Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk
| Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk | |
| Krajina |  Česko-Slovensko |
|---|---|
| Vznik | 1. jún 1944 |
| Zánik | 25. január 1945 |
| Typ | letecký pluk |
| Velitelia | štábny kapitán František Fajtl[pozn. 1] |
| Podriadené jednotky |
|
| Nadradené jednotky | pozri nadradené jednotky |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
| Bitky | Slovenské národné povstanie |
| Vojenská letka | |
| Stíhacie lietadlá | La-5FN |
Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk (skratka: 1. čsslp) bol česko-slovenskou leteckou jednotkou, ktorá vznikla v júni 1944 v Sovietskom zväze reorganizáciou 128. česko-slovenskej samostatnej stíhacej leteckej perute. Najvýznamnejšou udalosťou v existencii pluku bola účasť v Slovenskom národnom povstaní, ktorá bola výnimočná v tom, že v tyle nepriateľa operovala regulárna letecká jednotka pravidelnej armády. V januári 1945 bol pluk reorganizovaný na 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk, ktorý sa stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Prvou česko-slovenskou leteckou jednotkou v Sovietskom zväze bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť, ktorá vznikla v Ivanove 3. mája 1944, kedy česko-slovenskí letci, presunutí zo Spojeného kráľovstva, uskutočnili prvé lety na sovietskej pôde. O šesť dní neskôr sa k jednotke pripojili dvaja slovenskí piloti (šrtm. Anton Matúšek a rtm. Ľudovít Dobrovodský), ktorí po dezercii z radov letky 13 absolvovali výcvik v leteckom učilišti vo Viaznikách. Dňa 17. mája 1944 sa jednotka presunula na základňu Kubinka, kde dokončila svoj výcvik nácvikom strelieb, vzdušných súbojov a pod.[1]
Na základe rozkazu z 1. júna 1944 bola 128. česko-slovenská samostatná stíhacia letecká peruť k 15. júnu reorganizovaná na 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, zatiaľ len s dvoma peruťami po dvoch letkách. Po taktickej a operačnej stránke pluk podliehal sovietskej vyššej jednotke, ku ktorej bol pridelený, ale vo všetkom ostatnom veliteľstvu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR.[1] Veliteľom pluku bol škpt. František Fajtl, zástupcom veliteľa škpt. Jan Klán a velitelia perutí npor. František Chábera a npor. Josef Stehlík. Potom, čo piloti dokončili preškolenie, sa pluk presunul bližšie k frontu do Proskurova a neskôr do Stubna. Jednotka bola vyzbrojená v tom čase modernými sovietskymi stíhacími lietadlami Lavočkin La-5FN. Bojová činnosť pluku začala hliadkovým letom piatich lietadiel 10. septembra.
Z činnosti pluku v SNP
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 29. augusta 1944 začalo Slovenské národné povstanie (SNP). Personál 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku sa o povstaní dozvedel na druhý deň a piloti chceli byť čo najskôr v operačnom nasadení, priamo z povstaleckého územia. Museli ale čakať na rozkaz veliteľstva 2. leteckej armády, ku ktorej pluk patril. Rozkaz nakoniec dostali 15. septembra 1944, kedy o 13:50 SEČ odštartovala z letiska Stubno v Poľsku štvorica lavočiek na rekognoskáciu povstaleckých letísk a ich zázemia. Veliteľ pluku František Fajtl s La-5FN (biela 58), jeho zástupca Jan Klán (biela 39) a velitelia oboch perutí pluku Josef Stehlík (biela 88) a František Chábera (biela 02). Po medzipristátí v Krosne a doplnení paliva pokračovali v lete priamym kurzom na letisko Tri Duby, kde pristáli navečer o 16:55 hod. Ihneď vykonali zhodnotenie situácie, vrátane prehliadky neďalekého poľného letiska Zolná pri Zvolene, ktoré bolo nedávno pripravené úpravou vhodnej lúky. Za pôsobisko pluku zvolili práve Zolnú, ktorá bola nenápadná a bezpečnejšia ako nemeckými bombardérmi často navštevované Tri Duby. Na druhý deň sa trojica pilotov vrátila späť do Stubna. Stehlík zostal na Troch Duboch, pretože v predošlý deň si od radosti pri výskoku z lietadla na domácej pôde vytkol členok. Po pristátí v Stubne škpt. Fajtl odletel na kuriérnom lietadle Polikarpov U-2 na veliteľské stanovište 2. leteckej armády a podal hlásenie generálovi Krasovskému o výsledkoch prieskumu. Po podaní hlásenia generál rozhodol o presune celého pluku.[2][3][4][5]
