Adolf Butenandt
| Adolf Friedrich Johann Butenandt | |
| nemecký chemik | |
.jpg) | |
| Narodenie | 24. marec 1903 Lehe, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. január 1995 (91 rokov) Mníchov, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Adolf Butenandt |
Adolf Friedrich Johann Butenandt (* 24. marec 1903, Lehe, Nemecko – † 18. január 1995, Mníchov) bol nemecký biochemik. V roku 1939 získal spolu s Leopoldom Ružičkom Nobelovu cenu za chémiu. Pôvodne bol Butenandt prinútený nemeckou vládou cenu odmietnuť, ale v roku 1949 cenu nakoniec prijal.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Svoje štúdium začal na Univerzite v Marburgu. V roku 1927 získal PhD titul na Univerzite v Göttingene pod vedením nositeľa Nobelovej ceny Adolfa Windausa.
Na radu Adolfa Windausa a Waltera Schöllera začal pracovať na hormónoch vyextrahovaných z vaječníkov. Tento výskum viedol ku objaveniu estrónu a iných hlavných ženských pohlavných hormónov, ktoré získal z niekoľko tisíc litrov moču.[2][3]
V roku 1931 sa stal prednášajúcim na Univerzite v Göttingene. Po dvoch rokoch sa stal profesorom na Technickej univerzite v Gdansku [4], a v 1936 po návšteve USA prijal miesto riaditeľa Inštitútu Kaiser Wilhelma pre biochémiu (neskôr premenovaný na Max Planck Inštitút pre biochémiu) v Berlíne.[5] 1. mája 1936 sa Butenandtat pridal ku NSDAP (člen 3716562). Ako riaditeľ sa musel venovať programom ktoré boli označované ako kriegswichtig (dôležité pre vojnu). Preto, niektoré jeho výskumy boli späté s vojenskými projektami, ako zlepšenie využitia kyslíka pre vysoko letiacich pilotov bombardérov. Zainteresovanosť s nacistickým režimom a výskum na ktorom pracoval viedol ku jeho kritike a po jeho smrti ku diskusii o jeho politickej orientácii počas nacistickej éry ktorá doteraz nie je uzavretá.[6] V roku 1945 sa inštitút premiestnil do Tübingenu kde Butenandt naďalej pôsobil ako profesor.
Butenandt objavil estradiol (1929), androsterón (1931), progesterón (1934) a feromón Bombykol (1959), ktorý vylučujú samičky priadky morušovej.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NobelPrize.org
- ↑ A. Butenandt. Über „Progynon“ ein krystallisiertes weibliches Sexualhormon. Naturwissenschaften, 1929, s. 78 – 92. DOI: 10.1007/BF01506919.
- ↑ A. Butenandt. Über die chemische Untersuchung der Sexualhormone. Zeitschrift für Angewandte Chemie, 1931, s. 905 – 98. DOI: 10.1002/ange.19310444602.
- ↑ Romuald Piosik. Adolf Butenandt und sein Wirken an der Technischen Hochschule Danzig. CHEMKON, 2003, s. 135 – 138. DOI: 10.1002/ckon.200390038.
- ↑ Lothar Mertens. Nur Zweite Wahl oder Die Berufung Adolf Butenandts zum Direktor des KWI für Biochemie. Berichte zur Wissenschafts-Geschichte, 2003, s. 213 – 222. DOI: 10.1002/bewi.200390058.
- ↑ Achim Trunk. Biochemistry in Wartime: The Life and Lessons of Adolf Butenandt, 1936–1946. Minerva, 2006, s. 285 – 306. DOI: 10.1007/s11024-006-9002-2.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter Karlson. Adolf Butenandt (1903–1995). Nature, 1995, s. 660. Dostupné online. DOI: 10.1038/373660b0.
- Muhammad Akhtar; Monika E. Akhtar. Adolf Friedrich Johann Butenandt. 24 March 1903-18 January 1995. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society, 1998, s. 78 – 92. Dostupné online. DOI: 10.1098/rsbm.1998.0006.
- Lothar Jaenicke. Adolf Butenandt: 24. 3. 1903 - 18. 1. 1995. Chemie in unserer Zeit, 1995, s. 163 – 165. DOI: 10.1002/ciuz.19950290313.
- Angelika Ebbinghaus, Karl-Heinz Roth. Von der Rockefeller Foundation zur Kaiser-Wilhelm/Max-Planck-Gesellschaft: Adolf Butenandt als Biochemiker und Wissenschaftspolitiker des 20. Jahrhunderts. Zeitschrift für Geschichtswissenschaft, 2002, s. 389 – 418.
- Schieder, Wolfgang. Adolf Butenandt und die Kaiser-Wilhelm-Gesellschaft - Wissenschaft, Industrie und Politik im "Dritten Reich". Göttingen : Wallstein-Verlag, 2004. ISBN 3-89244-752-7. S. 450.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografia na stránkach Nobelovej ceny (po anglicky)
- Biografia Archivované 2007-08-06 na Wayback Machine (po nemecky)
- MPG Biografia Archivované 2009-09-16 na Wayback Machine (po nemecky)