Administratívne členenie Ruska
Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:
- 83, resp. 851 subjektov Federácie (členenie podľa ruskej ústavy), ktoré sa delia na:
- 8 federálnych okruhov
- 12 ekonomických rajónov
Na vojenské účely sa rozlišujú 4 vojenské okruhy.
Podrobnosti sú uvedené v jednotlivých vyššie uvedených článkoch.
Zahraničné územia Ruskej federácie
[upraviť | upraviť zdroj]Špecifické postavenie majú územia, nachádzajúce sa mimo Ruskej federácie, ale právne patriace Ruskej federácii.
Bajkonur
[upraviť | upraviť zdroj]Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050. Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve.
Sevastopoľ
[upraviť | upraviť zdroj]Prístavné mesto Sevastopoľ bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 po vojenskom obsadení Ruskom bol Sevastopoľ spolu s Krymom po vynútenom referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska[1] neuznáva, pričlenený k Rusku. Otázka Krymu aj Sevastopoľa zostáva spornou a od februára 2022 do súčasnosti prebieha vojenský konflikt a násilná okupácia ďalších území Ukrajiny Ruskom, ktorú nevie Rusko vierohodne zdôvodniť a je klasifikovaná[chýba zdroj] ako násilné obsadzovanie územia cudzieho štátu.
Špicbergy
[upraviť | upraviť zdroj]Súostrovie Špicbergy v súlade s medzinárodnou zmluvou podpísanou 9. februára 1920 v Paríži patrí Nórsku, ale všetky signatárske krajiny tejto dohody majú právo v súlade s medzinárodným námorným právom a nórskou legislatívou využívať tu sa nachádzajúce nerastné bohatstvo a vody na lov rýb. ZSSR sa k tzv. Špicbergskému dohovoru pripojilo v roku 1935 a na Ruskú federáciu ako nástupnický štát tieto práva prešli. De facto však Rusku nepatrí žiadna časť tohto súostrovia. Na ostrove sa nachádza niekoľko ruských osád.
Poznámka k počtu subjektov Federácie
[upraviť | upraviť zdroj]^1 Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska[1]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online. Archivované 2018-07-24 z originálu.