Preskočiť na obsah

Kipat barzel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Železná kopula)
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Kippat Barzel
Typ: Systém protivzdušnej obrany
Miesto pôvodu: Izrael
História služby
V službe: 2011 - súčasnosť
Používaná: Izraelské obranné sily
Vojny:
História výroby
Konštruktér:
Navrhnuté: 2005
Výrobca:
Vyrobené: 2011 - súčasnosť
Počet vyrobených kusov: 10 batérii [1] (plánovaný počet 15 kusov)
Základné údaje
Hmotnosť: 90 kg
Dĺžka: 3 m

Kipat barzel (iné názvy: Železná kupola, Železná klenba; hebr. כיפת ברזל, kipat barzel‎; angl. Iron Dome) je mobilný systém protivzdušnej obrany vyvinutý izraelskou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems, ktorý je určený na zneškodnenie rakiet krátkeho doletu a mínometných granátov. Dôvodom pre jeho vytvorenie boli neustále raketové útoky z Pásma Gazy na južný Izrael a ochrana civilného obyvateľstva na juhu aj severe krajiny.

Pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]
Skladaný stĺpcový graf palestínskych raketových a mínometných útokov na Izrael v roku 2008
     rakety
     mínometné granáty
Raketa Kasam odpálená z obývanej oblasti Pásma Gazy letí cez hranicu do južného Izraela: hlavný dôvod vytvorenia systému Železná kupola

Počas druhej libanonskej vojny v roku 2006 vypálil Hizballáh približne 4000 rakiet (drvivá väčšina z nich boli rakety krátkeho doletu typu Kaťuša),[2] ktoré dopadli na územie severného Izraela, vrátane Haify, tretieho najväčšieho izraelského mesta. Pri masívnych raketových útokoch zahynulo 44 izraelských civilistov[3] a okolo 250 tisíc Izraelcov sa muselo evakuovať a premiestniť do iných častí krajiny. Zároveň sa odhaduje že takmer milión Izraelcov bolo počas konfliktu upútaných k protiraketovým krytom.[4]

Na juhu krajiny bolo od roku 2000 do roku 2008 vypálených viac ako 4 tisíc rakiet a 4 tisíc mínometných granátov. Za týmito útokmi stál hlavne Hamás. Prevažná väčšina vypálených rakiet bola typu Kasam, avšak vďaka podzemným pašeráckym tunelom už Hamas rozšíril svoj arzenál aj o rakety typu Grad. Takmer milión Izraelcov žijúcich na juhu krajiny je v možnom dostrele rakiet palestínskych teroristov, čo je vážnou bezpečnostnou hrozbou.[5]

Vo februári 2007 bola Železná kupola vybraná vtedajším ministrom obrany Amirom Perecom, ako izraelské obranné riešenie hrozby útokov rakiet krátkeho doletu.[6] Odvtedy bol tento systém za takmer 210 miliónov dolárov vyvíjaný v spolupráci s Izraelskými obrannými silami (IOS).[7]

Špecifikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém je navrhnutý tak, aby zneškodnil rakety krátkeho doletu a 155 mm delostrelecké granáty s dostrelom 70 kilometrov. Železná kupola má byť funkčná vo dne aj v noci, za nepriaznivých poveternostných podmienok a má byť schopná reagovať na niekoľko hrozieb súčasne.[8]

Železná kupola má tri základné komponenty:[7][8]

  • Detekčný a sledovací radar: radarový systém bol postavený izraelskou obrannou spoločnosťou Elta
  • Vedenie bitky a kontrola zbraní (BMC): riadiace centrum
  • Odpaľovacia jednotka striel: jednotka, ktorá odpaľuje protiraketové strely Tamir, vybavené elektro-optickými senzormi a množstvom letových krídiel, ktoré zlepšujú manévrovateľnosť.

