Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
| Katedrálny chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky | |
| pravoslávny katedrálny chrám | |
 pohľad zo severozápadu zo schodov vedúcich ku katedrále
| |
| Patrocínium: presvätá Bohorodička | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv (mesto) |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°08′52″S 24°45′02″V / 42,147811°S 24,750642°V |
| Dĺžka | 32 m |
| Šírka | 17 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Architekti | majstri bracigovskej staviteľskej školy (chrám), Josef Schnitter (zvonica) |
| Výstavba | 1844 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Holy Mother of God Church, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Katedrálny chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Успение на Пресвета Богородица“ – Katedralna cărkva „Uspenie na Presveta Bogorodica“),[1] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj pod názvami: Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Катедрален храм „Успение Богородично“ – Katedralen chram „Uspenie Bogorodično“),[2][6][7] Katedrálny chrám svätej Bohorodičky (bulh. Катедрален храм „Света Богородица“ – Katedralen chram „Sveta Bogorodica“),[3] prípadne len Katedrála svätej Bohorodičky (bulh. Катедрала „Света Богородица“ – Katedrala „Sveta Bogorodica“),[4] Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (bulh. Църква „Успение на Пресвета Богородица“ – Cărkva „Uspenie na Presveta Bogorodica“),[1] alebo Chrám svätej Bohorodičky (bulh. Църква „Света Богородица“ – Cărkva „Sveta Bogorodica“).[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Katedrála sa nachádza v centre mesta Plovdiv,[1] v hraniciach tzv. Trojpahorčia[1] na ulici „Săborna“.[5]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste súčasnej katedrály sa už v minulosti nachádzal chrám zasvätený svätej Bohorodičke,[2][4][7] pričom na mieste stál pravdepodobne už prelome 9. a 10. storočia.[2][4][7] Tento chrám bol v roku 1189 povýšený na katedrálny chrám[3][4] a neskôr okolo neho vznikol aj kláštor,[3][4] Chrám spolu s kláštorom však boli zničené po tom, čo Plovdiv v roku 1371 padol pod nadvládu Osmanskej ríše.[2][3][4][7] Následne bol postavený druhý chrám zasvätený svätej Bohorodičke, severne od vtedajšieho centra mesta v blízkosti rieky, ten bol však zbúraný v roku 1444 pri výstavbe do dnešných dní existujúcej mešity Imaret.[2] V roku 1688 bol chrám presvätej Bohorodičky obnovený na pôvodnom (teda dnešnom) mieste.[4]
V časoch bulharského národného obrodenia však už tento chrám prestal postačovať počtu veriacich a tak bola budova zbúraná a na jej mieste[2][4] bol bracigovskými majstrami v roku 1844 postavený nový chrám.[1][2][4][7] 25. decembra[7] 1859 sa v tomto chráme konala prvá božská liturgia v Plovdive, ktorá bola odslúžená v bulharskom jazyku[2][3][4][7] a ďalšia liturgia v bulharčine, ktorej sa zúčastnilo viac ako 40 duchovných z hlavných sídiel plovdivskej eparchie sa konala 12. marca 1860,[3] pričom tieto udalosti prispeli k počiatkom hnutia za autokefálnu bulharskú pravoslávnu cirkev.[2][3][4] Na počesť oslobodenia Bulharska bola[1][3] v roku 1881[4][3] na západnej strane chrámu pristavaná zvonica,[1][4][3] ktorej autorom je architekt Josef Schnitter.[1][4][3] Zvonica bola posvätená ruským vojskám, ktoré v januári roku 1878 oslobodili Plovdiv.[4][3] V roku 1930 prebehla prestavba okolia chrámu pri ktorej bol zväčšený chrámový dvor a taktiež bolo postavené mohutné schodisko vedúce k budove. Na prelome 2. a 3. tisícročia prebehla pri príležitosti 2000 rokov od narodenia Ježiša Krista reštaurácia chrámu.[2]
