Žltá škola
Žltá škola (Жълтото училище) | |
historická budova školy | |
Pohľad na budovu z východu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv |
Súradnice | 42°08′50.9″S 24°45′06.2″V / 42,147472°S 24,751722°V |
Vznik | 1868 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | zachovalý, reštaurovaný |
Využitie | škola |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žltá škola (bulh. Жълтото училище – Žăltoto učilište) je historická budova školy z obdobia bulharského národného obrodenia nachádzajúca sa v blízkosti chrámu svätého Demetera a katedrály Zosnutia Bohorodičky v architektonickej rezervácii Starý Plovdiv v centre mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Má štatút kultúrnej pamiatky. Je jedinou historickou budovou v meste, ktorá slúži od počiatku až do súčasnosti svojmu pôvodnému účelu.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je jedna z najväčších stavieb postavených v Plovdive pred oslobodením Bulharska.[2] Je dielom bracigovského majstra Todora Damova.[3] Názvu „Žltá škola“ budova vďačí kvôli svojej typickej farbe.[2] Výstavba začala po získaní potrebných povolení v priebehu roku 1868 a budova bola otvorená 30. októbra toho istého roku ako hlavné plovdivské gymnázium v ktorom sa školili budúci učitelia a kňazi. Školu navštevovali napríklad slávny bulharský básnik a národný buditeľ Ivan Vazov, vodca Aprílového povstania v Peruštici Petăr Bonev, revolucionár a jeden z vodcov Aprílového povstania Todor Kableškov a druhí.[4]
Budova má veľký a priestranný dvor, z juhovýchodnej strany je chránená aj múrom. Od počiatku až dodnes slúži ako škola, pričom dnes je budova sídlom Folklórnej fakulty Akadémie hudobných, tanečných a výtvarných umení v Plovdive.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Západná fasáda
-
Vstupná brána na juhovýchodnej strane
-
Pohľad z juhu
-
Pohľad zo severozápadu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ opoznai.bg
- ↑ a b c rezervaciq.com
- ↑ plovdivbg.info [online]. [Cit. 2017-08-20]. Dostupné online. Archivované 2017-08-20 z originálu.
- ↑ nationalgeographic.bg