Stavenec
Stavenec | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Sabinov |
Obec | Rožkovany |
Pohorie | Bachureň |
Povodia | Torysa, Hornád |
Nadmorská výška | 808,8 m n. m. |
Súradnice | 49°06′22″S 20°57′25″V / 49,1061°S 20,9569°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po a z Renčišova |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stavenec (808,8 m n. m.[1]) je názov vrchu v pohorí Bachureň. Leží nad obcou Dubovica, približne 5 km južne od Lipian.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severe strednej časti pohoria Bachureň.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Sabinov a na katastrálnom území obce Rožkovany.[4] Najbližším sídlom je na južnom úpätí situovaný Renčišov, juhovýchodne ležia Uzovské Pekľany, severným smerom Rožkovany, Dubovica, Ďačov a Lipany a severozápadne obec Vysoká a Brezovička.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Stavenec leží v hrebeni, ktorý vedie východným smerom z vrchu Žliabky (1 028 m n. m.) na Marduňu (874 m n. m.). Severným smerom dominuje Čergovský Minčol (1 157 m n. m.), východným sa nachádza Marduňa, Kamenná (810 m n. m.) a Kohút (711 m n. m.), južným Brezina (819 m n. m.), Skalky (836 m n. m.), Mindžová (920 m n. m.) a Bučie (1 006 m n. m.) a západným Bachureň (1 082 m n. m.), Žliabky (1 028 m n. m.), Dlhé diely (823 m n. m.), Javor (931 m n. m.), Predné Bandovce (753 m n. m.) a Zadné Bendovce (802 m n. m.).[1] Vodu zo severnej časti hrebeňa odvádzajú prítoky Dubovického potoka do rieky Torysa, južné odvádzajú vodu riečkou Malá Svinka do Hornádu. Vrcholovou časťou vedie značený turistický chodník zo Sedla pod Marduňou.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je výnimočne možné pozorovať okolité vrcholy Bachurne, Levočské vrchy, Ľubovniansku vrchovinu, Čergov a Slanské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po zelenej značke:
- od západu zo sedla Bachureň cez vrch Dlhé diely
- od východu zo Sabinova cez sedlo pod Marduňou
- po žltej značke cez sedlo pod Marduňou:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online.