Štát

O iných významoch výrazu Štát pozri Štát (rozlišovacia stránka).

Právo

Odvetvia práva

Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci

Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia

Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.

Spoločenské vedy

V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:

• obyvateľstvo – takzvaný osobný podklad
• územie – takzvaný vecný podklad
• štátna moc
• suverenita

Pre štát je charakteristické:

• suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
• hierarchická štruktúra
• spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
• skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
• riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
• štátne donútenie

Formy štátov

Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:

• z hľadiska formy vlády:
  • z hľadiska podielu občanov na štátnej moci:
    • demokratický štát
      • priama demokracia
      • nepriama demokracia
    • nedemokratický štát
  • z hľadiska zloženia najvyšších štátnych orgánov:
    • monarchia
    • republika
    • špeciálne formy (napr. diktatúra, fašizmus)
  • z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi:
    • parlamentná monarchia
    • parlamentná republika
    • prezidentská republika
    • kancelárska republika
    • iné
• z hľadiska vzťahu medzi ústrednými orgánmi a orgánmi prípadných územných častí:
  • unitárny štát vs. federatívny štát
  • centralizovaný štát vs. decentralizovaný štát
• z hľadiska štátneho režimu:
  • totalitarizmus
  • netotalitarizmus

ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA

- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut./nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

Funkcie štátu

Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:

• vonkajšie:
  • hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
  • pomoc iným štátom
  • agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
  • obrana pred napadnutím iného štátu
  • plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
  • boj za mier
  • regulácia zahraničného obchodu
• vnútorné:
  • právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
  • bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
  • hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
  • sociálne (robenie sociálnej politiky)
  • kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

Teórie vzniku štátu

• staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútornou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.

• novšie:
  • teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
  • vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
  • organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

Medzinárodné právo

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtine slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:

• stále obyvateľstvo,
• definované územie,
• vláda,
• schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.

Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.

Iné názory na štát

• Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
• Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politeia. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politeie).
• Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristokracia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
  • filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
  • strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
  • remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
• Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
• Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.

Názov štátu

Väčšina štátov má paralelne dva názvy:

• dlhý tvar názvu (napr. Slovenská republika, Česká republika, Švajčiarska konfederácia, Monacké kniežatstvo, Nórske kráľovstvo, Izraelský štát, Egyptská arabská republika), a
• krátky tvar názvu (napr. Slovensko, Česko, Švajčiarsko, Monako, Nórsko, Izrael, Egypt).

Konkrétne sa veci majú nasledovne:
Na Slovensku sú podľa zákona záväzným zdrojom geografických názvov zoznamy Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky. V týchto zoznamoch sa krátky tvar označuje ako "skrátená podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "skrátená podoba slovenského vžitého názvu štátu") a dlhý tvar ako "plná oficiálna podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "plná podoba slovenského vžitého názvu ako preklad oficiálneho názvu"). K tomu je pripojené nasledujúce vysvetlenie:

• "V bežnej praxi používame názvy štátov vo vžitej [t.j. skrátenej vžitej] slovenskej podobe, napr. Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Egypt, Brazília, Čína."
• "Neskrátené, vžité slovenské podoby oficiálnych názvov, napr. Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Egyptská arabská republika, Brazílska federatívna republika, Čínska ľudová republika a pod., sa používajú predovšetkým v oficiálnych diplomatických dokumentoch medzinárodného styku, pri rokovaniach, v podrobných geografických a kartografických dielach, v monografiách o štátoch."

Z celosvetového hľadiska sú záväzné najmä zoznamy Organizácie Spojených národov. V týchto sa krátky tvar označuje ako "krátky názov" štátu a dlhý tvar ako "formálny názov" štátu alebo jednoducho "názov" štátu. Ku krátkemu názvu je uvedené vysvetlenie: "názov používaný v hovorových alebo neformálnych kontextoch".

V internom predpise Európskej únie (konkrétne v príručke pre úpravu textov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie) sa označuje krátky tvar ako "skrátený názov", resp. na inom mieste aj ako "geografický názov" či "skrátený tvar", a dlhý tvar sa označuje ako "úplný názov", resp. na inom mieste ako "úradný názov", "protokolárny názov" či "dlhý tvar". Ako návod na použitie týchto tvarov príručka uvádza nasledovné:

• "Skrátený tvar (skrátený názov) sa používa, keď sa štát uvádza z geografického alebo hospodárskeho hľadiska: Robotníci, ktorí žijú vo Francúzsku (na území Francúzska), Vývoz z Grécka."
• "Dlhý tvar (úradný názov) sa používa, keď sa štát spomína ako právny subjekt: Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska., Francúzska republika je oprávnená….
• "Dlhý a skrátený tvar názvov niektorých štátov je identický: Rumunsko, Stredoafrická republika.

Symboly štátu

• štátna vlajka
• štátny znak
• štátna hymna
• štátna pečať

Literatúra

• JEHLIČKA, Petr; TOMEŠ, Jiří; DANĚK, Petr. Stát, prostor, politika: vybrané otázky politické geografie. Praha : Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta, 2000; ISBN 80-238-5566-2

Pozri aj

• Zoznam štátov
• Štátny podnik

Externé odkazy

• Názvy štátov

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Štát
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štát

Zdroje

• Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0