Luftwaffe (Wehrmacht)
Toto je článok o vzdušných silách nacistického Nemecka. O vzdušných silách súčasného Nemecka a Západného Nemecka (1949 – 1990) pozri Luftwaffe (Bundeswehr).| Luftwaffe | |
 Emblém nacistickej Luftwaffe | |
| Krajina |  Nacistické Nemecko |
|---|---|
| Existencia | 1935 – 1945 |
| Vznik | máj 1935 |
| Zánik | 8. máj 1945 |
| Velitelia | ríšsky maršal Hermann Göring (1933 – 45) poľný maršal Robert Ritter von Greim (1945) |
| Nadradené jednotky |  Wehrmacht |
| Účasť | |
| Vojny | španielska občianska vojna druhá svetová vojna |
| Insígnie | |
| Znak |  Kríž používaný na trupe a spodnej časti krídel  Kríž používaný na vrchnej časti krídel  Svastika používaná na kýlovej ploche lietadiel |
Luftwaffe (ako letecká zložka Wehrmachtu; doslova: Vzdušná zbraň; v preklade: Nemecké vzdušné sily[1] alebo Nemecké vzdušné zbrane[2]) predstavovala vojenské letectvo nacistického Nemecka. Vznikla v roku 1935 a jej duchovným otcom a architektom bol Hermann Göring, ktorý ju vybudoval ako elitnú a po SS asi politicky najuvedomelejšiu vojenskú zložku Hitlerovej, respektíve nacistickej Nemeckej ríše.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik a druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Po tom, čo sa dostal k moci Adolf Hitler, bolo čoskoro jasné, že Versaillská zmluva sa v Tretej ríši dodržiavať nebude. Krajina začala okrem iného opäť budovať i svoje letectvo. Najprv skryto, no neskôr celkom otvorene nemecká Luftwaffe získavala nové stroje i skúsenosti. Po prvýkrát boli nemeckí letci nasadení v Španielskej občianskej vojne. Táto nemecká jednotka sa nazývala Légia Kondor. Vytvorenie Luftwaffe bolo oficiálne priznané v máji 1935. Jej veliteľom sa stalo eso z prvej svetovej vojny – Hermann Göring.
Skúsenosti získané v Španielsku sa nemeckým letcom v nasledujúcom období zišli. Už v septembri zo vzduchu podporovali svoje armády pri bleskovom postupe do Poľska, Dánska, Nórska, Holandska, Belgicka, Francúzska, Luxemburska a pri útokoch proti Spojenému kráľovstvu. Bitka o Britániu bola prvým veľkým neúspechom Luftwaffe v druhej svetovej vojne. V ďalšom období, hlavne po vstupe Spojených štátov do vojny, sa Luftwaffe na západe postupne dostávala do defenzívy. Čiastočne preto, že musela časť svojich prostriedkov ponechať na obranu pred náletmi na samotné Nemecko a už nemala prostriedky viesť intenzívnu leteckú vojnu nad Britániou. Ďalšou nemenej podstatnou časťou svojich síl podporovala vojská pri bojoch na východe. Predovšetkým stíhacie esá boli až do posledných dní vojny smrteľným nebezpečenstvom pre spojeneckých letcov. Ale ani ich osobné kvality nezachránili nacistické letectvo pred početnou prevahou spojeneckého a sovietskeho letectva. Nemecké letectvo podporujúce svoj africký zbor taktiež dosahovalo vynikajúce výsledky, ale aj tam boli podobne ako ich pozemní kolegovia postupne vyčerpaní a nakoniec odsunutí do Talianska. Narýchlo nasadzovaní neskúsení letci, ktorí mali nahradzovať svojich padlých predchodcov na západe aj východe sa stávali ľahkou korisťou pre nepriateľa.
