Aeroklub Žilina
Aeroklub Žilina | |
Aeroklub Žilina, o. z. | |
Základné informácie | |
---|---|
Krátky názov | AK Žilina |
Predchodca | Ústredná pilotná škola bezmotorového lietania Stránik |
Vznik | 1945 |
Právne postavenie | občianske združenie |
Určenie / zameranie | výchova a výcvik leteckého personálu, zabezpečovanie jestvovania leteckého a parašutistického športu v žilinskom regióne |
Ústredie | Letisko Žilina |
Miesto | Žilina, Slovensko |
Súradnice | 49°14´00´´S, 018°36´49´´V |
Ďalšie informácie | |
Členstvo | platené |
Predseda | Milan Surovčík |
Kľúčoví ľudia | predseda AK, vedúci letovej prevádzky, predsedovia odborov, tajomník |
Hlavný orgán | členská schôdza |
Organizačná zložka | odbor motorového lietania, odbor bezmotorového lietania, odbor parašutizmu |
Webstránka | aeroklub.zilina.sk |
Predchádzajúci názov | Krajský Aeroklub Zväzarmu Žilina |
Aeroklub Žilina, skrátene AK Žilina, je dobrovoľným združením občanov, ktorí jeho prostredníctvom vykonávajú záujmovú leteckú a parašutistickú činnosť. Zároveň je priamym pokračovateľom všetkých ostatných foriem a organizačných usporiadaní športového letectva v žilinskom regióne, od začiatku športového lietania v roku 1934.[1] Je jedným z aeroklubov zastrešovaných Slovenským národným aeroklubom generála Milana Rastislava Štefánika.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky lietania v Žiline
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1930 sa v Žiline uskutočnilo poľné cvičenie pozorovacej letky vojenského letectva z Nitry. V pastvinách za obcou Bytčica boli počas cvičenia situované vojenské lietadlá typu Letov Š.10, Aero A.10 a Aero AP.32.[1] Bolo to prvý raz, kedy mali ľudia z okolia Žiliny možnosť dostať sa do kontaktu s lietadlami. Táto udalosť sa stala popudom k vzniku leteckého modelárstva v Žiline, ktoré sa zaktivizovalo v roku 1933. Mnohí z leteckých modelárov sa neskôr stali letcami a stáli pri začiatkoch lietania v Žiline. Prvé prízemné lety na klzáku sa uskutočnili v roku 1934 na futbalovom ihrisku.
Vznik leteckej školy v Žiline
[upraviť | upraviť zdroj]Neskoršie pokusy o lety sa presunuli na kopce s vyšším prevýšením, ktorými boli Veľký diel, Dúbravka nad Bytčicou a Dubeň. Prvý let z Dubňa uskutočnil žilinský inštruktor Štefan Pleško. Tento let trval 3 minúty a pristátie sa uskutočnilo pri obci Teplička nad Váhom. Ďalšie lety sa už v snahe o dosiahnutie vyšších výkonov vykonávali z vrchu Straník. Prvý let uskutočnil opäť Žilinčan Štefan Pleško. Ten si zároveň pripísal prvý oficiálne dosiahnutý výkonný let na Straníku v trvaní 25 minút a s pristátím v Tepličke nad Váhom. Let sa uskutočnil na klzáku Zlín Z-V. Vďaka tomu sa stal prvým Slovákom, ktorý získal výkonnostný stupeň „C“ v lietaní.[1] Straník sa onedlho stal najvyhľadávanejším plachtárskym strediskom v celom Československu. Na základe toho tu vznikla Ústredná pilotná škola bezmotorového lietania Stránik, v ktorej v lete roku 1939 nastúpil na výcvik najúspešnejší slovenský pilot druhej svetovej vojny bojujúci na strane Spojencov v britskej RAF Otto Smik, kde svoj výcvik pravdepodobne aj dokončil.[3] Koncom roka 1935 vydalo Ministerstvo národnej obrany rozhodnutie na prebudovanie vojenského cvičiska v Žiline, v časti Brezový Majer, na letisko. V roku 1936 sa na Straníku usporiadali prvé celoštátne plachtárske závody. Žilinským pilotom bolo pridelené lietadlo Praga E.114 Air Baby, na ktorom sa začalo s motorovou leteckou činnosťou a vykonával sa letecký výcvik.[1]
Druhá svetová vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Na jeseň v roku 1939 boli všetci motoroví žiaci odvedený do armády, čím sa rozpadlo aj motorové lietanie v Žiline. Letisko Brezový Majer prešlo pod správu Slovenských vzdušných zbraní a civilní piloti zo Straníka k nemu viac nemali prístup.[1] V Žiline bola dislokovaná pozorovacia letka, vybavená prieskumnými lietadlami Letov Š.328 a Focke-Wulf Fw 189. Letecká škola na Straníku pokračovala vo svojej činnosti a počas vojny ju prišiel osobne navštíviť aj prezident Jozef Tiso.[4] Po okupácii Slovenskej republiky vojskami nacistického Nemecka v roku 1944 bolo letisko zabrané nemeckými vojakmi a na jar 1945 ho ustupujúce nemecké jednotky zničili.
