Adolf Branald
| Adolf Branald | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 4. október 1910 |
| Praha, Česko | |
| Úmrtie | 28. september 2008 (97 rokov) |
| Praha, Česko | |
| Národnosť | česká |
| Zamestnanie | spisovateľ |
| Dielo | |
| Žánre | romány, poviedky, divadelné hry, reportáže |
| Významné ocenenia | zaslúžilý umelec, cena PEN klubu za celoživotné dielo,_BAR.svg){kind=small} (in memoriam) |
Adolf Branald (* 4. október 1910, Praha – † 28. september 2008, tamtiež) bol český spisovateľ, autor románov, poviedok, reportáží, kníh pre deti a mládež a divadelných hier pre ochotníkov.[1][2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Adolf Branald sa narodil v hereckej kočovnej rodine. Jeho otec Richard František Branald (1878 – 1950) bol herec, režisér a dramatik,[3] matka Marie Branaldová (1887 – 1962) bola herečka.[4] Detstvo prežil v Prahe, v Plzni a na cestách s rodičmi, ktorí vystupovali s činohernými, operetnými a opernými spoločnosťami. Tvrdí sa o ňom, že bol prvá detská filmová hviezda v Čechách,[5] pretože ako dieťa hral v niekoľkých nemých filmoch: napríklad v dvoch dnes už stratených filmoch svojho otca Československý Ježíšek (1918)[6] a Aloisův los (1919)[7] alebo vo filme Venoušek a Stázička (1922) režiséra Svatopluka Innemanna.[8]
Roku 1929 maturoval na obchodnej akadémii, potom vystriedal veľké množstvo zamestnaní. Bol úradníkom v banke, obchodným zástupcom olejárskej firmy, klaviristom v kine, kníhkupcom a od roku 1936 do roku 1945 výpravcom na rôznych železničných staniciach.[2] Po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako tlačový referent na ministerstve dopravy a v rokoch 1952 – 1959 ako redaktor vydavateľstva Československý spisovatel a od roku 1959 bol spisovateľom na voľnej nohe.[9] Roku 1948 vstúpil do KSČ, ale v roku 1969 zo strany vystúpil, takže za normalizácie nemohol v sedemdesiatych rokoch publikovať.[10]
Svoju literárnu dráhu začal už pred druhou svetovou vojnou radom divadelných hier pre ochotníkov, ktoré písal väčšinou so svojím otcom a ku ktorým tiež často skladal aj hudbu. Ako prozaik debutoval roku 1947 románom Stříbrná paruka. Už v tejto kronike hereckého rodu sa objavuje jeho hlavná tvorivá metóda, ktorá dáva jeho dielam mnohokrát až reportážnu osobnosť: prepojenie faktografie a fabulovaných príbehov hrdinov, ktorí chápu svoje povolanie ako životné poslanie. Publikoval tiež v mnohých novinách a časopisoch (Nový život, Svobodné slovo, Literární noviny, Svět práce, Plamen, Divadlo, Zlatý máj a ďalšie).[2] Mnoho jeho diel bolo sfilmovaných.[9]
Roku 1965 dostal titul zaslúžilý umelec, v roku 1996 mu bola udelená Cena PEN klubu za celoživotné dielo a roku 2003 Cena Miroslava Ivanova za literatúru faktu. Roku 2008 bol in memoriam vyznamenaný Medailou Za zásluhy I. stupňa.[10][11]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Divadelné hry
[upraviť | upraviť zdroj]- Rézinka od pěchoty (1932) spoločne so svojím otcom Richardom Františkom Branaldom
- Neptej se, proč tě líbám (1932), spoločne so svojím otcom
- Vstup do srdce zakázán (1932), spoločne so svojím otcom
- Dcerušky tatíka Berušky (1933), spoločne so svojím otcom
- Naše tchyně odzbrojuje (1933), spoločne so svojím otcom
- Zamilovaná babička (1933), spoločne so svojím otcom
- Veselá vojna (1934), spoločne so svojím otcom
- Márinka ze staré myslivny (1934), spoločne so svojím otcom
- Láska na konci vesnice (1934), spoločne so svojím otcom
- Nestyď se, tatínku... (1934)
- Svatební manévry (1934), spoločne so svojím otcom
- Dva vojáci od muziky (1935), spoločne so svojím otcom
- Anča komediantka (1937)
- A v tom zámku byla panna (1937)
