Žiroslav II.
Žiroslav II. | ||||||||
biskup vroclavský | ||||||||
Žiroslav II. sobáši Henricha Bradatého a svätú Hedvigu (obraz zo 14. storočia) | ||||||||
Štát pôsobenia | Sliezsko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
11. biskup vratislavský | ||||||||
1170 – 1198 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Varianty mena | lat. Siroslaus poľ. Żyrosław | |||||||
Úmrtie | 1198 | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Žiroslav II. (lat. Siroslaus, poľ. Żyrosław, † 1198) bol jedenásty biskup vroclavský v rokoch 1170 alebo 1171 až 1198.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]O pôvode biskupa Žiroslava nie je nič známe a rovnako správy o jeho pôsobení vo funkcii sú sporé a príležitostné.
V mnohých prípadoch spolupracoval s kniežaťom Boleslavom I. Vysokým pri zakladaní nových rehoľných inštitúcií. Roku 1175 pri príležitosti vyhotovenia oficiálnej zakladacej listiny pre cisterciánsky kláštor v Lubiążi (nem. Leubus) kniežaťom Boleslavom (kláštor pritom vznikol zrejme už skôr po roku 1163) udelil biskup Žiroslav cisterciánom právo na desiatky z novo založených obcí na Lehnicku. Zmienená listina je okrem iného dokladom plánovitej emfyteutickej, etnicky predovšetkým nemeckej kolonizácie Sliezska organizovanej (s kniežacou podporou) cirkevnými inštitúciami.[1] Podobne novo zriadenej komende rádu johanitov v Tynci nad Slezou (poľ. Tyniec nad Ślęzą, nem. Groß Tinz a. d. Lohe) udelil biskup Žiroslav niekedy pred rokom 1189 desiatky a patronát kostola v Barde (nem. Wartha) pri Ząbkowiciach (pri tomto kostole vzniklo v 13. storočí cisterciánske opátstvo).[2]
Podporoval rovnako rád premonštrátov a pred rokom 1193 ich uviedol do dosiaľ benediktínskeho kláštora sv. Vincennta v Ołbine (nem. Elbing) pri Vroclave. Túto zmenu potvrdil pri svojej návšteve Vroclavu roku 1197 aj pápežský legát Peter z Capuy.
Žiroslav pokračoval v cirkevnej reforme a snahách o upevnenie kňazskej disciplíny, započatých jeho predchodcom Walterom z Malonne. Súčasťou reformy bolo tiež úsilie o osamostatnenie cirkvi od svetskej moci. V roku 1180 sa zúčastnil aj významného zjazdu poľských kniežat a biskupov v Łęczyci, na ktorom sa kniežatá vzdali niektorých vrchnostenských práv v prospech biskupov a potvrdili voľbu biskupov katedrálnymi kapitulami a neodcudziteľnosť biskupských majetkov.
V rovnakom roku bola dokončená stavba novej vroclavskej katedrály v románskom slohu, začatá za Waltera z Malonne. Z doby Žiroslava II. pochádza najstaršia zachovaná pečať vroclavských biskupov; je na nej vyobrazený Žiroslav s modelom dokončenej katedrály.
Žiroslav ako úradujúci vroclavský biskup celebroval roku 1190 svadobný obrad, pri ktorom boli zosobášený syn Boleslava I. Vysokého Henrich (neskôr knieža Henrich I. Bradatý) a Hedviga z Andechsu, ktorá bola po svojej smrti svätorečená a stala sa patrónkou Sliezska.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ WECZERKA, Hugo. Handbuch der historischen Stätten - Schlesien. 2. vyd. Stuttgart : Alfred Kröner Verlag, 2003. ISBN 3520316021. S. 277.
- ↑ Weczerka (2003) s. 160, 561
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žiroslav II. na českej Wikipédii.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Walter z Malonne |
Biskup vroclavský 1170 – 1198 |
Nástupca Jaroslav Opolský |