Radar systému odhalí odpálenie rakety, spočíta jej trajektóriu, prenesie túto informáciu do riadiaceho centra, kde spomínanú informáciu využijú na určenie miesta dopadu. V prípade, že vypálená raketa či granát predstavujú hrozbu, je vypálená protiraketová strela, ktorá raketu zničí ďaleko od dopadového územia.[7]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém Železná kupola je kritizovaný pre príliš vysoké náklady. Odhadovaná cena jednej protiraketovej strely Tamir sa pohybuje medzi 35 a 50 tisíc dolármi,[7] kým cena hrubo vyrábaných rakiet Kasam nie je vyššia ako niekoľko sto dolárov za kus.[9] Na túto kritiku reagovala spoločnosť Rafael v zmysle, že otázka ceny sa zbytočne zveličuje; radar systému bude schopný vypočítať, ktorá z rakiet môže potenciálne zasiahnuť obývanú oblasť a zneškodní tak iba také rakety, ktoré predstavujú hrozbu.[10]

Kritici tiež tvrdili, že Železná kupola je v zneškodňovaní rakiet neúčinná, a to vzhľadom na krátke vzdialenosti a časy letu medzi odpaľovacími miestami v Pásme Gazy a často ostreľovaným juho-izraelským mestom Sderot. Argumentovali tým, že iný protiraketový systém by bol efektívnejší; spomínal sa obranný systém Nautilus (známy aj ako Thelo). Systém Nautilus vyvíjali Izrael a Spojené štáty v rokoch 1995 až 2005, ale nakoniec bol projekt zastavený s odôvodnením, že je neuskutočniteľný. Americká zbrojná firma Northrop Grumman však navrhla vývoj pokročilejšieho prototypu Nautila s názvom Skyguard.[11]

Skyguard by mal na zneškodňovanie rakiet používať laserový lúč a cena každého jeho použitia sa odhaduje na 1000 až 2000 dolárov. Soločnosť Northrop Grumman tvrdí, že pri investícii 180 miliónov dolárov by bola schopná dodať systém na nasadenie v priebehu 18 mesiacov. Predstavitelia izraelského ministerstva obrany však tento návrh odmietli so zdôvodnením dlhšej uskutočniteľnosti a dodatočných nákladov. Takisto uviedli, že po dodatočných vylepšeniach je Železná kupola plne schopná Kasamy zneškodniť.[11][12]

Testovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • júl 2008: Protiraketová strela Tamir prešla úspešnými testami.[13]
  • marec 2009: Izrael úspešne otestoval protiraketový obranný systém, aj keď zatiaľ bez zasiahnutia skutočnej strely.[14]
  • júl 2009: Systém pri teste ministerstva obrany úspešne zneškodnil niekoľko rakiet, ktoré napodobňovali rakety Kasam a rakety s krátkym doletom typu Kaťuša.[15]
  • august 2009: IOS dokončili vytvorenie nového práporu, ktorý bude prevádzkovať systém Železná kupola. Prápor bude súčasťou izraelskej siete protivzdušnej obrany v rámci Izraelského vojenského letectva. Najskôr bude systém rozmiestnený pozdĺž hranice s Gazou a potom pozdĺž hranice s Libanonom. Prvé protiraketové batérie by mali začať fungovať v polovici roka 2010.[16]
  • január 2010: Železná kupola úspešne zneškodnila imitáciu niekoľkonásobného raketového útoku.[17] Generálny riaditeľ ministerstva obrany Pinchás Buchris v súvislosti s testom vyhlásil, že "aktivovanie Železnej kupoly zmení diplomatickú a bezpečnostnú situáciu Izraela na severnom a južnom fronte."[18]
  • 7. apríla 2011 protiraketový systém prvý raz zostrelil raketu Grad zacielenú na Aškelon.[19]
  • november 2012: prvé masívne nasadenie systému proti raketám smerujúcim z Gazy do Izraela, niekoľko stoviek zneškodnených rakiet mieriacich na Izrael.[20]

