Preskočiť na obsah

Žilina (vodné dielo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vodné dielo Žilina
Vodná nádrž
Vodná nádrž
Štát Slovensko Slovensko
Okres Žilina
Súradnice 49°12′14″S 18°48′24″V / 49,2038°S 18,8066°V / 49.2038; 18.8066
Zdrojnica Váh
Dĺžka 7,5 km
Šírka 0,2 – 0,6 km
Hĺbka 15 m
Objem 18,1 mil. 
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Map
Interaktívna mapa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Vodné dielo Žilina, pohľad z výhliadkovej veže Dubeň
Vodné dielo Žilina
Lávka cez vodné dielo Žilina pri obci Mojš

Vodné dielo Žilina je vodné dielo na rieke Váh neďaleko mesta Žilina. Dielo bolo uvedené do prevádzky v rokoch 19971998. Jeho účelom je najmä výroba elektrickej energie a zásobovanie priemyselných podnikov v Žiline technologickou vodou. Nachádza sa tu vodná elektráreň, ktorá má dva hydroagregáty s celkovým výkonom 72 MW (2 × 36 MW). Priemerná ročná dodávka elektrárne za roky 1998 – 2000 bola 156 GWh/rok.

Hať má tri haťové polia so šírkou po 12 m, pričom hradiaca výška segmentu je 11,0 m. Klapky majú 3,3 m a celková výška uzáveru je 14,7 m. Celý systém je ovládaný hydraulicky.

Vodná nádrž

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické parametre:

  • dĺžka nádrže: 7,5 km
  • šírka nádrže: 250 – 600 m
  • celkový objem nádrže: 18,15 mil.
  • úžitkový objem pri maximálnej výške hladiny 352,00 m n. m.: 3,9 mil.
  • kolísanie vodnej nádrže za prevádzky: 1,7 m
  • kóta maximálnej hladiny vody: 352 m n. m.
  • hrádza nádrže: maximálna výška 15 m
  • šírka koruny hrádze: 6 m
  • šírka komunikácie: 4,5 m
  • tesnenie: fóliou naviazanou na podzemnú tesniacu stenu

Prietoky Váhu v Mojši: Qr priem = 95,6 m³/s, Q100 = 2 140 m³/s (po modifikovaní vplyvom vodných diel Liptovská Mara a Orava: Q100 = 1 490 m³/s).[1][2]

Prehĺbenie dna koryta Váhu je od 0 do 9 m, šírka dna koryta je 45 m. Upravené koryto tak vyhovuje podmienkam vodnej dopravy.

Severne od hrádze, popri pravom brehu Váhu je vybudovaný biokoridor. Jeho celková dĺžka je približne 9 km, priemerný sklon dna 1,5–2,0 promile, prevádzkový prietok 2,0 – 8,0 metrov kubických za sekundu a priečny profil lichobežníkový so šírkou dna 5,0 m.

Pri výstavbe vodného diela bola zaplavená takmer celá časť zástavby žilinskej mestskej časti Mojšova Lúčka, celá miestna časť Hruštiny a tri domy v obci Mojš. Namiesto zaplavených domov boli vybudované nové domy prevažne v novej Mojšovej Lúčke za cestou I/18. V novej obci bola časom vybudovaná aj škola, nákupné stredisko a nedokončený kultúrny dom. Obyvateľom z miestnej časti Hruštiny boli postavené domy v blízkej žilinskej časti Rosinky. V obci Mojš boli pre výstavbu hrádze postavené tri domy. Medzi mestskou časťou Mojšova Lúčka a obcou Mojš bola opätovne vybudovaná oceľová lávka pre peších, ktorá nahradila pôvodnú. Mostom popod hrádzu a ďalej pravým brehom popri hrádzi bola do obce Mojš vybudovaná nová cesta zo Žiliny.

Z pôvodnej starej zástavby v mestskej časti Mojšova Lúčka zostalo stáť blízko VD len niekoľko domov a kaplnka. Miestna časť Hruštiny, ktorá patrila do katastra Žiliny, zanikla úplne. Pamiatkou na ňu zostala len malá prícestná kaplnka na Šibeniciach, odkiaľ schádzala cesta do Hruštín pri rieke Váh. Stará cesta zo Žiliny do Martina viedla pôvodne cez Hruštiny a starú zástavbu v Mojšovej Lúčke, čím bola pri výstavbe v celej časti hrádze zaplavená. Krátky úsek pri Hruštinách slúži ako prístup na parkovisko pri malom prístave, opačný koniec je využívaný žilinskou MHD, ktorá tu má konečnú autobusovú zastávku. Po celej dĺžke diela je až po Strečno vybudovaná cykloturistická trasa.

Pôvodným majiteľom i prevádzkovateľom diela bolo Vodné dielo Žilina, a. s. (v likvidácii od 06. 10. 2000). Vodné dielo Žilina je v súčasnosti v majetku štátu. Správcom i prevádzkovateľom celého diela je Vodohospodárska výstavba Bratislava, š. p.

Elektráreň

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické parametre:

  • 2 kaplanove turbíny
  • priemer obežného kolesa 4 850 mm
  • hltnosť turbín: 2 × 150 m³/s
  • priemerný spád na turbíny: 24,1 m
  • inštalovaný výkon spolu 72 MW
  • ročná výroba: 173 GWh elektrickej energie, prevažne špičkovej

Vodné dielo a jeho okolie sa postupne stalo obľúbenou športovo-oddychovou zónou obyvateľov Žiliny a okolitých obcí. Komplex reštaurácií bol vybudovaný neďaleko hrádze, bufet s občerstvením je prevádzkovaný aj v Mojšovej Lúčke a na okraji Mojša v tvare plachetnice. Pri hrádzi sú vybudované pumptrackové a skejtbordové cvičiská, ponuku rozširuje požičovňa kajakov. Celé VD lemuje cyklochodník, ktorý umožňuje pohodlné a nenáročné prepojenie Budatínskeho zámku a hradu Strečno. Areál tak okrem chodcov využívajú aj cyklisti, kolobežkári, korčuliari a bežci. V čase možného lovu je na okraji priehrady množstvo rybárov. V lete sa tu koná Žilinský triatlon, no tiež viacero športových podujatí pre deti, mládež aj dospelých.

Na Vodnom diele Žilina najnovšie pribudli prvky, ktoré spríjemnia a uľahčia pobyt cyklistom aj návštevníkom. Medzi ne patria informačné tabule Info Strom s mapou cyklotrás a interaktívne Info Pexeso, ktoré zaujmú nielen dospelých, ale aj deti.[3] Okrem informačných tabúľ bol osadený aj servisný cyklostojan a stojan na bicykle, ktorý ponúka bezpečné miesto na ich zaparkovanie. Servisný stojan sa nachádza v blízkosti pumptrackovej dráhy a cyklistom umožňuje vykonávať základnú údržbu či opravu bicykla priamo na mieste. Je vybavený základným náradím na opravu defektov, nastavenie komponentov a dohustenie pneumatík, čím výrazne zvyšuje komfort jazdy a bezpečnosť na trase.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KLINK, Július. Vodné dielo Žilina na Váhu [online]. Výskumný ústav vodného hospodárstva, [cit. 2015-08-18]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
  2. Exkurzia po vodných dielach (skriptum) [online]. Katedra Hydrotechniky SvF STU, [cit. 2015-08-18]. S. 15. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  3. Nové prvky na cyklochodníku Vodné dielo Žilina [online]. [Cit. 2025-02-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]