Na východnom fronte sa však situácia vyvíjala pre Luftwaffe sprvu celkom sľubne. Ale Sovietsky zväz bol vďaka svojmu ľudskému potenciálu ako aj postupnému vyrovnávaniu nemeckej technickej prevahy (za podpory Spojeného kráľovstva a Spojených štátov) čoskoro rovnocenný súperom. Sovietski letci v priebehu bojov nazbierali potrebné skúsenosti a na konci vojny im už Luftwaffe nebola schopná vzdorovať, z veľkej časti pre nedostatok pohonných hmôt, ktoré Nemecko nebolo schopné zaistiť v dostatočnom množstve.
Organizačná štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Základnou jednotkou Luftwaffe počas druhej svetovej vojny bola Gruppe (skupina) tiež označovaná Gr. Tri Gruppe vytvárali Geschwader (eskadra, resp. peruť). Eskadry sa mohli ďalej zapájať do Luftflotte (letecká armáda), či Fliegerkorps (skupina leteckých armád, či letecký zbor). Pri bojovom nasadení pochopiteľne v dôsledku strát početné stavy veľmi kolísali. Jedna Gruppe pozostávala z troch Staffel (letka) po 12 až 16 strojov. Jednotlivé letky Staffel sa delili na nižšie skupiny Schwarm (roj) po 4 strojoch.
V roku 1938 bola Luftwaffe organizovaná do ôsmych leteckých oblastí (Luftkreis) so sídlami hlavných štábov v mestách: Königsberg, Berlín, Drážďany, Münster, Mníchov, Kiel, Braunschweig a Viedeň. V septembri 1939 bola Luftwaffe reorganizovaná do štyroch leteckých flotíl (Luftflote)[3].
Letecká flotila 1
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 1939 operovala na severovýchode Nemecka a nad východným Pruskom. Veliteľom bol generál Albert Kesselring. Po dobytí Poľska sa jej oblasť rozšírila o väčšinu jeho územia. V máji 1940 flotile velil generál Hans-Jürgen Stumpff. V ťažení do Sovietskeho zväzu, už pod velením generálplukovníka Alfreda Kellera, sa jej operačná oblasť rozšírila na severovýchod na pobaltské štáty a Bielorusko až k Leningradu. Podporovala skupinu armád Sever. V januári 1945 bola uzavretá v Kurónskej kapse, vtedy jej velil generál Kurt Pflugbeil. V apríli 1945 už neexistovala.
Letecká flotila 2
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 1939 operovala na severozápade Nemecka. Veliteľom bol na začiatku generál Hellmuth Felmy, ale v máji 1940 už flotile velil generál Albert Kesselring. V auguste 1940 sa západná hranica jej operačnej oblasti posunula až k severnému Francúzsku. Následne sa zúčastnila bitky o Britániu. Časť tejto leteckej flotily podporovala postup skupiny armád Stred do Sovietskeho zväzu. Jej operačné územie tvoril klin medzi Leteckými flotilami 1 a 4 v smere na Moskvu. V tom čase teda operovala nad dvoma nespojenými územiami. K 28. júnu 1942 bola celá presunutá na severoafrické bojisko a bol je podriadený tam bojujúci X. letecký zbor. Po porážke Nemecka v Tunisku sa od flotily oddelilo Veliteľstvo leteckých síl – juhovýchod, ktoré bolo zodpovedné za oblasť Balkánu. V máji 1944 už flotile velil generál poľný maršal von Richthofen. 27. septembra 1944 bola rozpustená.
Letecká flotila 3
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 1939 operovala na juhozápade Nemecka. Veliteľom bol generál Hugo Sperrle. V auguste 1940 sa západná hranica jej operačnej oblasti posunula nad okupované Francúzsko. Flotila sa zúčastnila bitky o Britániu. Po presune Leteckej flotily 2 do Stredomoria prevzala aj jej pôvodnú operačnú oblasť nad Belgickom a Holandskom. Neskôr sa jej oblasť rozšírila až k južnému pobrežiu Francúzska. V septembri 1944 bola premenovaná na Veliteľstvo vzdušných síl – západ a podriadená Leteckej flotile Ríša a neskôr Leteckej flotile 6.
Letecká flotila 4
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 1939 operovala na juhovýchode Nemecka čo z veľkej väčšiny zodpovedalo územiu pripojeného Rakúska a protektorátu Čechy a Morava. Veliteľom bol generál Alexander Löhr. S postupom Nemecka sa jej oblasť pôsobenia rozširovala smerom na východ a južne až nad Rumunsko. Zúčastnila sa tiež ťaženia na Balkáne. V júni 1942 jej velil generálplukovník von Richthofen, v máji 1944 generálplukovník Otto Deßloch. Dočkala sa konca vojny ako jedna z troch leteckých flotíl.
Letecká flotila 5
[upraviť | upraviť zdroj]Po dobytí Dánska a Nórska bola nad ich územiami vytvorená táto nová letecká flotila pod velením generálplukovníka Erharda Milcha. Operoval aj nad Severným a Baltským morom a zasiahla tiež do bitky o Britániu. V dobe bitky o Britániu už flotile velil generálplukovník Stumpff. Velenie si udržal až do roku 1943. Pri postupe Nemecka na východ sa jej operačná oblasť rozšírila na Fínsko a severnú časť Ruska. V roku 1944 prešla rôznymi reorganizáciami a ako flotila zanikla.
Letecká flotila 6
[upraviť | upraviť zdroj]Bola vytvorená 5. mája 1943 z jednotiek Veliteľstva leteckých síl – východ. Velil jej generálplukovník Robert Ritter von Greim a zúčastnila sa bitky v Kurskom oblúku. Dočkala sa konca vojny ako jedna z troch leteckých flotíl.
Letecká flotila Ríša
[upraviť | upraviť zdroj]Bola vytvorená vo februári 1944 z jednotiek Luftwaffenbefehlshaber Reich. Velil jej generálmajor Sigismund von Falkenstein, neskôr generálplukovník Stumpff. Dočkala sa konca vojny ako jedna z troch leteckých flotíl.
Veliteľstvo vzdušných síl – juhovýchod
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniklo po porážke Nemecka v Tunisku v januári 1943. Pri vytvorení bolo zodpovedné za oblasť Balkánu. Velil mu generál Otto Hoffmann von Waldau a neskôr generál Martin Fiebig. Rozpustené bolo v októbri 1944.
Veliteľstvo vzdušných síl – východ
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniklo 28. júla 1942 po reorganizácii Luftwaffe na východnom fronte. Jeho operačnou oblasťou bol stredný sektor frontu. 5. mája 1943 bola začlenená do novovytvorenej Leteckej flotily 6.
Luftwaffenbefehlshaber Reich
[upraviť | upraviť zdroj]Útvar vyzbrojený stíhacími lietadlami bol vytvorený pod vplyvom spojeneckej bombardovacej ofenzívy. Pokrýval územia Nemecka, Poľska, protektorátu Čechy a Morava, Rakúska a Slovenského štátu. Vytvorilo základ Leteckej flotily Ríša.
Námorné letectvo
[upraviť | upraviť zdroj]Pod Luftwaffe spadalo aj námorné letectvo. V apríli 1939 bolo v sile 14 perutí pod velením generálmajora Rittera.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Štúdia strategického bombardovania USA, s. 102.
- ↑ STANISLAV, Ján; ŠVACHO, Jaroslav. Siločiary pomoci SNP a západní spojenci. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2016. 326 s. ISBN 978-80-89514-37-3. Kapitola Vysvetlivky a skratky, s. 317.
- ↑ Bishop, Ch.: Organizace a bojište německé Lutwaffe ve 2. světové válce. Svojtka & Co., s.r.o., Praha 3. 2010. ISBN 978-80-256-0259-1.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luftwaffe (Wehrmacht)
