9K720 Iskander
| 9K720 Iskander | ||
|---|---|---|
 Iskander-M na transportéri 9P78-1 (na výstave ARMIA-2016) | ||
| Typ: | Balistická riadená strela krátkeho dosahu | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 2006 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | KBM | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 3 800 kg | |
| Dĺžka: | 7,3 m | |
| Šírka: | 0,92 m | |
| Maximálny dostrel: | 500 km | |
| Zameriavanie: | inerciálne / satelitné / optické | |
9K720 Iskander (rus. 9К720 Исканде́р; v kóde NATO: SS-26 Stone) je ruská balistická riadená strela krátkeho dosahu. Je určená na ničenie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj významných pozemných cieľov, ktoré sú týmito systémami chránené (lietadlá a vrtuľníky na letiskách, veliteľské stanovištia, komunikačné strediská, najdôležitejšie zariadenia civilnej infraštruktúry).
Bola vyvinutá korporáciou KBM (Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenia) v meste Kolomna. Je pomenovaná po veľkom vojvodcovi Alexandrovi Veľkom - Iskander je forma jeho mena používaná na Blízkom východe.[1] V ruskej armáde nahrádza zastaraný systém OTR-21 Točka, ktorý by mal byť vyradený do konca roku 2020.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným impulzom pre vznik projektu Iskander sa v roku 1987 stalo podpísanie "Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu" (v angličtine označované skratkou INF).[2] Tá znamenala kompletné vyradenie a zošrotovanie množstva sovietskych balistických rakiet, a to striel stredného a kratšieho doletu. Išlo napríklad o moderné raketové systémy OTR-23 Oka ako aj staršie OTR-22 Temp-S. Zmluva zároveň znamenala stopku pre dokončenie vývoja ich nástupcov, akými boli systémy 9K714U/9K717 Oka-U a 9K716 Volga, ktoré doletom nad 500 km prekračovali limity stanovené v INF.
Zdĺhavý vývoj, ktorý bol zavinený predovšetkým rozpadom ZSSR, spôsobil, že Iskander bol zavedený do služby až v roku 2006. Avšak ešte niekoľko rokov potom podstupoval systém testovanie a pokračoval jeho ďalší vývoj. S reálnym prezbrojovaním bojových útvarov sa začalo až po roku 2010. Proces vývoja sa zrejme dodnes neskončil. Keďže napríklad v roku 2004 bol dokončený vývoj základnej strely 9M723, ale okolo roku 2011 sa už objavuje vylepšená strela 9M723-1. Ďalšie vylepšenia potom skúšali a zavádzali aj v nasledujúcich rokoch a vývoj zrejme kontinuálne pokračuje.
Štátny zbrojný program Ruskej federácie počítal s tým, že do roku 2020 bude do služby zavedených 120 systémov Iskander-M. Do roku 2020 sa tak v ruskej armáde malo vytvoriť 7 brigád, do ktorých budú zahrnuté systémy Iskander.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]
Systém Iskander pozostáva zo šiestich typov vozidiel:
- Odpaľovacie vozidlo 9P78-1 - vozidlo postavené na podvozku MZKT-7930, ktoré realizuje prepravu, skladovanie a vypúšťanie rakiet. Nesie dvojicu rakiet, ktoré sú pri prevoze zakryté odklopnou strechou. Celková hmotnosť vozidla je 42 t a jeho posádku tvoria traja ľudia. Na diaľnici dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/h a v teréne 40 km/h. Dojazd vozidla 9P78-1 je 1 000 km.
- Muničné vozidlo 9T250 - jeho posádku tvoria dvaja ľudia a vozidlo zabezpečuje prevoz dvoch rakiet. Súčasťou konštrukcie vozidla je žeriav, ktorý sa používa na prebitie rakiet na odpaľovacom vozidle. Celková hmotnosť 9T250 je 40 ton.
- Veliteľské vozidlo 9S552 - vozidlo postavené na podvozku KAMAZ 43101. Dosah komunikačného systému vozidla v stacionárnej polohe je 350 km. Posádka pozostáva zo štyroch ľudí.
- Vozidlo údržby - je postavené na podvozku KAMAZ a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je vybavené náradím na bežné opravy a slúži na kontrolu rakiet. Jeho hmotnosť je 13,5 tony.
- Vozidlo pre spracovanie dát 9S920 - je postavené na podvozku KAMAZ 43101 a jeho posádku tvoria dvaja ľudia. Je určené na zisťovanie súradníc cieľa a prípravu letových misií pre strely s ich následným presunom na odpaľovacie vozidlo. Je prepojené s prieskumnými prostriedkami a môže prijímať úlohy a informácie o cieľoch zo všetkých potrebných zdrojov, vrátane satelitu, lietadla alebo bezposádkového systému.
