Žofia Bavorská (1376 – 1428)
| Žofia Bavorská | |
| rímska a česká kráľovná | |
 maľovaná iniciála v Biblii Václava IV. | |
| Narodenie | 1376 Mníchov |
|---|---|
| Úmrtie | 4. november 1428 Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Žofia Bavorská |
Žofia Bavorská (* 1376, Mníchov – † 4. november 1428,[1] Bratislava) bola rímska a česká kráľovná ako druhá manželka Václava IV.. Žofiinými rodičmi boli politicky málo významný mníchovsko-bavorský vojvoda Ján II. Bavorský a jeho manželka Katarína z Gorice; Žofia tak bola neterou Václavovej prvej manželky Johany Bavorskej.
Svadba s Václavom IV.
[upraviť | upraviť zdroj]Budúca kráľovná vyrastala v Landshute u svojho strýka Fridricha, staršieho otcovho brata, ktorý bol rovnako ako Václav IV. priaznivcom lovu. Roku 1388 ju vzal strýko do Prahy, kde sa venoval okrem iného aj politickým rokovaniam. Vraj pôvabná dvanásťročná princezná kráľa Václava IV. okúzlila, navyše asi podobne ako politické služby, ktoré mu jej strýko mohol ponúknuť. Nevestinho otca zastupoval pri vyjednávaní sobáša práve vojvoda Fridrich.
Nielen z tohto kroku je zrejmé, že Václav IV. rozhodne nebol tak neschopným panovníkom, ako ho popisujú niektoré zaujaté kroniky. Sobášom s nemajetnou Žofiou totiž upevnil svoju moc a postavenie, rovnako si ním pripútal odbojných Wittelsbachovcov.
Svadba sa konala 2. mája 1389 v Chebe. Václava a Žofiu oddal kráľov kancelár Ján, kamminský biskup. Kráľ bol totiž vo vlečúcom sa spore s pražským arcibiskupom Jánom z Jenštejna, ktorý komplikoval aj Žofiinu korunováciu za českú kráľovnú; tú mohol vykonať jedine arcibiskup.
Václav oslávil manželský zväzok tým, že dal zhotoviť mnoho vynikajúcich rukopisov - Bible Václava IV. bola spoločným rukopisom kráľa a kráľovnej a rukopis Willehalm apoteózou manželskej vernosti. Rovnako ako jej predchodkyňa sa vraj rýchlo zžila s českým prostredím.
V čase vznikajúceho husitstva
[upraviť | upraviť zdroj]
Venné mestá Žofia získala až nejaký čas po smrti poslednej manželky Václavovho otca cisára Karola IV., cisárovnej-vdovy Alžbety Pomoranskej. Pri ich spravovaní prejavovala dobrý ekonomický cit a svoj majetok dokonca rozmnožila. Získala panstvo Potštejn s Kostelcom nad Orlicí či hrady Lichnice a Bradlec a svoj záujem venovala aj zakladateľskej činnosti.
15. marca 1400 bola Žofia konečne arcibiskupom Olbramom zo Škvorca, synovcom Jána z Jenštejna, korunovaná za českú kráľovnú. V rokoch 1402 – 1403 v čase odboja proti kráľovi Václavovi a jeho internácii vo Viedni sa kráľovná Žofia zdržiavala vo svojich východočeských venných mestách, predovšetkým v Hradci Králové.
Kráľovná Žofia sa v ďalších rokoch preslávila ako poslucháčka a veľká obdivovateľka Jána Husa. Dochádzala do Betlehemskej kaplnky na jeho kázanie a rovnako ako kráľ Václav ho dlho chránila. V septembri 1410 v kráľovských listoch pápežovi spoločne s Václavom žiadala zrušenie kliatby nad Husom. Vzťah Jána Husa ku kráľovnej bol zrejme blízky, ako sa dá vyvodiť zo srdečných zmienok o nej v Husových kostnických listoch. Rozhodná Žofia sa nakoniec katolíkom zdala väčšou hrozbou než váhavý kráľ. Obaja sa však nakoniec museli stiahnuť v obrane Husovho učenia do pozadia. Za zmienku stojí aj to, že kráľovná správne predvídala nepokoje po smrti Majstra Jána Husa.
Kráľovná vdova
[upraviť | upraviť zdroj]Václav IV. zomrel v roku 1419 po správach o prvej pražskej defenestrácii a zrejme komplikované, ale relatívne spokojené manželstvo tak skončilo. Ani z Václavovho druhého manželstva sa nenarodil dedič. Po Václavovej smrti sa Žofia uchýlila pod ochranu švagra Žigmunda, ktorého nástupníctvo na český trón podporovala. Nejaký čas bola Žofia správkyňou kráľovstva a 6. októbra 1419 poprední českí páni uzavreli s kráľovnou Žofiou spolok na obranu „práva a rádu zemského“.
Doba však donútila Žofiu vzdať sa úradu a Žigmund musel svoje záujmy hájiť sám. Kráľovná-vdova si na ňom vydobyla pevné sídlo v Pressburgu, kam odišla na Narodenie Ježiša Krista (25. decembra 1419). So Žigmundom sa tiež sporila o náhrady za svoj majetok. Z tohto pohľadu sú zvláštne zvesti o tom, že s ním Žofia mala pomer. Uhorský kráľ vraj uvažoval o tom, že kráľovnú-vdovu znovu vydá, zrejme za poľského kráľa Vladislava II. Jagela. Žofia Bavorská zomrela 4. novembra 1428 v dnešnej Bratislave. Podľa poslednej vôle chcela byť uložená k poslednému odpočinku v Mníchove v rodnom Bavorsku, jej prianie však nebolo splnené - bola pochovaná v bratislavskej katedrále sv. Martina.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ B. Kopičková, Mnichovský fascikl č. 543. Korespondence královny Žofie z období březen 1422 – prosinec 1427. In: Mediaevalia Historica Bohemica 8, 2001, s. 121–138.
- ↑ Dóm sv. Martina
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ČECHURA, J. Ženy a milenky českých králů. Vydání 1. Praha : Akropolis, 1994.
- ČECHURA, Jaroslav. České země v letech 1378-1437. Lucemburkové na českém trůně II. Praha : Libri, 2000. 438 s. ISBN 80-85983-98-2.
- KOPIČKOVÁ, B., Mnichovský fascikl č. 543. Korespondence královny Žofie z období březen 1422 – prosinec 1427. In: Mediaevalia Historica Bohemica 8, 2001, s. 121–138.
- SPĚVÁČEK, Jiří. Václav IV. 1361-1419. K předpokladům husitské revoluce. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986. 773 s.
- ŠMAHEL, F. - BOBKOVÁ, L. (eds.), Lucemburkové. Česká koruna uprostřed Evropy, Praha: NLN 2012, str. 758–762.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Bavorská (1376 – 1428)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Seminárna práca Manželky Václava IV. Archivované 2007-03-06 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Bavorská na českej Wikipédii.