák z Ulmanky p. Anton Jurovský v diele "Životnou cestou-Spomienky psychológa". Kniha bola publikovaná v roku 2009.[2]
-
Pohľadnica Ulmanky z obdobia rokov 1920-1930 -
Štátna ľudová škola v Ulmanke 1930 -
Ulmanskí hasiči z 1940 -
Ulmanský kostol, v pozadí Hrabie 1940 -
Pôvodný oltár kostola v Ulmanke 1953 -
Píla v Ulmanke, vybudovaná v 1946-1947 -
Berta Haluzová- obecná pôrodná baba 50.roky -
Ulmanské divadlo z 1952 -
Rozlúčka občanov Uľanky so Šimonom Jurovským na Slávičom údolí v Bratislave 1963, rečník Ján Hudec -
Povodeň v Uľanke 24.10.1974 -
Pozvánka na tradičný futbalový zápas "Slobodní vs. ženatí" z roku 1981
Slovenské národné povstanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní zohrala vlaková stanica v Uľanke najmä v súvislosti s použitím pancierových vlakov v bojoch proti nemeckým vojskám. Povstalecké pancierové vlaky boli vyrobené na jeseň v roku 1944, pôvodne boli tri- Štefánik, Hurban a Masaryk. Obrnené vlaky plnili podobnú úlohu ako tanky, vyrážali do útoku či kryli ústup vojakov. Na konci Povstania boli všetky tri odstavené vo vlakových staniciach Uľanka a Harmanec.
Na budove železničnej stanice Uľanka je umiestnená pamätná tabuľa venovaná posádkam povstaleckých pancierových vlakov s textom:
| „ | „V období Slovenského Národného Povstania vychádzali z tejto stanice na bojové akcie pancierové vlaky, ktoré vyrobili zvolenskí železničiari. Stanica bola tiež centrom ústupu povstalcov a bojového materiálu do hôr". | “ |
Pred stanicou sa nachádza partizánske súsošie "Ústup do hôr" od akademického sochára Jána Hučka (* 1910 – † 1973), ktoré bolo odhalené v roku 1969 pri príležitosti osláv 25. výročia SNP. Na budove bývalého MNV a hasičskej zbrojnice je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa padlým v 2. svetovej vojne.[5]
Spomienky uľanských partizánov Štefana Poláka a Jána Jariabku sú od roku 2008 uchované v strojopisnej forme v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici pod číslom R 854/2015. Partizáni spomínajú na život v horách nad Uľankou, na spolužitie v dedine v časoch vojny, na vzájomnú pomoc a solidaritu. Silné väzby priateľstva Uľančanov sa najviac prejavovali pri pomoci prenasledovanej židovskej rodine Grünovcov. Skupovali predávaný majetok tejto rodiny a vracali ho späť Grünovcom. Obyvatelia fabrického domu pomáhali jedlom.
Skupina uľanských partizánov patrila k jednotke „Smrť fašizmu“, ktorá bola vedená majorom Volkovom.Pri vstupe do jednotky si uľanskí partizáni vzájomne prisahali: „Buď sa ako bojový zväzok vrátime všetci, alebo ani jeden“. Uľančanom výdatne pomáhali Špaňodolinčania, ako aj obyvatelia Jakuba. Ján Jariabka bol pôvodne príslušníkom I. československej armády na Slovensku - zaradený k technickej letke na letisku Tri Duby, k partizánom sa pripojil až v novembri 1944. Brat Ľudevít Jariabka narukoval k partizánom o čosi skôr. Spomedzi uľanských partizánov padol medzi prvými, osudným sa mu stal prieskum v Uľanke dňa 8. marca 1945, pochovaný je na cintoríne v Španej Doline. Spomienka Štefana Poláka: „Medzi príjemné chvíle, ktorými sme boli poverení- bola prieskumná činnosť skupiny- najčastejšie naše hliadky vyšli na Kochuľu alebo Sedlo do Hrabia nad križovatku. Rodnú obec Uľanku sme mali ako na dlani, keď sme boli na Kochuli a tam v plesti domov sme hľadali každý svoj. Okrem pohybu Nemcov sme boli v duchu s našimi doma. Vlievalo to do nás odhodlanie vydržať do konca a nemilosrdne biť fašistov- čo sa uhniezdili u nás doma.“[6]
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Uľanka tvorí spolu s Jakubom, Kostiviarskou, Podlavicami a Skubínom volebný obvod č. 4, ktorý má v mestskom zastupiteľstve 2 poslancov.[7]
Osobnosti mestskej časti
