Vtáčia hora
| Vtáčia hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obce | Fričovce, Hendrichovce, Chminianske Jakubovany |
| Pohorie | Šarišská vrchovina |
| Podcelok | Sedlická brázda |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 698,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′27″S 20°59′33″V / 49,0075°S 20,9925°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Fričovce |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vtáčia hora[1] (698,2 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Šarišskej vrchovine, krajinnom celku Podhôľno-magurskej oblasti.[4] Leží nad obcou Fričovce, približne 16 km západne od Prešova.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Sedlická brázda.[4] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a zasahuje na katastrálne územie obcí Fričovce, Hendrichovce a Chminianske Jakubovany.[1] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situované Hendrichovce, severozápadne ležia Fričovce, západne Široké, juhozápadne Víťaz, juhovýchodne Chminianske Jakubovany a severovýchodne Bertotovce.[2][5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vtáčia hora leží v severozápadnej časti podcelku Sedlická brázda, v hrebeni vedúcom z Jakubovianskej hory (644 m n. m.) na vrch Za horou (717 m n. m.). Severne sa nachádza Červená skala (875 m n. m.), Mindžová (920 m n. m.), Brezina (819 m n. m.) a Končistá hora (740 m n. m.), východne Turne (555 m n. m.), Jakubovianska hora (644 m n. m.) a Za vrchmi (563 m n. m.), južne Ostrý vrch (604 m n. m.), Zimná hora (664 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.) a Koľvek (800 m n. m.) a západne Kamenčie (885 m n. m.), Za horou (717 m n. m.), Zadný Moravec (959 m n. m.), Sľubica (1 129 m n. m.), Brezová (1 042 m n. m.), Zvolanská (1 064 m n. m.), Sopková (661 m n. m.), Hradisko (628 m n. m.), Patria (1 171 m n. m.) a Smrekovica (1 200 m n. m.).[5][2] Masív je súčasťou povodia rieky Hornád, presnejšie jeho prítoku Svinka. Do nej odteká voda zo severných svahov, južné odvodňuje jej prítok Jakubovianka. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5][6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Neďaleké lúky však ponúkajú obmedzený výhľad na okolité vrcholy Šarišskej vrchoviny, no tiež Čergov, Bechureň, Branisko, Čiernu horu a Slanské vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný chodníkmi z blízkych obcí Fričovce, Hendrichovce a Chminianske Jakubovany.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 42.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.