Zvyšných 21 lietadiel odletelo zo Stubna na Slovensko 17. septembra 1944 poobede v dvoch skupinách s časovým rozostupom (2. peruť vzlietla pod velením Fajtla o 12:10 hod. a 1. peruť pod velením škpt. Klána o 13:00 hod.). Pri medzipristátí v Krosne sa zavrela pravá podvozková noha na La-5FN (biela 95) pilota por. Rudolfa Borovca. Pilot odovzdal lietadlo inžinierovi letiska Krosno, ktorý zodpovedal za leteckú techniku. Po doplnení paliva v Krosne preleteli obidve perute pluku s časovým rozostupom sovietsko-nemecký front vo výške 3 000 až 4 000 m a následne nízkym letom pokračovali priamym kurzom na poľné letisko Zolná. Krátko po prelete frontovej línie musel prevziať velenie pluku npor. Chábera, pretože na lietadle škpt. Fajtla nastala porucha olejového potrubia a musel sa vrátiť späť do Krosna, pričom ho sprevádzalo jeho číslo ppor. Hlučka. Zostávajúcich 18 lietadiel La-5FN oboch perutí pluku v poriadku pristálo na poľnom letisku Zolná.[6] Po pristátí lietadlá zarolovali k potoku Hučava na južnom okraji letiska, kde ich slovenský personál dôkladne zamaskoval v bujnej vegetácii, aby unikli pozornosti nemeckému leteckému prieskumu. Z letiska Tri Duby priletel ešte npor. Josef Stehlík na La-5FN (biela 88). O 17:00 hod. pristál v Zolnej aj škpt. Fajtl s opraveným La-5FN (biela 58) a následne i jeho číslo ppor. Hlučka, ktorý na príkaz Fajtla zostal ešte na krátky čas hliadkovať vo vzduchu. V ten deň sa uskutočnil aj slávnostný nástup jednotky pod česko-slovenskou vlajkou na stožiari, ktorý bol narýchlo zhotovený z vyrúbaného stromčeka. Vlajku doniesol ppor. Pavel Kocfelda i s polkou prasaťa. Po prílete na Slovensko sa pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a postupne si vybojoval nadvládu nad vzdušným priestorom povstaleckého územia. V noci zo 17. na 18. septembra odletelo z letiska Jasionka na letisko Tri Duby celkovo 40 lietadiel Lisunov Li-2, ktoré patrili plukom 5. Oriolského leteckého zboru diaľkového doletu. Pre 1. čsslp priviezli všetkých 123 príslušníkov pozemného technického personálu pod velením npor. Jiřího Sehnala, pobočníka veliteľa pluku, a por. Borovca, ktorý musel svoj poškodený La-5FN (biela 95) zanechať v Krosne. Lietadlá priviezli aj vojenský materiál. Išlo o najpotrebnejšie náhradné súčiastky, barely s pohonnými látkami na prvých šesť dní a muníciu so strelivom na prvé tri dni operačnej činnosti. S pozemným personálom priletela na Tri Duby tiež deväťčlenná skupina sovietskych radistov.[2][3][4][7][8]
Nálet na piešťanské letisko
[upraviť | upraviť zdroj]V prvý operačný deň pluku, 18. septembra 1944, uskutočnili dopoludnia na základe telefonického hlásenia ústredne Hlásnej služby Hájniky dva dvojčlenné roje (ppor. Štička, Tocauer a Loucký, Mráz) štyri lety proti avizovanému vzdušnému nepriateľovi. Stíhači najprv hliadkovali nad letiskom Tri Duby vo výške 2 000 m. Pri druhom štarte na poplach leteli Štička s Tocauerom do oblasti Prievidza – Handlová a Loucký s Mrázom do priestoru Topoľčianky. Piloti však nenadviazali kontakt s nepriateľom, pretože lietadlá Luftwaffe stihli včas odletieť. V ten istý deň malo podľa rozkazu osem lietadiel pod vedením npor. Stehlíka uskutočniť útok na letisko Piešťany. Ostreľovaním mali zničiť čo najviac lietadiel a vrátiť sa späť na letisko Zolná. Na letisku Piešťany ešte v ten deň dopoludnia zistil zvk. rtm. let. František Cyprich na Messerschmitte Bf 109G-6 Kombinovanej letky prítomnosť približne 30 nemeckých lietadiel (bombardéry Junkers Ju 