Preskočiť na obsah

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
Základné informácie
PolohaSkalica, Slovensko
Typsúkromná vysoká škola
Rok založenia16. november 2005
Rok otvorenia2006
Rok zatvorenia2021
Vedenie
Rektordoc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD.
ProrektorDr. Abdul Mkades, MA, MBA
Vladimir V. Shtol
Prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Štatistické údaje
Počet fakúlt0/1
Počet študentov180 (ku 31.10.2018)[1]
0 (ku 31.10.2019)[1]
Kontaktné údaje
AdresaKráľovská 386/11
909 01 Skalica
Oficiálny webwww.sevs.sk (nefunkčný)

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici (SEVŠ) je bývalá slovenská súkromná vysoká škola založená v roku 2005 so zameraním na medzinárodné vzťahy, životné prostredie a regionálny rozvoj. Sídli v Skalici. Vysoká škola mala dva ústavy a v roku 2018 na nej študovalo 172 študentov.[2] 30. júna 2021 jej vláda zrušila oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola.[3] Vysoká škola, ktorá sa stala verejne známou po kauze pochybných titulov pre súčasných politikov Sme rodina dlhuje v roku 2022 desiatkam veriteľov. Konkurz pravdedopobne zamietnu pre nedostatok majetku.[4]

Majiteľkou a zakladateľkou školy je Heidy Schwarczová, ktorá školu budovala s víziou vybudovať "Slovenský Cambridge.[2] Predsedom správnej rady školy bol dlhodobo podnikateľ Ivan Kmotrík.[2] V roku 2012 otvorila SEVŠ svoje prvé vysunuté pracovisko mimo sídla školy – Vzdelávacie a konzultačné pracovisko SEVŠ v Košiciach.[5] Škola mala v minulosti jedinú fakultu, Ekonomickú fakultu, v roku 2020 bolo nejasné, či ešte funguje.[6] Od akademického roku 2013 do roku 2018 škole plynulo klesal počet študentov vedených v dennej aj externej forme štúdia (2012: spolu 817; 2013: spolu 1181; 2014: spolu 452; 2015: spolu 308; 2016: spolu 225; 2017: spolu 223; 2018: spolu 172).[5][2]

V lete roku 2019 bola zrušená pobočka SEVŠ v Košiciach a škola sa dostala do finančných problémov, študenti nemohli získať informácie o štúdiu a v septembri 2019 informácie nasvedčovali tomu, že akademický rok 2019/2020 sa neuskutoční.[7][2] Nakoniec sa zápis uskutočnil o tri týždne neskôr, v októbri 2019.[2] Študenti môžu v škole študovať na Ústave politických vied a na Ústave ekológie a environmentálnych vied.[2]

31. mája 2021 Ministerstvo školstva navrhlo škole odňať štátny súhlas kvôli porušovaniu povinností. Podľa Denníka N, škola „neuložila výročnú správu o hospodárení do verejnej časti registra účtovných závierok za rok 2018 a 2019, nemá zverejnené ani úplné a aktuálne znenie vnútorných predpisov, napríklad študijný poriadok.“[8] Na škole sa vyskytovali aj nedostatky v dokladoch o vzdelaní či preukazovanie výukovej činnosti v akademických rokoch 2018/2019 a 2019/2020.[8]

Kvalita záverečných prác

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2020 sa dostali na verejnosť záverečné práce absolventov SEVŠ a politikov strany SME RODINA, predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a poslankyne NR SR Petry Krištúfkovej, ktoré sú plagiátmi.[9][10] Obaja politici v ich prácach vo veľkej časti kopírovali iné zdroje bez úpravy a náležitých citácií, obe práce však boli úspešne obhájené.[9] Školiteľom pri oboch prácach bol bývalý rektor SEVŠ, Jozef Minďaš.[11] Podozrenia z plagiátorstva sa viažu tiež k rigoróznej práci Ivana Kmotríka ml., ktorý do práce skopíroval publikácie priamo od svojho oponenta.[12]

Z kontroly ministerstva školstva v roku 2021 vyplynulo, že škola vydala viaceré diplomy bez toho, aby existovali zodpovedajúce prihlášky na štúdium.[4]

Za dlhy už nie je nikto zodpovedný

[upraviť | upraviť zdroj]