Dnes je chrám plne funkčný a slúži veriacim ako katedrálny chrám bulharskej pravoslávnej cirkvi.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavaná bracigovskými majstrami v roku 1844,[7][1] mená konkrétnych staviteľov sa však nedochovali.[2] Samotná budova chrámu je postavená ako trojloďová[2][7][1] pseudo–bazilika[2][7] s apsidou,[7][1][2] dlhá 32 a široká 17 metrov.[7][2] Naos chrámu je rozdelený na tri lode 6 pármi stĺpov.[2] Stĺpy sú kamenné, masívne s vzhľadom typickým pre bracigovskú architektonicko–staviteľskú školu.[1] Strecha budovy je klenutá.[2] Chrám bol pôvodne z dôvodu v dobe výstavby platiacich právnych ohraničení pri výstavbe kresťanských chrámov,[7] postavený bez kupoly, zvonice, vonkajších galérií, alebo predsiení.[1][7] Na západnom konci budovy sa nachádza neskôr pristavaná zvonica, ktorej autorom je architekt Josef Schnitter.[1][4][3] Zvonica je trojposchodová a je postavená v štýle ruského pseudo–klasicizmu[7][4][3] so štyrmi mohutnými pylónmi, ktoré ju podopierajú a so zakončením veže vo forme kupoly.[2][3] Celý architektonický ansámbel ešte pozostáva z 10 metrov vysokého múra, ktorý ohraničuje chrámový dvor z juhu a bol postavený v roku 1873,[7] a samotného rozľahlého nádvoria, ktoré bolo rozšírené v roku 1930,[2][7] kedy bolo postavené aj mohutné schodisko vedúce k chrámu, ktoré celý komplex doplňuje.[2] V južnej a východnej časti chrámového nádvoria sa nachádza malý cintorín, kde boli pochovávaní duchovní, ako aj predstavitelia farnosti, ktorí bojovali za autokefálnu bulharskú pravoslávnu cirkev.[2][3]
Ikonostas má rozmery 14,3 x 3,75 metra, bol spolu s ikonami zhotovený v rokoch 1875 – 1876,[7] nemá však vysokú umeleckú hodnotu.[1] Je vyrezaný v empírovom slohu a jeho autorom je rezbár Anton Stanišev z debarskej drevorezbárskej školy.[2] Veľká časť ikon bola namaľovaná známym umelcom Nikolom Odrinčaninom z Edirne.[2] Fresky v interiéri pochádzajú z druhej polovice 20. storočia.[1][2]
Patrocínium
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je zasvätený Zosnutiu presvätej Bohorodičky.[2][7]
Chrámový sviatok: 15. augusta na sviatok Zosnutie presvätej Bohorodičky.[2][7]
Malé chrámové sviatky:
- 14. august – večer pred chrámovým sviatkom sa koná bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a liturgia, ktorá sa koná v priestranstve okolo chrámu.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli uvedené architektonická a umelecká, rovnako ako aj historická hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Bogorodica“ s memorialni pametnici v dvora (bulh. Църква „Света Богородица“ с мемориални паметници в двора, doslova Chrám svätej Bohorodičky s memoriálnymi pamätníkmi vo dvore).[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu -
Celkový pohľad na chrámový areál z juhovýchodu -
Pohľad ku katedrále z pahorku Nebet tepe -
Pohľad ku katedrále z východu od chrámu svätého Demetera -
Pohľad ku katedrále zo západu od chrámu svätého Mikuláša -
Pohľad na východnú fasádu katedrály s apsidou -
Pohľad na južnú časť chrámového dvora -
Pohľad na západnú fasádu zvonice -
Pohľad na severnú fasádu zvonice -
Detailný pohľad na vrchnú časť zvonice -
Detailný pohľad na priestor pod zvonicou -
Detailný pohľad na vstupný portál do chrámu -
Detailný pohľad na juhovýchodný roh chrámového dvora -
Detailný pohľad na jedno z okien katedrály -
Detailný pohľad na vstupný portál do chrámového dvora -
Celkový pohľad na katedrálu v noci zo severozápadu -
Detailný pohľad na jeden z náhrobných kameňov -
Pohľad na vitráž jedného z okien -
Pohľad na interiér katedrály -
Pohľad na ikonostas
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 274. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 25 – 30. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 17 – 18. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 228. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e mc.government.bg
- ↑ a b visitplovdiv.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v plovdivskamitropolia.bg
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
