Elektrárne Vojany

Elektrárne Vojany

Tepelná elektráreň Vojany je bývalá uhoľná elektráreň pri obci Vojany v okrese Michalovce.

Jej inštalovaný výkon bol pôvodne 1 320 MW, čím bola svojho času najväčšou tepelnou elektrárňou v bývalom Československu. Elektráreň Vojany zabezpečovala dodávku bázovej elektrickej energie prenosovej sústavy východného Slovenska. Tiež poskytovala pre elektrizačnú sústavu podporné služby potrebné na udržanie kvalitatívnych ukazovateľov sústavy. Umožňovali to bloky č. 5 a 6 svojím regulačným rozsahom 40, resp. 50 – 110 MW.

Prevádzkovateľ elektrárne, Slovenské elektrárne, 26. marca 2024 odstavil elektráreň Vojany z prevádzky. Územie čaká na rekultiváciu, vyčistenie skládky a odkaliska. Do budúcnosti sa uvažuje o využití priestoru ako solárneho parku alebo batériového úložiska.

Dejiny

Socialistické obdobie

Pôvodnú investičnú úlohu výstavby elektrárne s výkonom 4 x 110 MW z roku 1959 schválilo bývalé Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva o rok neskôr, no s rozšírením o ďalšie 2 bloky. Pre výstavbu bola vybraná táto lokalita z dôvodu blízkosti ukrajinských hraníc, dostatku pracovnej sily a možnosti odberu vody na chladenie z rieky Laborec.

Generálnym projektantom stavby bol Energoprojekt Praha. Montáž technologickej časti zabezpečovala firma ŠKODA Plzeň, dodávateľský závod Praha a stavebné práce firma Chemkostav Humenné, spolu s desiatkami ďalších firiem.

Výstavba kondenzačnej Elektrárne Vojany I prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 – 1966.

Energetická bilancia Československa sa nezlepšovala ani na začiatku 60. rokov a postupne sa zvyšovala závislosť od dovozu energií. V súvislosti s plnením koncepcie rozvoja palivovo-energetickej základne sa prvoradou úlohou stalo dobudovanie chýbajúcich energetických kapacít, čo vytvorilo podmienky pre výstavbu Elektrárne Vojany II. Vzhľadom na to, že sovietska strana poukázala na nemožnosť pokrytia spotreby EVO II čiernym antracitovým uhlím, došlo v priebehu výstavby k zmene palivovej základne EVO II na ťažký vykurovací olej.

Investičná úloha Elektrárne Vojany II bola schválená v roku 1966. Výstavba EVO II sa začala v roku 1968 a jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v priebehu rokov 1973 – 1974. Po energetickej kríze v roku 1978 došlo k obmedzeniu dodávok ťažkého vykurovacieho oleja a bloky EVO II boli rekonštruované na spaľovanie zemného plynu.

90. roky 20. storočia

V roku 1997 bol spustený rozsiahly program obnovy a rekonštrukcie. V rámci uvedeného programu boli v rokoch 1997 – 2001 v EVO I odsírené a denitrifikované bloky č. 1 a 2 a obnovené bloky č. 5 a 6 výmenou klasickej technológie spaľovania na spaľovanie vo fluidnej cirkulujúcej vrstve. Bloky č. 1 – 4 EVO II boli v rokoch 1997 – 2000 zrekonštruované výmenou horákov za nízkoemisné (Low-NO_x).

21. storočie

V rokoch 2009 – 2010 sa začala spoluspaľovať drevná štiepka na fluidnom kotle bloku č. 6 EVO I, v rokoch 2011 – 2012 v rámci druhej etapy aj na bloku č. 5 EVO I. V roku 2010 bola uvedená do prevádzky fotovoltická elektráreň s inštalovaným výkonom 0,95 MWp. Ročne vyrobí takmer 1 000 MWh elektriny a ušetrí približne 1 200 ton emisií oxidu uhličitého CO_2.

Od roku 2009 je do paliva pridávaná biomasa – drevná štiepka. Elektráreň týmto krokom prispela k zníženiu emisií oxidu uhličitého, hoci nemá žiadnu štátnu podporu, resp. garantovanú výkupnú cenu za využívanie obnoviteľného zdroja energie.

V septembri 2013 Slovenské elektrárne oznámili odstavenie 1. a 2. bloku elektrárne EVO I. Tieto bloky boli vyradené z prevádzky dňa 31. decembra 2015. V súčasnosti sú prevádzkované iba dva bloky, č. 5 a 6 EVO I. Inštalovaný výkon sa tak znížil na 220 MW. Spoločnosť sa zatiaľ nechystá odstaviť iné zdroje.

V roku 2015 rozšírili Elektrárne Vojany regulačný rozsah blokov na výkon 40 – 110 MW a podstatne skrátili ich nábehové časy. Taktiež bol realizovaný úspešný test spoluspaľovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). Skúška preukázala schopnosť spoluspaľovania mixu čistiarenských kalov, biomasy a uhlia a zároveň možnosť poskytovať podporné služby s trendom 1,5 MW/min. Kalorický pomer BRO k uhliu tvorí 36 : 64 %, hmotnostný pomer 61 : 39 %.

