Preskočiť na obsah

Žilinská univerzita v Žiline

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žilinská univerzita v Žiline

Hlavná budova univerzity (Február 2020)
Motto
Univerzita s tradíciou
Iné názvy
Pôvodný názovVysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
Latinský názovUniversitas Solnensis
Základné informácie
PolohaŽilina, Slovensko
SkratkaUNIZA
Typverejná univerzita
Zameranietechnické, ekonomické, humanitné, umelecké
Rok založenia1. október 1953
Vedenie
Rektorprof. Ing. Ján Čelko, CSc.
Prorektorprof. Ing. Anna Križanová, PhD.
prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.
prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD., MBA
prof. Ing. Andrej Czán, PhD.
prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
KvestorIng. Jana Gjašiková
Predsedaprof. Ing. Róbert Hudec, PhD. (akademický senát)
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet zamestnancov1 515
Počet študentov7 852
Doktorandi488
Rozpočet40,3 mil. €
KampusUniverzitný kampus Veľký Diel
Kontaktné údaje
MiestoŽilina, Slovensko
AdresaUniverzitná 8215/1
010 26 Žilina
Telefón+421 41 513 5001
Oficiálny webhttp://www.uniza.sk
Jedna z pôvodných budov Žilinskej univerzity v Žiline, tzv. "Áčko", vybudovaná v rokoch 1911-12 v ktorej prebiehala výučba v rokoch 1960-2009
Budova Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Budovy rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline
Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda, kde v minulosti sídlila aj Vojenská katedra
Budova žilinskej synagógy, kde bola v rokoch 1961 až 1990 zriadená hlavná aula univerzity

Žilinská univerzita v Žiline (angl. University of Žilina, lat. Universitas Solnensis, skr. UNIZA) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu so sídlom v Žiline. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku 1953 a v súčasnosti má sedem fakúlt.

Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz takmer 90 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 8 000 študentov v 169-tich akreditovaných študijných programoch.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 1. septembra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učenia technického v Prahe vznikla Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná (VŠD), ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.

Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.

Od roku 1961 VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku 1977 a VŠD bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:

  • Fakulta riadenia (od roku 1996 Fakulta riadenia a informatiky)
  • Stavebná fakulta
  • Strojnícka fakulta
  • Elektrotechnická fakulta (od roku 2019 Fakulta elektrotechniky a informačných technológií)

V roku 1996 vzniká Žilinská univerzita v Žiline ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch 1996 - 1997 vznikli na UNIZA dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku 2001 premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt.

Ako člen Európskej asociácie univerzít (EUA) od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.

Akademická obec

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným rektorom je od 3. júla 2022 prof. Ing. Ján Čelko, CSc., ktorý vo funkcii nahradil prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD.

  • Prvou prorektorkou a prorektorkou pre vzdelávanie je prof. Ing. Anna Križanová, PhD.
  • Prorektorom pre vedu a výskum je prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.
  • Prorektorom pre medzinárodné vzťahy a marketing je prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD., MBA
  • Prorektorom pre rozvoj je prof. Ing. Andrej Czán, PhD
  • Prorektorom pre informačné systémy je prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
  • Predsedom Akademického senátu je prof. Ing. Róbert Hudec, PhD.
  • Kvestorkou univerzity je Ing. Jana Gjašiková.

Na univerzite k 31.12.2015 pôsobilo 100 profesorov a 166 docentov. Celkový počet vyučujúcich bol 654 a v oblasti výskumu pracovalo 223 zamestnancov.

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na univerzite sa poskytuje vzdelanie celkovo v 175 študijných programoch.

Všetky akreditované študijné odbory a programy poskytované univerzitou sú uvedené v samostatnom zozname tu.

Kampus

[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita sídli na Univerzitnom kampuse Veľký Diel, ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v Dolnom Hričove je pracovisko Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a v Tatranskej Javorine od roku 1999 Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v Ružomberku a univerzitné rekreačné stredisko v Zuberci.

Služby pre študentov

[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) Veľký Diel a Hliny V, s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.

Študenti sa majú možnosť stravovať v 7 univerzitných výdajniach a bufetoch, prakticky na každom mieste výučby.

Fakulty

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má univerzita sedem fakúlt:

Ďalšie pracoviská

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:

Spolupráca

[upraviť | upraviť zdroj]

Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch ERASMUS, Leonardo da Vinci, CEEPUS, TEMPUS, COPERNICUS, COST, v 5., 6. a 7. rámcovom programe, programe H2020 a i.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Žilinský portál

Súradnice: 49°12′08″S 18°45′18″V / 49,202285°S 18,754874°V / 49.202285; 18.754874

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žilinská_univerzita_v_Žiline&oldid=7944860“