Biskup
Biskup (z gr. επισκοπος, episkopos - dozorca) je vysvätený člen kresťanského kléru, ktorý má autoritu nad určitým spoločenstvom veriacich. Má plnosť kňazskej moci, biskupské svätenie je najvyšším stupňom sviatosti kňazstva.
Úrad biskupa existuje v rímskokatolíckej cirkvi, vo východných katolíckych cirkvách, v pravoslávnych cirkvách, v starobylých orientálnych cirkvách, v anglikánskej cirkvi a v starokatolíckej cirkvi. Niektoré protestantské cirkvi majú biskupov, v niektorých úrad biskupa neexistuje.
Tradičnou úlohou biskupa je byť pastierom spoločenstva nazývaného diecéza alebo eparchia (biskupstvo, biskupská stolica).
Biskup rímskokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]| Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
 | |
| Podľa svätenia | |
|---|---|
| biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
| Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Biskupi sa v rímskokatolíckej cirkvi ustanovujú za pastierov, aby boli učiteľmi náuky, kňazmi posvätného kultu a služobníkmi riadenia. Biskupi samou biskupskou vysviackou prijímajú s úlohou posväcovať aj úlohu učiť a riadiť, ktoré však vzhľadom na ich povahu môžu vykonávať iba v hierarchickom spoločenstve s hlavou kolégia a jeho členmi. Biskupi, ktorým je zverená starostlivosť o nejakú diecézu, sa nazývajú diecézni. Ostatní sa nazývajú titulárni. Biskupov slobodne vymenúva alebo zákonne zvolených potvrdzuje Najvyšší veľkňaz. K súcosti kandidáta na episkopát sa vyžaduje, aby:
- 1. vynikal pevnou vierou, dobrými mravmi, nábožnosťou, horlivosťou za duše, múdrosťou, rozumnosťou a ľudskými čnosťami a mal aj ostatné vlohy, ktoré ho robia vhodným vykonávať uvedený úrad;
- 2. mal dobrú povesť;
- 3. bol aspoň tridsaťpäťročný;
- 4. bol aspoň päť rokov ustanovený v ráde presbyterátu;
- 5. mal doktorát alebo aspoň licenciát zo Svätého písma, teológie alebo kánonického práva, získaný na inštitúte vyšších štúdií, schválenom Apoštolskou stolicou, alebo aby bol aspoň v týchto disciplínach naozaj skúsený.
Konečný úsudok o súcosti toho, kto má byť povýšený, patrí Apoštolskej stolici.
Ten, kto je povýšený do hodnosti biskupa, musí do troch mesiacov od prijatia apoštolskej listiny, ak ho nezdržiava zákonná prekážka, prijať biskupskú vysviacku. Musí to byť skôr, ako prevezme svoj úrad. A skôr ako prevezme svoj úrad, musí zložiť vyznanie viery a prísahu vernosti Apoštolskej stolici.
Biskup gréckokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]V patriarchálnych cirkvách a vrchných (vyšších) arcibiskupstvách biskupa volí synoda biskupov cirkvi sui iuris. V metropolitných cirkvách (napr. v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) menuje biskupa rímsky apoštolský stolec výberom z troch kandidátov navrhnutých radou hierarchov.
Znakom biskupskej moci je berla, mitra (s krížom na vrchu), panagia a omofor, ktoré si biskup oblieka pri slávení svätej božskej liturgie. Ďalším znakom biskupskej hodnosti je mantia (v závislosti od stupňa úradu môže mať rôzne farby).
Mimobohoslužobné oblečenie biskupa: riasa (rason), kamilavka so závojom (tzv. klobuk), panagia a palica (odlišná od biskupskej berly).
Bohoslužby slávené biskupom, najmä svätá božská liturgia, sa v značnej miere líšia od bohoslužieb slávených iba kňazom - biskup sa napríklad pri liturgii oblieka v chrámovej lodi za účasti veriacich, do malého vchodu ostáva sedieť na tróne uprostred ľudu a pod.
Biskupa svätia traja biskupi, hlavným svätiteľom má byť spravidla bezprostredný nadriadený (teda eparchiálneho biskupa svätí jeho metropolita, metropolitu patriarcha alebo vrchný arcibiskup).
Biskupi sa v gréckokatolíckej cirkvi titulujú ako Jeho Preosvietenosť (pomocný, eparchiálny biskup), Jeho Vysokopreosvietenosť (arcibiskup, metropolita), Jeho Blaženosť (vrchný arcibiskup, patriarcha). K tomu sa ešte spravidla pridá slovo vladyka a krstné meno biskupa.[1]
Biskup v pravoslávnej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]V Pravoslávnej cirkvi existuje aj úrad biskupa (resp. episkopa), u ktorého sa vyskytuje tiež označenie archijerej. S biskupským titulom sa potom spája titul Jeho Preosvietenosť alebo Jeho Vysokopreosvietenosť[2] . V roku 2007 bol na Slovensku zvolený mimoriadne mladý biskup - Jeho Vysokopreosvietenosť - 28-ročný Čech Jiří Stránský za arcibiskupa Michalovsko-košickej eparchie[3] .
Historická úloha biskupa
[upraviť | upraviť zdroj]Úloha biskupov v judaizme nebola neznáma: Môžeme ich nájsť v kumránskom spoločenstve, kde sa volali mebakker (inšpektor) a mali podobnú funkciu.
Pôvodne to boli presbyteri, ktorí dohliadali vo všeobecnosti nad každou cirkvou, lebo mali poslanie pásť Božie stádo podľa obrazu Krista - vzoru pastierov. Podľa pastierskych listov vidno, že v každom spoločenstve je iba jeden biskup, vybraný spomedzi presbyterov (1 Tim 1,5-9).
Delegovanie riadiacich funkcií, ktoré boli prvotne prenesené na apoštolov ukazuje, že organizácia cirkvi sa postupne vyvíjala. Keď už nebolo apoštolov táto organizácia sa ustálila v trojstupňovej hierarchii:
Charizma potrebná na výkon ich funkcie sa udeľuje od počiatku rovnako - teda obradom vkladania rúk (2 Tim 1,6).
Nikde sa týmto služobníkom Novej Zmluvy (Nového Zákona) nedáva titul kňaz. Ich služba ich začleňuje do služby kňazstva Ježiša Krista.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rímskokatolícky biskup Bernard Bober -
Gréckokatolícky biskup Jonáš Maxim -
Pravoslávny biskup Juraj -
Rachel Treweek, prvá diecézna biskupka v anglikánskej cirkvi
_%D0%B2_%D0%9A%D0%B8%D0%B5%D0%B2%D0%B5._2018.jpg)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GLEJTEK, Miroslav a kol.: Arcibiskupi a biskupi Uhorska : Moc prelátov a jej prejavy v stredoveku. Bratislava : PostScriptum, 2020, 400 s. ISBN 978-80-8218-016-2 [monografia obsahuje príspevky viacerých slovenských historikov]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Andrej Škoviera: Ako správne oslovovať a titulovať gréckokatolíckych biskupov
- ↑ Archivovaná kópia. www.pravoslav.gts.cz [onl. 2011-10-1.
- ↑ Slovensko má rekordně mladého pravoslavného biskupa [online]. Český rozhlas, 2007-12-14. Dostupné online.