[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Anton Novák (* 1878 - † 1971), kníhtlačiar a publicista
- Jozef Jurovský (* 1899 – † 1976), náboženský a filozofický publicista a prekladateľ
- Stanislav Jurovský (* 1905 – † 1979), kultúrny historik a pedagóg
- Anton Jurovský (* 1908 – † 1985), zakladateľ slovenskej psychológie a univerzitný profesor
- Šimon Jurovský (* 1912 – † 1963), hudobný skladateľ
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Róbert Bezák (* 1960), bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1829. Hlavnej fasáde dominujú dve termálne okná umiestnené nad portálom. Objekt má hladké fasády, veža je ukončená barokovou helmicou. Loď kostola je zaklenutá segmentovou klebou.[8]
-
Kostol sv. Antona Paduánskeho
Kaštieľ Borsiczkých a pivovar v Uľanke
[upraviť | upraviť zdroj]
V 19. storočí sa v Ulmanke nachádzal kaštieľ rodiny Borsiczkých, ktorého súčasťou bol aj pivovar. V rokoch 1848-1849 bol však kaštieľ vyplienený.
Zaujímavosťou je, že práve do rodiny Borsiczkých sa priženil mešťan a zlatník Alojz Herritz, pochádzajúci z neďalekých Starých Hôr, ktorý sa zrejme od roku 1834 stal aj správcom pivovaru v Ulmanke.
Práve potomkovia Alojza Herritza a Anny Borszickej si odovzávali banskobystrickú pivovarnícku tradíciu z pokolenia na pokolenie.
Uľanský viadukt
[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšia stavba svojho druhu v juhovýchodnej Európe. Umiestnený na železničnej trati Banská Bystrica- Horná Štubňa, v náročnom teréne Veľkej Fatry- ponad dolinu Lelekovo. Má jednu hlavnú a tri vedľajšie klenby. Výška nad údolím je 42 metrov, dĺžka železobetónovej klenby je 42 metrov. Viadukt je prevádzkovaný od roku 1940.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Koliba u sv. Krištofa a Penzión Koliba[9]- Uľanská cesta 170.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Dopravná tabuľa pri vstupe do Uľanky -
Uľanka -
Mestská časť Uľanka na mape -
Zobrazenie "obkolesenia" Uľanky horami -
Kochuľa nad Uľankou -
Z dolného konca na horný -
Uľanka - časť nazývaná "Kolónia" -
Uľanka -časť nazývaná "Kolónia" -
Lesácke paneláky -
Dolný koniec Uľanky -
Tunel nad Uľankou-Dolinský II. -
Vlak vychádzajúci z 3. tunela trate SNP - "Dolinský II." -
Súsošie "Ústup do hôr" pri Uľanskej vlakovej stanici -
Súsošie "Ústup do hôr" z druhej strany -
Pamätná tabuľa venovaná padlým v 2.sv. vojne -
Uľanský viadukt - pohľad z vlakovej stanice -
Kostolík v strede Uľanky -
Farnosť Uľanka -
Vežička kostola v Uľanke -
Cesta do kostola z horného konca -
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a odbočka na Španiu Dolinu -
Kríž v hornej časti Uľanky -
Rodný dom súrodencov Jurovských -
Náhrobný kameň rodičov súrodencov Jurovských -
Jeden z najdominantnejších náhrobných kameňov Uľanského cintorína patriaci niekdajšiemu notárovi -
Uľanský parčík na dolnom konci -
Pohľad na dolnú časť Uľanky s pílou -
Ochranné pásmo Nízke Tatry -
Výjavy SNP osadené (pri hlavnej ceste) od 1974, od akademického sochára Mikuláša Palka -
Kam vedú cesty z Uľanky
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-06-26 z originálu.
- ↑ https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/HinoI-2010-2f.pdf
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2012-09-07 z originálu.
- ↑ http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=51929
- ↑ Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici číslo spisu: R 854/2015
- ↑ Poslanci [online]. Mesto Banská Bystrica, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Uľanka (Banská Bystrica)- Kostol sv. Antona Paduánskeho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-04-10 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uľanka