- Král muzikantů (1938)
- Velká noční hudba (1958), rozhlasová hra
- Mařenka z Arény (1985), dramatizácia poviedky Zlaté stíny o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- Stříbrná paruka (1947), román zachytávajúci osudy niekoľkých generácií kočujúcich hercov z druhej polovice 19. storočia zdôrazňujúci buditeľský význam dramatického umenia na českom vidieku
- V hlavní roli Matyáš (1947), druhá časť románu Stříbrná paruka, pre druhé vydanie v roku 1947 boli oba romány prepracované v jeden celok s titulom Stříbrná paruka
- Severní nádraží (1949, rozšírené 1958), román zachytávajúci život veľkej pražskej stanice za protektorátu s vykreslením nepatetického hrdinstva prostých železničiarov s ich láskou k materskej stanici a s nenávisťou k nemeckým okupantom
- Lazaretní vlak (1950, rozšírené 1959), pokračovanie románu Severní nádraží odohrávajúce sa v dňoch Pražského povstania
- Chléb a písně (1952, rozšírené 1953), román o živote ľudového speváka Kiliána spojený s históriou českého robotníckeho hnutia poslednej štvrtiny 19. storočia a s vylíčením konkurzného príživníckeho sveta českých a nemeckých priemyselníkov a bankárov
- Hrdinové všedních dnů (1. diel – Život 1953, 2. diel – Dílo 1954), autentické spomienky a rozprávanie zlievačov, textilákov, zámočníkov, sklárov, cukrovarských robotníkov aj zápalkáskych robotníčok o vojnách, revolúciách, štrajkoch aj o vymierajúcich remeslách
- Tisíc a jedno dobrodružství (1955), štyri napínavé príbehy napísané pre mládež zo života českých ľudí v cudzine
- Dědeček automobil (1955), poviedka pre mládež s ilustráciami Kamila Lhotáka venovaná histórii začiatkov českého automobilizmu a jeho priekopníkov v mladoboleslavskej dielni Laurin & Klement, v ktorej autor na základe osobných spomienok majstrov a robotníkov rekonštruuje históriu vzniku prvého českého motocykla a automobilu a opisuje ich účasť na medzinárodných pretekoch
- Vandrovali vandrovníci (1956), poviedka pre mládež s ilustráciami Cyrila Boudy, dobrodružné a humorné rozprávanie dvoch českých tovarišov, ktorí sa vypravili na vandrovku do Viedne
- Strážci majáku (1956), trinásť poviedok o obetavých ľuďoch, ktorí strážili naše kultúrne poklady
- Král železnic (1959), román o živote železničného magnáta Bethela Henryho Strousberga, v ktorom je svet veľkého kapitálu postavený do kontrastu s popisom vykorisťovania drobných českých ľudí
- Skříňka s líčidly (1960), autorové spomienky na detstvo, na rodiča-herca, na herecké spoločnosti, divadlá a počiatky českého filmu s ilustráciami Cyrila Boudy
- Kouzelné zrcadlo (1961), rozprávanie o Cyrilovi Boudovi
- Ztráty a nálezy (1961), reportážne poviedky z najrozmanitejších prostredí a pracovísk (staničný hotel, petrolejová rafinéria, ústav pre liečbu tuberkulózy a iné)
- Voják revoluce (1962), reportáž o komunistickom poslancovi Janovi Harusovi
- Promenáda s jelenem (1963), kniha reportáží o Karlových Varoch
- Vizita (1967), román zachytávajúci každodenný život v okresnej nemocnici a v jednom z priľahlých vidieckych zdravotných obvodov. Skladá sa z troch relatívne samostatných častí (Anamnéza, Diagnóza a Terapie), ktoré sú rámované prológom a epilógom
- Důvod k zabití (1969), kniha literatúry faktu opisujúca dvanásť prípadov vrážd s cieľom odhaliť motiváciu páchateľa
- Sentimentální průvodce po pražském nábřeží (1970), spomienky z autorovej mladosti a dospievania situované do oblasti pražského nábrežia medzi železničným a Karlovým mostom. Ide o samostatné vydanie prvej kapitoly neskôr vydanej knihy spomienok Valčík z Lohengrina