- Vozidlo pre podporu personálu - určené na ubytovanie, odpočinok a stravovanie bojovej posádky. Vyrába sa na podvozku KAMAZ 43118. Vozidlo obsahuje: oddychový priestor a zásobovací priestor. Oddychová časť má 6 sklopných lôžok, 2 skrinky a otváracie okno. Zásobovací priestor má 2 skrinky, sklopný stôl, systém zásobovania vodou s nádržou na 300 litrov, zásobník na ohrev vody, čerpadlo na čerpanie vody, odtokový systém, umývadlo a sušičku odevov a obuvi.
Plne vybavená brigáda pozostáva z: 12 odpaľovacích vozidiel, 12 muničných vozidiel, 11 veliteľských vozidiel, 14 vozidiel pre podporu personálu a jedného vozidlo pre spracovanie dát. Jedna brigáda je tak vyzbrojená 48 strelami Iskander-M (24 ks na odpaľovacích vozidlách a 24 ks v muničných vozidlách). Brigáda je rozdelená na tri prápory, každý s dvoma palebnými batériami po dvoch odpaľovacích vozidlách.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]- Iskander-M - variant pre ruské ozbrojené sily s dvoma balistickými raketami 9M723, ktorých dostrel je 500 km. Raketa komplexu 9M723 má jednostupňový motor na tuhé palivo. Raketa počas letu dokáže manévrovať s preťažením 20 až 30 g. Aby bolo možné zachytiť strelu 9M723, musí byť protiraketa schopná manévrovať s preťažením dvakrát až trikrát vyšším. Väčšina trajektórie letu rakety prebieha vo výške 50 km, čo tiež výrazne znižuje pravdepodobnosť zneškodnenia. Maximálna rýchlosť letu rakety je 2,1 km/s.
- Iskander-K - variant s dvoma riadenými strelami s plochou dráhou letu R-500. Táto strela bola vyvinutá na základe rakety Kalibr v spoločnosti OKB "Novator". Jej dostrel je oficiálne 500 km, ale niektoré zdroje uvádzajú dolet až 2 600 km. Hmotnosť bojovej časti je 480 kg.
- Iskander-E - exportná verzia s dostrelom 280 km.[3]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Zo štatistík zverejnených Ukrajinou vyplýva, že v priebehu roku 2023 odpálilo Rusko na ukrajinské ciele 63 rakiet Iskander-M a 28 rakiet Iskander-K. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 27 rakiet Iskander-K (čo predstavuje 96,4 % úspešnosť) a 35 striel Iskander-M (čo je 55,6 % úspešnosť).[4]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Alžírsko: k 2020 roku disponovalo 4 systémami Iskander-E.
Arménsko: k 2020 roku disponovalo 4 systémami Iskander-E.
Rusko: k 2020 roku ruské pozemné sily disponovali 140 systémami Iskander-M.
- 26. raketová brigáda - Luga - 12 odpaľovacích vozidiel
- 107. raketová brigáda - Birobidžan - 12 odpaľovacích vozidiel
- 1. raketová brigáda - Krasnodar - 12 odpaľovacích vozidiel
- 112. raketová brigáda - Šuja - 12 odpaľovacích vozidiel
- 92. raketová brigáda - Tockoje - 12 odpaľovacích vozidiel
- 103. raketová brigáda - Ulan-Ude - 12 odpaľovacích vozidiel
- 12. raketová brigáda - Mozdok - 12 odpaľovacích vozidiel
- 20. raketová brigáda - Spassk-Dalnij - 12 odpaľovacích vozidiel
- 119. raketová brigáda - Jelanská oblasť - 12 odpaľovacích vozidiel
- 3. raketová brigáda - Gornyj - 12 odpaľovacích vozidiel
- 152. raketová brigáda - Čerňachovsk - 12 odpaľovacích vozidiel
- 464. raketová brigáda - Znamensk - 4 odpaľovacie vozidlá
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Оперативно-тактический ракетный комплекс 9К720 'Искандер' [online]. . Dostupné online. Archivované 2020-07-18 z originálu. (ruský)
- ↑ “Искандер-М” [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ Оперативно тактический ракетный комплекс «Искандер» [online]. . Dostupné online. (ruský)
- ↑ BEDNÁR, Vladimír. Ukrajinci ničia Rusom veliteľské centrá. Ruská top zbraň – protilodné strely (103. týždeň vojny). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 9K720 Iskander
