Preskočiť na obsah

Širocká brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Širocká brázda
geomorfologická časť
Šarišskej vrchoviny
Okolie obce Víťaz
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Časť Šarišská vrchovina
Hranice Spišsko-šarišské medzihorie, Bachureň, Branisko, Bujanovské vrchy, Roháčka, Sopotnické vrchy, Sedlická brázda
Mestá Hermanovce, Jarovnice, Široké, Hrabkov, Sedlice
Rieky Svinka, Malá Svinka, Sopotnica
Súradnice 48°59′S 20°56′V / 48,99°S 20,93°V / 48.99; 20.93
Najvyšší bod Sopková
 - výška 661 m n. m.
Najnižší bod údolie Svinky
 - poloha juhovýchodný okraj územia
 - výška cca 270 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Širocká brázda[1] je geomorfologickou časťou Šarišskej vrchoviny.[2] Leží na území okresu Prešov a najvyššia Sopková dosahuje 661 m n. m.[3]

Brázda sa nachádza na severnom, západnom a južnom okraji vrchoviny a tvorí depresiu, oddeľujúcu okolité vyššie pohoria od jadra vlastnej Šarišskej vrchoviny. Je široká len 3 – 5 km a tvorí tvar písmena C s výraznejším pretiahnutím na juhovýchod. Severnú, západnú a juhovýchodnú časť odvodňuje rieka Svinka a jej prítok Malá Svinka, juhozápad Dolinský potok a Sopotnica, smerujúce rovnako do Hornádu.[3] Na území tejto časti vrchoviny sa nachádza množstvo obcí, medzi inými Jarovnice, Hermanovce, Široké, Hrabkov a Sedlice. Prístup do sídiel zabezpečuje sieť ciest nižšej triedy, napojených v severovýchodnej časti na cestu I/68 (PrešovSabinovStará Ľubovňa) a na západe na cestu I/18 a teda i diaľnicu D1, vedúcu súbežne a tvoriacu významnú spojnicu Prešova a Popradu. Juhozápadným smerom vedie cesta II/546, spájajúca Prešov a Margecany.[4][5]

Širocká brázda v rámci Šarišskej vrchoviny na severe, západe a juhu lemuje Sedlickú brázdu. Na severovýchode susedí tiež so Spišsko-šarišským medzihorím, na severe s pohorím Bachureň, západne sa nachádza Branisko a južný okraj lemuje Čierna hora a jej podcelky Roháčka, Bujanovské vrchy a Sopotnické vrchy.[2]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrajová časť Šarišskej vrchoviny susedí s vyššími pohoriami a hoci v oblasti nie je žiadna veľkoplošne chránená oblasť, na hranici sa nachádzajú osobitne chránené územia.[3] V juhozápadnej časti to je prírodná pamiatka Podmorský zosuv a Hrabkovské zlepence, v južnej časti prírodná rezervácia Dunitová skalka.[5]

Územie Širockej brázdy slúži prevažne na nenáročnú pešiu a cykloturistiku, no tiež ako nástupná oblasť na túry do susedných pohorí. Značených turistických chodníkov tu je minimum, no juhovýchodnou časťou prechádza červeno značená Cesta hrdinov SNP.[5][3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
  3. a b c d Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 43.
  5. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.