Počas prvej etapy operačného nasadenia Železnej kupoly zapojí Izraelské vojenské letectvo do obsluhy väčší podiel vojakov zo Sderotu, čím chce zvýšiť motiváciu medzi miestnou mládežou, ktorá je vekovo pod hranicou odvodu do armády. Cieľom je, aby sa mladí chceli do projektu zapojiť.[21] Izraelský 947. prápor protivzdušnej obrany Stinger ("Strelci") bude prvou jednotkou, ktorá bude systém obsluhovať.[22]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Tenth Iron Dome battery deployed to protect Israel from rockets [online]. jpost.com, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  2. ↑ POJAR, Miloš. Izrael - stručná historie států. 2. vyd. Praha : Libri, 2009. ISBN 978-80-7277-435-7. S. 108.
  3. ↑ Israel-Hizbullah conflict: Victims of rocket attacks and IDF casualties [online]. Ministerstvo zahraničných vecí Štátu Izrael, [cit. 2009-08-21]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ RUBIN, Uzi. The Rocket Campaign against Israel during the 2006 Lebanon War [PDF]. Begin-Sadatovo centrum pre strategické štúdie pri Bar-Ilanovej univerzite, 2007-06, [cit. 2009-08-15]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ Summary of rocket fire and mortar shelling in 2008 [PDF]. Intelligence and Terrorism Information Center, 2009-01-01, [cit. 2009-08-21]. Dostupné online. Archivované 2011-05-24 z originálu. (anglicky)
  6. ↑ Defense Minister selects Rafael anti-missile defense system [online]. Haaretz, 2007-02-04, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. Archivované 2009-07-25 z originálu. (anglicky)
  7. ↑ a b c d Israel successfully tests "Iron Dome" rocket & artillery shell defence system [online]. defpro.com, 2009-03-27, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ a b "Iron Dome: Defense System Against Short Range Artillery Rockets" [PDF]. Rafael Advanced Defense Systems, [cit. 2009-08-06]. Dostupné online. Archivované 2013-01-17 z originálu. (anglicky)
  9. ↑ What are Qassam Rockets? [online]. Jewish Policy Center, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. Archivované 2009-04-14 z originálu. (anglicky)
  10. ↑ Iron Dome rocket defense system will be operational by 2010 [online]. Haaretz, 2009-04-10, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ a b The Jerusalem Post, 2008-03-13, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ Iron Dome system found to be helpless against Qassams [online]. Haaretz, 2008-02-22, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Israeli arms company successfully tests Iron Dome anti-Qassam missile [online]. Haaretz, 2008-07-07, [cit. 2009-07-27]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Israel successfully tests anti-rocket system [online]. The Guardian, 2009-03-27, [cit. 2009-08-24]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ Iron Dome system successful in tests [online]. The Jerusalem Post, 2009-07-16, [cit. 2009-07-27]. Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ IDF moves one step closer to getting Iron Dome [online]. The Jerusalem Post, 2009-08-23, [cit. 2009-08-24]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ DVORI, Nir. צפו בתמונות ראשונות מהניסוי המוצלח ב"כיפת ברזל" [online]. Aruc štajim, 2010-01-11, [cit. 2011-04-07]. Dostupné online. Archivované 2012-02-21 z originálu.
  18. ↑ GAZDÍK, Roman. Izrael začne chránit před střelami z Gazy raketový štít [online]. Aktuálně.cz, 2010-01-08, [cit. 2010-01-09]. Dostupné online.
  19. ↑ RONEN, Gil. 'Iron Dome' Intercepts Enemy Missile [online]. Aruc ševa, 2011-04-07, [cit. 2011-04-07]. Dostupné online.
  20. ↑ Nad Izraelem se rozprostřela Železná klenba. [online]. [Cit. 2012-11-23]. Dostupné online.
  21. ↑ SARUSI, Neta. Boulevards (Sderot) of Defense. Bamahane, august 2009, čís. 3001, s. 12. (hebrejsky)
  22. ↑ SARUSI, Neta. "The Marksmen" Don an Iron Dome. Bamahane, október 2009, čís. 3008, s. 18. (hebrejsky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná kopule na českej Wikipédii.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kipat barzel

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kipat_barzel&oldid=7714144“