Štefan Korčmároš
| Štefan Korčmároš | |
| stredoškolský učiteľ, kronikár, laický historik, múzejník | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | dejiny mesta Sečovce a blízkeho okolia, pamiatky v Sečovciach a okolí |
| Vedecké pôsobenie | Vlastivedné múzeum v Sečovciach (1966 – 1981) |
| Alma mater | Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou Učiteľský ústav pre meštianske školy v Prešove |
| Významní študenti | Peter Sklenčár st. |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 4. október 1919 Streda nad Bodrogom, ČSR |
| Úmrtie | 9. jún 1985 (65 rokov) Sečovce, ČSSR |
| Národnosť | slovenská |
Štefan Korčmároš (* 4. október 1919, Streda nad Bodrogom – † 9. jún 1985, Sečovce) bol slovenský učiteľ, laický historik a múzejník, ktorý pôsobil ako kronikár mesta Sečovce. Jeho hlavný prínos spočíva v zhromaždení, spracovaní a publikovaní množstva materiálu k dejinám Sečoviec.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 4. októbra 1919 v Strede nad Bodrogom. Štúdium absolvoval na Učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou a na Učiteľskom ústave pre meštianske školy v Prešove. Následne pôsobil ako učiteľ na Základnej škole v Horovciach, potom na meštianskej škole v Sečovciach (neskôr Stredná škola v Sečovciach).[1]
Vykonal základné organizačné práce pri založení a poštátnení Základnej umeleckej školy v Sečovciach, ktorá bola zriadená v septembri 1951 na Štefánikovej ulici. Ako riaditeľ ju viedol do 30. septembra 1952.[2] Ako učiteľ dejepisu založil a viedol vlastivedný krúžok s ktorého pomocou v roku 1965 založil vlastivedné múzeum.[1] Mestský národný výbor v Sečovciach poskytol jednu miestnosť na uskladnenie kníh a muzeálneho materiálu. Múzeum sa orientovalo na dokumentáciu regiónu a vydávanie tlačených materiálov v výročiam historických udalostí v okrese a ich pripomínanie nástenkami v školách a vo výklade predajne Kniha. Činnosť jediného pracovníka múzea vykonával na čiastočný úväzok popri učiteľskom povolaní. Tento dôvod zároveň s nedostatočnými priestorovými kapacitami neumožňoval ďalší rozvoj inštitúcie, ktorá bola 1. februára 1981 presunutá do Trebišova, kde funguje aj v súčasnosti ako Vlastivedné múzeum v Trebišove.[3]
Korčmároš sa taktiež podieľal na vzniku Strednej poľnohospodárskej školy v Sečovciach, pamätníka Ružový sad na Dargovskom priesmyku a pracoval ako riaditeľ Kultúrneho domu v Sečovciach a kronikár mesta.[4]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Korčmároš, Štefan. Bačkovský rodák Imrich Frivalský, doktor lekárskych vied a prírodovedec. (ďalšie bibliografické údaje neznáme)
- Korčmároš, Štefan – Sabol, Eugen. Sečovce 1256 - 1956 : 700 rokov trvania. Báseň Mikuláš Kasarda. Sečovce : Jubilejný výbor osláv 700. výročia založenia Sečoviec, 1956. 24 s.
- Korčmároš, Štefan. Vlastivedné vychádzky po trebišovskom okrese. Trebišov : Okresné pedagogické stredisko, 1967. 94 s.
- Korčmároš, Štefan. Na Dargovskom fronte 1944 – 1945. Trebišov : Okresný národný výbor, 1969. 53 s.
- Sečovce v rokoch rozvoja : vlastivedný spravodaj. Sečovce : Vlastivedné múzeum, [1978]. 16 s. (neuvedený ako autor, ale jeho autorstvo je pravdepodobné)
- Korčmároš, Štefan. Cestou bojovej slávy. Trebišov : Okresná knižnica, 1979. 36 s.
- Korčmároš, Štefan. Sečovské obrázky. Editor Peter Sklenčár. Sečovce : Pastel, 2010. ISBN 8089412105. 79 s. (kniha vydaná posmrtne, zostavená Petrom Sklenčárom z rukopisov Štefana Korčmároša)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Sečovce : Pastel, 2010. 79 s. ISBN 978-80-89412-10-5. S. 78.
- ↑ História [online]. Sečovce: Základná umelecká škola Sečovce, [cit. 2014-03-15]. Dostupné online.
- ↑ História múzea : Štyridsať muzeálnych rokov I. [online]. Trebišov: Vlastivedné múzeum Trebišov, [cit. 2014-03-15]. Dostupné online. Archivované 2014-03-15 z originálu.
- ↑ KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Sečovce : Pastel, 2010. 79 s. ISBN 978-80-89412-10-5. S. 79.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Štefan Korčmároš.