88, strmhlavé bombardéry Junkers Ju 87 Stuka, stíhačky Bf 109 a prieskumné lietadlá Focke-Wulf Fw 189 Uhu). Medzi nimi aj bývalé slovenské Bf 109E, Bf 109G-6 a Ju 87D-5. Na prepad letiska vzlietol o 18:10 hod. osemčlenný roj (v zostave: npor. Stehlík, ppor. Šrom, Vendl, Hlučka, Skopal, Valoušek, Mráz a rtm. Dobrovodský). Npor. Stehlík bol za veliteľa tejto akcie určený i preto, lebo piešťanské letisko a okolie poznal ešte z predvojnovej služby u Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“. Letová trasa lietadiel k cieľu viedla nízkym letom z letiska Zolná, aby unikli pozornosti nemeckým hlásnym službám, k pohoriu Vtáčnik, cez údolie rieky Nitry, Šimonovany a Považský Inovec. Napriek tomu, že na lietadlách La-5FN nemohli byť zavesené bomby, pretože v tom čase ešte neboli privezené z letiska Tri Duby, mal nečakaný útok neobyčajný úspech. Nemci nemali žiadne informácie o tom, že v ich blízkosti je dislokovaná väčšia bojová letecká jednotka. Moment prekvapenia bol úspešný, o čom svedčí aj nečinnosť protilietadlovej obrany letiska na začiatku útoku. Všetkých osem pilotov vykonalo priemerne po tri nálety. Na konci útoku sa objavili v činnosti dve postavenia protilietadlovej obrany, ktoré si všimol ppor. Skopal a jedno z nich umlčal dvoma krátkymi útokmi v rýchlom slede. Po nálete sa stíhači zhromaždili v priestore nad serpentínami pri obci Radošina a odleteli na letisko Zolná. Výsledkom útoku na letisko Piešťany bolo šesť zničených Bf 109, dva Ju 87, jeden Ju 88 a jeden Fw 189. Poškodených bolo ďalších šesť Bf 109, dva Fw 189, Ju 87 a Ju 88.[2][9]
Piloti pluku podporovali najmä pozemné povstalecké jednotky na frontoch a okrem stíhacích úloh plnili aj bombardovacie, prepadové a prieskumné úlohy. Bojovú činnosť jednotky zabezpečoval česko-slovenský a sovietsky pozemný personál. Muníciu, pohonné hmoty a náhradné súčiastky dodávali vzdušným mostom lietadlá sovietskeho diaľkového letectva.
Dňa 12. októbra sa kvôli rozmočenému terénu letiska v Zolnej 1. peruť presunula na letisko Tri Duby. V Zolnej zostala len časť 2. perute. Terén letiska sa naďalej zhoršoval, preto už 20. októbra aj lietadlá 2. perute, po ukončení bojového letu, pristávali a zostali na Troch Duboch. Tým sa dokončil presun pluku medzi letiskami.[10] Dňa 25. októbra 1944 bol pluk evakuovaný. Jedenásť letuschopných lietadiel odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko, pričom dvanáste bolo poškodené pri štarte. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.
Do tohto dňa uskutočnili letci 1. čsslp celkovo 563 bojových letov v trvaní 376 operačných hodín, pričom zaznamenali 13 potvrdených a 2 pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel. Ďalších 6 lietadiel poškodili a 11 zničili na zemi. Ďalej zaznamenali 74 zničených a 125 vážne poškodených nepriateľských nákladných áut s vojskom i materiálom, 15 zničených a 17 poškodených štábnych osobných áut, 8 zničených a 13 poškodených delostreleckých a mínometných batérií, 2 zničené a 11 poškodených tankov, 1 zničené obrnené vozidlo, 1 poškodený obrnený vlak, 3 poškodené lokomotívy, 12 zničených a 10 poškodených železničných vagónov, 12 zničených a 3 poškodené muničné sklady, 5 zničených a 5 poškodených guľometných hniezd, 20 zničených a 6 poškodených povozov s vojenským materiálom, 2 zničené stanovištia nepriateľského veliteľstva, 2 zničené a 1 poškodený motocykel a ďalšie vojenské objekty, ktoré nebolo možné vyhodnotiť kvôli nepriateľskej kamufláži, neprehľadnému terénu, zlému počasiu alebo silnej nepriateľskej paľbe. Piloti pluku zhodili na nepriateľa 624 bômb a vystrieľali približne 50 000 kanónových nábojov.[11]
Pri útokoch na pozemné ciele zahynuli: ppor. František Vaculík, Bohuslav Mráz a Tomáš Motyčka. V horách ako partizáni zahynuli: por. Rudolf Borovec, ppor. Medvedev a staršina Šapošnikov.