- Valčík z Lohengrina (1972), autorové spomienky na mladosť, na stredoškolské štúdium na pražskej obchodnej akadémii, na prácu železničiarov a tiež na to, ako sa dostal ku spisovateľskej činnosti
- Dva muži v jedné válce (1979), román z druhej svetovej vojny, v ktorom autor proti sebe stavia veliteľa kladenského gestapa Haralda Wiesmanna (riadil vyhladenie Lidíc) a robotníka Jozefa Pryla, pracovníka komunistického ilegálneho hnutia
- Zlaté stíny (1980), životopisná poviedka o operetnej speváčke a herečke Mařenke Zieglerovej
- My od divadla (1983), poviedky (životy hercov)
- Den v okřídleném domě (1984), reportáž, štvrťstoročie Ústredného kultúrneho domu železničiarov
- Zrození velkoměsta (1985), reportáže o Prahe s fotografiami Jana Malého
- My od filmu (1988), poviedka, životné osudy priekopníka českého filmu Jana Kříženeckého
- Andělské schody (1990), eseje o práci spisovateľa a o vzniku knihy
- Kdo uchová město (1991), bibliofília, poviedka o živote Antonína Langweila, autora papierového modelu historického centra Prahy
- Živé obrazy (1992), spomienky z rokov 1945 – 1960
- Báječní muži na okřídlených ořích (1992), eseje o slávnych umelcoch
- Děkovačka bez pugétu (1994), spomienky na divadlo z obdobia medzi koncom habsburskej ríše a súčasnosťou
- Můj přítel Kamil (1998), biografia a spomienky na maliara Kamila Lhotáka
- Pražské promenády (2000), spomienky na pražský kultúrny a umelecký život na začiatku 20. storočia
- Slečna Cililink (2001), bibliofília, nepublikovaná spomienka
- Převleky mého města (2002), spomienky, kronika štvrte Spořilov, práve za túto knihu dostal Branald roku 2003 Cenu Miroslava Ivanova za literatúru faktu.[11]
- Tichý společník (2005), láskavé spomienky na významné postavy českej umeleckej scény
Filmové adaptácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Dědeček automobil, český film, réžia Alfréd Radok
- Chléb a písně, český televízny film, réžia Antonín Moskalyk
- Chléb a písně, dvojdielny český televízny film, réžia Jaroslav Novotný
- Pozor, vizita!, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Rudolf Hrušínský
- Sestřičky, český film podľa románu Vizita, réžia Karel Kachyňa, v hlavnej úlohe Alena Mihulová a Jiřina Jirásková
- Stříbrná paruka, český televízny seriál, réžia Jan Schmidt
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovník autorů literatury pro děti a mládež 2., LIBRI, Praha 2012, str.70 – 71.
- ↑ a b c Lexikon české literatury 1., Academia, Praha 1985, str. 290 – 291.
- ↑ Richard František Branald na CSFD
- ↑ Marie Branaldová na CSFD
- ↑ Zemřel Adolf Branald, autor knihy Dědeček automobil
- ↑ Československý Ježíšek na CSFD
- ↑ Aloisův los na CSFD
- ↑ Venoušek a Stázička na CSFD
- ↑ a b Slovník českých spisovatelů, LIBRI, Praha 2000, str. 106
- ↑ a b Adolf Branald na CSFD
- ↑ a b Ústav pro českou literaturu AV ČR
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Čeští spisovatelé 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1985. S. 45 – 47.
- Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I., A–M / Milan Churaň a kol.. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 467 s. ISBN 80-85983-44-3. S. 63.
- Kdo je kdo : 91/92 : Česká republika, federální orgány ČSFR. Díl 1, A–M. Praha : Kdo je kdo, 1991. 636 s. ISBN 80-901103-0-4. S. 79.
- Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 57.
- Osobnosti – Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 69.
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 131 – 132.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovník českej literatúry po roku 1945
- Adolf Branald na DatabazeKnih.cz
- Adolf Branald v Internet Movie Database (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolf Branald na českej Wikipédii.