Po Schwarczovej sa od leta 2016 stal oficiálnym zástupcom školy Jozef Minďaš. V roku 2019 splnomocnil na zastupovanie školy bez časového obmedzenia Schwarczovú. Exriaditeľka však zodpovednosť za dlhy školy v roku 2022 (proti škole je vedených takmer 50 poverení na exekúciu.[13]) odmieta.[4] Viaceré zdroje, dokumenty i rozhodnutia súdov pritom potvrdzujú, že Schwarczová rokovala za školu aj po júli 2016. Priamu komunikáciou so Schwarczovou potvrdila napríklad Židovská náboženská obec Košice, ktorej škola dlhuje takmer 200-tisíc za prenájom budovy. Škola podľa verejne dostupných informácií dlhuje milióny eur rôznym subjektom. Dlží na daniach, zdravotnom i sociálnom poistení. Peniaze dlhuje aj Inšpektorátu práce Trnava, úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či Slovenskému plynárenskému priemyslu. Medzi desiatky veriteľov patria aj viaceré súkromné spoločnosti vrátane najväčších firiem, ako sú IBM (takmer milión eur) a Slovak Telekom (vyše 1,7 milióna eur). Viaceré dôveryhodné zdroje nám potvrdili, že niekoľkomesačné mzdy nevideli ani bývalí zamestnanci. Súkromná vysoká škola bola v minulosti štedro dotovaná.[4] V roku 2008 od Výskumnej agentúry získala 439 248 eur.[14] Ministerstvo školstva jej v roku 2012 prikleplo vyše 787-tisíc eur. O tri roky neskôr získala opäť od Výskumnej agentúry zhruba 1,2 milióna. Na motivačných a sociálnych štipendiách dostala od štátu za posledných 15 rokov viac ako 400-tisíc eur. Najviac v roku 2011 – viac ako 88-tisíc.[4] Školu dotovalo aj aj mesta Skalica. V roku 2007 to boli takmer tri milióny eur, v roku 2006 jeden a pol milióna. Posledný mestský príspevok je z roku 2011. Školu kedysi podporoval aj oligarcha Ivan Kmotrík, ktorý je vo výročnej správe z roku 2015 uvedený v pozícii predsedu správnej rady.[4] Práve on, resp. Grafobal bol v minulosti štedrým donorom školy a poskytoval tiež budovu, kde sídlila. Minimálne od roku 2013 do roku 2017 dostávala skalická vysoká škola návratnú finančnú pomoc za vyše 100-tisíc eur. Kmotrík sa však po nezhodách rozišiel s vedením školy, kde v roku 2018 obhájil doktorský titul jeho syn Ivan Kmotrík mladší.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Štatistická ročenka - vysoké školy [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g GDOVINOVÁ, Denisa. Skalica chcela byť slovenský Cambridge, dnes sotva zvláda spraviť zápis študentov. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-30. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1339-844X.
  3. Vláda zrušila pôsobenie súkromnej. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-30. Dostupné online [cit. 2021-06-30]. ISSN 1339-844X.
  4. a b c d e f HEČKOVÁ, Ivana. Kto zaplatí miliónové dlhy školy, ktorá rozdávala pochybné tituly [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  5. a b sevs.sk, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online. Archivované 2020-09-28 z originálu.
  6. Ekonomická fakulta SEVŠ [online]. studia.sk, [cit. 2020-06-24]. Dostupné online.
  7. Azet.sk. Študenti z vysokej školy v Skalici s nervami v koncoch: Prídu o peniaze aj roky štúdia?!. cas.sk, [cit. 2020-06-24].
  8. a b Ministerstvo školstva navrhuje odňať štátny. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-31. Dostupné online [cit. 2021-06-01]. ISSN 1339-844X.
  9. a b BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Boris Kollár je plagiátor ako Andrej Danko. Na Kmotríkovej škole podvádzal. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1339-844X.
  10. cr. Kollár a Krištúfková majú spoločný problém: Ich práce majú byť plagiáty. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1336-197X.
  11. VONŠÁK, Martin; KOVÁČ, Peter. Kollár skopírovanú diplomovku vysvetľuje tým, že každý si to zľahčuje. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-23. Dostupné online [cit. 2020-06-24]. ISSN 1335-4418.
  12. KOVÁČ, Peter. Podvodný titul zo Skalice má aj mladý Kmotrík. Rigorózku odpísal z dvoch kníh. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-28. Dostupné online [cit. 2020-07-02]. ISSN 1335-4418.
  13. Register poverení na vykonanie exekúcie [online]. obcan.justice.sk, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  14. MACÁK, Juraj; KATARÍNA, Šuloková. Vyjadrenie pre médiá [online]. www.vyskumnaagentura.sk, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online. Archivované 2022-01-27 z originálu.
  15. HEČKOVÁ, Ivana. Miliónové dlhy, súdne spory i trestné oznámenia. Škola z kauzy pochybných titulov sa topí v problémoch [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • sevs.sk - už nefungujúca webstránka Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

Súradnice: 48°50′49″S 17°13′58″V / 48,847016°S 17,232748°V / 48.847016; 17.232748