Prehľad lietadiel La-5FN, ktoré sa zúčastnili SNP[6]
[upraviť | upraviť zdroj]| Trupové číslo | Prílet na Slovensko | Zánik lietadla | Odlet zo Slovenska |
|---|---|---|---|
| 02 | npor. František Chábera | Havária pri odlete (npor. Chábera). Zapálené pri evakuácii 26. októbra. |
– |
| 12 | rtm. Ľudovít Dobrovodský | Úspešný. | |
| 12* | ppor. František Štička | Zapálené pri evakuácii 23. októbra. | – |
| 13 | ppor. Pavel Kocfelda | Zničené 11. októbra v Zolnej. Zapálené pri evakuácii 23. októbra. |
– |
| 17 | ppor. Leopold Šrom | Úspešný? | |
| 19 | ppor. Stanislav Tocauer | Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra (ppor. Pavel Kocfelda). | |
| 20 | ppor. Tomáš Motyčka | Zasiahnuté nepriateľskou protilietadlovou paľbou 15. októbra, pričom ppor. Motyčka zahynul. | – |
| 23 | ppor. Bohuslav Mráz | Poškodené 20. septembra a vyradené. Pravdepodobne sa podarilo opraviť pred odletom. |
Pravdepodobne úspešný. |
| 23* | ppor. Antonín Vendl | Úspešný. | |
| 24 | ppor. Stanislav Hlučka | Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra. | |
| 37 | ppor. Jan Skopal | Zničené pri štarte 7. októbra, pričom bol ppor. Skopal zranený. | – |
| 39 | škpt. Jan Klán | Úspešný. | |
| 58 | škpt. František Fajtl | Núdzové pristátie v Rumunsku 25. októbra. | |
| 62 | šrtm. Anton Matúšek | Zničené pri núdzovom pristátí 25. októbra pri Domanovciach (šrtm. Matúšek). | – |
| 65 | ppor. František Loucký | Úspešný. | |
| 69 | ppor. Ladislav Valoušek | Úspešný. | |
| 71 | ppor. František Kruťa | Poškodené pri útoku na pozemné ciele 19. septembra, pričom ppor. Kruťa bol po núdzovom pristátí na území nepriateľa zajatý. | – |
| 74 | ppor. František Vaculík | Zasiahnuté pri útoku na nemeckú kolónu v úzkom horskom údolí 7. októbra (ppor. Mráz zahynul). | – |
| 88 | npor. Josef Stehlík (15. september) | Úspešný. | |
| 95 | por. Rudolf Borovec | Na Slovensko nepriletelo. Poškodené pri medzipristátí v Krosne 17. septembra. |
– |
| 99 | ppor. Jiří Řezníček | Zničené pri núdzovom pristátí 18. októbra, pričom bol ppor. Řezníček ťažko zranený. | – |
| 151 | kpt. Stanislav Rejthar | Zasiahnuté 20. septembra (ppor. Vaculík zahynul). | – |
Ďalšia činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 28. októbra 1944 bol pluk vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 a dostal čestný názov „Zvolenský“. Od 1. novembra prebiehala u pluku reorganizácia, doplňovanie a výcvik letového i pozemného personálu. Dňa 25. januára 1945 sa ako 1. česko-slovenský stíhací letecký pluk stal súčasťou 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie.
Nadradené jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]- Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR (1. jún 1944 – 17. september 1944)
- Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku (17. september 1944 – 25. október 1944)
- Česko-slovenská letecká skupina v ZSSR (1. november 1944 – 25. január 1945)
- 6. náhradná letecká brigáda (1. jún 1944 – 20. júl 1944)
- 2. letecká armáda (20. júl 1944 – 7. august 1944)
- 8. letecká armáda (7. august 1944 – 28. august 1944)
- 2. letecká armáda (28. august 1944 – 1. november 1944)
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Od 1. novembra 1944 major.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b DAŇKO, Ján. 1. československá smíšená letecká divize v SSSR (sborník vystoupení, referátů a vzpomínek přímých účastníků slavnostního shromáždění při příležitosti 52. výročí vzniku a bojů 1. čs. smld v SSSR o Moravskou bránu 1944 - 1945). Praha : Ministerstvo obrany ČR - Avis, 1998. 171 s. ISBN 978-80-86049-44-1.
- ↑ a b c Plocha Zolná [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Tri Duby, Hájníky, Zvolen Altsohl [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b FOLPRECHT, Radek. Proti přesile a v obklíčení. Výjimečný kousek československých letců. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2014-09-17. Dostupné online [cit. 2019-09-24].
- ↑ STANISLAV, Ján; KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1944-1945. 1. vyd. [Bratislava] : Magnet press, 2003. 246 s. ISBN 80-89169-00-7. Kapitola Prvý čs. stíhací letecký pluk v SNP, s. 131 – 132.
- ↑ a b Vraný J., Krumbach J.: Lavočkin La-5 a La-7 in: Ilustrovaná historie letectví. Svazek 1. Naše vojsko, Praha 1985.
- ↑ Stanislav, Klabník 2003, s. 132 – 133.
- ↑ Letecký most na pomoc SNP [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Stanislav, Klabník 2003, s. 133 – 134.
- ↑ FAJTL, František. Prví doma. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1984. 288 s.
- ↑ Stanislav, Klabník 2003, s. 166.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk
