1903 na Slovensku
| Roky: 1898 1899 1900 1901 1902 – 1903 – 1904 1905 1906 1907 1908 | |
| Desaťročia: 90. roky – 0. roky 20. storočia – 10. roky | |
| Storočia: 19. storočie – 20. storočie – 21. storočie | |
|
Slovensko: Rok 1903 v oblastiach: Zoznam vodcov: | |
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku 1903 na dnešnom území Slovenska[pozn 1], ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska.
Všeobecná charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto roku štatistika zachytila 206 011 vysťahovalcov z Rakúsko-Uhorska, z čoho bolo 34 482 Slovákov.[1]:52
Udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]- v Kremnici začal pôsobiť ústav pre hluchonemých, v Martine spustila výrobu moderná Továreň na celulózu, úč. spol. Išlo o najmodernejšiu celulózku v Uhorsku[2]:319
- január – v Skalici začal vychádzať časopis Pokrok propagujúci agrárne hnutie v praxi (Pavol Blaho, Jozef Teslík)[2]:319
- 2. január – v Ružomberku začali vychádzať Ľudové noviny, tlačový orgán katolíckeho krídla Slovenskej národnej strany založený v roku 1897 v Turčianskom Svätom Martine[1]:43
- 3. jún – strednou Európou sa prehnala snehová víchrica s ľadovcom – v okolí Brezna a Tisovca padali krúpy s hmotnosťou až 100 gramov[1]:46
- 6. júl – Európu postihla týždeň trvajúca vlna silných dažďov, ktorá na Slovensku spôsobila, že takmer všetky rieky vystúpili z korýt a spôsobili rozsiahle záplavy – od Vrútok bola v oboch smeroch prerušená doprava a poškodené telegrafné vedenie, v Žiline zaliala voda výstavisko, zrútila pavilóny, zatopila továreň na súkno a železničné trate, pričom sa utopili traja ľudia a pri Kraľovanoch sa zrútil železničný most[1]:47-48
- 1. august – 15. august – v Žiline sa uskutočnila prvá spoločná výstava uhorsko-slovenských maliarov (Jaroslav August, Tomáš Andraškovič, Gustáv Mallý, Emil Pacovský, Gustáv Adolf Oberndorf, Karol Miloslav Lehotský), na ktorej vystavovali aj Jozef Hanula, Peter Július Kern a Čech Miloš Jiránek a v priebehu ktorej bola založená Grupa uhorsko-slovenských maliarov, hlásiaca sa k ideám slovenského národného hnutia[3][1]:49
- 1. august – 15. september – v Žiline prebiehala priemyselná výstava Horného Uhorska (napriek zámeru prezentovať úroveň hornouhorského priemyslu tvorili polovicu vystavovateľov cudzinci); slovenské podniky sa prezentovali najmä nábytkom a náradím z ohýbaného dreva, košikárskymi, rezbárskymi, tkáčskymi a obuvníckymi výrobkami; vystavovalo na nej do 350 drobných výrobcov a viaceré podniky z piatich slovenských žúp, pričom na výstavu sa prišlo pozrieť asi 60 000 ľudí[4][1]:49
- 2. november – v Myjave pozorovali neobvyklý svetelný jav na oblohe, ktorý prírodovedec a publicista Ján Alojz Wagner označil za polárnu žiaru[1]:50
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ „Dnešným územím Slovenska“ sa rozumie územie Uhorska (resp. Rakúsko-Uhorska) zodpovedajúce územiu vytýčenému dnešnými štátnymi hranicami Slovenskej republiky, ktoré boli etablované v roku 1919, hoci nemusia plne odrážať národnostnú realitu v roku 1903. Pre zjednodušenie čitateľnosti textu bude ďalej pre takto vytýčené územie používaný výraz „Slovensko“.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.
- ↑ a b HONZÁK, František, a kol. Dejiny Slovenska: dátumy, udalosti, osobnosti. Prvé slovenské vydanie. Bratislava, Praha : Slovart, Libri, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3, 978-80-7277-187-5.
- ↑ Škvarna, Dušan, ed. (2006), Lexikón slovenských dejín (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 124, ISBN 80-10-00872-9
- ↑ Škvarna, Dušan, ed. (2006), Lexikón slovenských dejín (3. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, str. 124-125, ISBN 80-10-00872-9