Adamova hora
| Adamova hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Sabinov |
| Obce | Vysoká, Nižný Slavkov |
| Pohorie | Bachureň |
| Povodie | Torysa |
| Nadmorská výška | 939,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′14″S 20°52′42″V / 49,1038°S 20,8784°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Nižného Slavkova |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Adamova hora (939,9 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Bachureň. Leží nad Nižným Slavkovom, približne 7 km juhozápadne od Lipian.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria Bachureň.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Sabinov a zasahuje na katastrálne územie obcí Vysoká a Nižný Slavkov.[5] Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiaci Nižný Slavkov a na severnom obec Vysoká a Brezovička, juhozápadne sa nachádza Vyšný Slavkov a juhovýchodne Lačnov.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Adamova hora leží na konci rázsochy, ktorá vybieha severozápadným smerom z vrchu Bachureň (1 082 m n. m.) a smeruje na západ cez Žliabky (1 028 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Ždiar (856 m n. m.), Strieborná hora (949 m n. m.) a Okrúhly hrb (919 m n. m.), južným Skalka (777 m n. m.), Ostrý vrch (863 m n. m.), Bučina (957 m n. m.) a Smrekovica (1 200 m n. m.), východným Magura (1 064 m n. m.), Bachureň (1 082 m n. m.), Žliabky (1 028 m n. m.), Javor (931 m n. m.) a Zadné Bendovce (802 m n. m.) a severným Homôľka (800 m n. m.).[2] Južné svahy odvodňuje potok Čierny močiar, severné Vysocký potok, oba smerujúce do Slavkovského potoka v povodí rieky Torysa. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Bachurne, susedné Branisko, Volovské vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Belianske Tatry, Levočské vrchy, Ľubovniansku vrchovinu a Čergov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia, príp. po hrebeni zo 
zeleno značeného chodníka cez Žliabky (1 028 m n. m.). Južným úpätím vedie 
červená značka z Nižného Slavkova do sedla Bachureň.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 42.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.