Medzi najčerstvejšie projekty patrí test štart z tmy realizovaný v rokoch 2015 – 2016. Na to, aby elektráreň dokázala poskytovať službu „štart z tmy“, musí spĺňať isté technické podmienky. V prípade rozpadu elektrizačnej sústavy pracuje totiž systémová elektráreň do akéhosi „ostrova“ vytvoreného prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy. K tomuto ostrovu sa postupne pripájajú ostatné časti sústavy až do úplného obnovenia dodávky elektriny. Bloky č. 5 a 6 sú na uvedenú skúšku pripravené.

V auguste a októbri 2019 sa v elektrárni uskutočnili skúšky „spoluspaľovania certifikovaného tuhého druhotného paliva na báze vybraných ropných produktov a biomasy“. Prevádzka elektrárne 2 x 110 MW poskytujúcej služby pre potreby prenosovej sústavy mala pokračovať aj po roku 2020. Malo by byť spaľované nové palivo. Od marca 2020 bola elektráreň odstavená, znova vyrábať začal iba jeden 110 MW blok v zime 2020/2021. Po skončení zimy mala elektráreň zostať odstavená v záložnom režime. Spaľovanie drevnej štiepky z biomasy je neekologické a neekonomické pre vysokú cenu emisných povoleniek.^{[chýba zdroj]}

Elektráreň od februára 2020 nevyrábala, od decembra 2020 bola opäť v prevádzke. Prevádzka jedného 40 MW bloku z dvoch funkčných mala s vianočnou prestávkou trvať do marca 2021. Rozhodnutie o prevádzke po tomto termíne malo padnúť na základe testov spaľovania tuhého druhotného paliva, naplánovaných na február 2021. Rozhodnúť sa malo v apríli 2021. Prevádzka sa stala rentabilnou po opätovnom náraste cien elektriny na burze. V roku 2019 bola elektráreň v strate „kvôli veľkému rozdielu medzi lacnou elektrinou na jednej strane a drahým emisným povolenkám a vysokým cenám za dovážané uhlie na strane druhej“.

Uzavretie

Slovenské elektrárne sa v roku 2023 rozhodli ukončiť výrobu elektriny z fosílnych palív. Prevádzka elektrárne bola definitívne ukončená 26. marca 2024. Skončila sa tým výroba elektriny z uhlia na Slovensku. Ukončenie prevádzky nastalo v popoludňajších hodinách, keď boli postupne vypnuté turbogenerátory TG5 a TG6. Niektoré zariadenia elektrárne zostanú v používaní, napríklad železničná vlečka či dodávka tepla. Personál bude naďalej udržovať stav majetku. Lukáš Maršálek, člen predstavenstva Slovenských elektrární a riaditeľ klasických elektrární, k uzavretiu vyhlásil: „Hľadáme ďalšie využitie pre areál elektrárne, či to je výstavba obnoviteľných zdrojov, energie, batériových úložísk, v budúcnosti možno malých modulárnych reaktorov, výroba zeleného vodíka, aj využitie pre popol uložený na odkalisku a jeho ďalšie spracovanie pre potreby stavebníctva. Časť zamestnancov bude pôsobiť v rámci centralizovanej údržby podľa požiadaviek ostatných elektrárni v rámci našej spoločnosti.“

Charakteristika

Elektráreň s pôvodným inštalovaným výkonom 1320 MW tvorili dve prevádzky:

• EVO I
• EVO II

Aktuálny inštalovaný výkon je 220 MW. V súčasnosti sú prevádzkované iba dva bloky, č. 5 a 6 EVO I, ktoré majú najmodernejšiu fluidnú technológiu a bez problémov spĺňajú prísne emisné limity platné aj po roku 2020.

Elektráreň EVO I

Prevádzku EVO I tvorilo pôvodne 6 blokov, v prevádzke sú už len dva, ktoré spaľujú čierne uhlie a drevnú štiepku. Výkon turbogenerátorov bol 6 × 110 MW a po piatich rokoch výstavby boli uvedené do prevádzky v roku 1966.

Elektráreň EVO II

EVO II tvorilo 6 blokov s výkonom 6 × 110 MW. Prevádzka bola vybudovaná v rokoch 1968 až 1974. Kotly spaľovali zemný plyn a ťažký vykurovací olej mazut. V súčasnosti je všetkých 6 blokov odstavených z ekonomických dôvodov .

Fotovoltická elektráreň

Fotovoltickú elektráreň tvorí 3402 panelov, ktoré majú inštalovaný výkon 0,95 MW. Výkon je vyvedený do siete Východoslovenskej distrubučnej.

Externé odkazy

• Slovenské elektrárne, a. s. – Elektrárne Vojany
• Ústredná čerpacia stanica EVO
• Chladiace veže EVO
• Vo Vojanoch testovali Štart z tmy
• Biomasa
• Turistický bedeker okolia elektrární Archivované 2017-03-02 na Wayback Machine
• Fotovoltika[1]