Založenie Aeroklubu
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení vojny bolo letisko obnovené veľmi rýchlo. Prevádzkyschopné sa stalo už začiatkom júna 1945. Následne bol v lete tohto roku založený Slovenský národný aeroklub v Žiline. Jeho predsedom sa stal Ing. Mzikář a prvé lietadla lietajúce v aeroklube boli americké Piper J-3 Cub[1] zakúpené zo zbierok ako odpredávané prebytky Armádnych vzdušných síl USA. V roku 1950 bol Aeroklub Žilina reorganizovaný a premenovaný na Československý zväz ľudového letectva ROH – Celulóza Žilina. Rok nato sa stal súčasťou organizácie DOSLET.[5] Táto organizácia bola o dva roky zrušená a až do zániku Česko-Slovenska bol Aeroklub súčasťou novej organizácie, ktorou sa stal Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm), už pod názvom Krajský Aeroklub Zväzarmu Žilina. Vznik Zväzarmu znamenal obrovský rozvoj pre letectvo v Žiline vo všetkých jeho oblastiach a väčšina starých aeroklubových letcov sa stala jeho honorovanými zamestnancami. Už onedlho mal vďaka Zväzarmu Aeroklub Žilina k dispozícii 43 lietadiel, z čoho bolo 19 motorových lietadiel (letúnov) a 24 bezmotorových lietadiel (vetroňov). V 50-tych rokoch nadobudol Aeroklub moderné vetrone Zlín Z-25 Šohaj a Zlín Z-125 Šohaj 2, vďaka čomu bolo možné v Žiline začať výcvik ľahkej akrobacie.[1] Práve na novom vetroni Šohaj 2 získal Vladimír Budík 5. júna 1953 odznak zlaté „C“ a stal sa jeho prvým držiteľom v Žiline, kedy prekonal ako jeden z mála vzdialenosť 300 km na vetroni. Samotný let trval 6 letových hodín a 11 minút. V roku 1953 sa stáva náčelníkom Krajského Aeroklubu Zväzarmu Žilina stíhací pilot kpt. Jozef Kubica. V roku 1956 ho vystriedal kpt. Mutňanský, za ktorého pôsobenia nastal v AK Žilina značný rozmach. Bola vybudovaná prístavba k hangáru, odstránená časť lesa, predstavujúca prekážku v dráhe, náčelník Mutňanský vytvoril z pilotov skupiny pre akrobatické lietanie a aeroklub nadobudol od Zväzarmu nové lietadlá, ktorými sa stali Aero C-3A, Zlín C-106, Zlín C-105 Trenér 2 (civilné značenie Z-126) a Zlín C-205 Bohatýr (civilné značenie Z-226B), Choceň K-63 Sokol (civilné označenie M-1A), Aero K-60 Brigadýr (civilné značenie L-60) a Avia K-65 Čáp. Dňa 12. apríla 1961 získal Aeroklub aj svoje prvé lietadlo Antonov An-2. Okrem toho pribudli do žilinskej flotily pribudli aj vrtuľníky.[1] Boli to Aero HC-102 Heli Baby československej výroby[6], ako aj Mil Mi-1 sovietskej výroby.
Na novom letisku v Dolnom Hričove
[upraviť | upraviť zdroj]Žilinské letisko v Brezovom Majeri začalo od druhej polovice 60-tych rokov spieť k postupnému zániku. Príčinou bola výstavba druhého teplárenského komína v osi vzletovej a pristávacej dráhy, ako aj snaha o rozširovanie sídliska Vlčince. Na základe toho bolo v roku 1966 vydané nariadenie Štátnej leteckej inšpekcie, ktorým bola zastavená letecká činnosť AK Žilina, vynímajúc vrtuľníkové lietanie. Dňa 26. apríla 1969 bola síce letecká činnosť obnovená v plnom rozsahu, ale vzhľadom na rozširujúce sa sídlisko začali byť vyvíjané plány na presun na nové letisko. Už v roku 1967 totiž začala výstavba letiskovej dráhy pri obci Dolný Hričov. Aeroklub Žilina sa na nové letisko presťahoval až v roku 1972. Dňa 4. mája 1972 uskutočnil predseda AK Žilina Vasil Kollár prvé pristátie na vzletovo-pristávacej dráhe nového Letiska Žilina s lietadlom Zlín Z-43 s registračnou značkou OK-DOQ.[1] Na tomto letisku sídli Aeroklub až dodnes.[7] Toto obdobie sa zároveň stalo ďalším obdobím modernizácie, kedy do Aeroklubu postupne prichádzali nové lietadlá, ktorými sa stali vetrone Letov LF-107 Luňák, Let LF-109 Pionýr, Orličan VT-16 Orlík a Orličan VT-116 Orlík II, legendárne dvojmiestne vetrone Let L-13 Blaník a Let L-23 Super Blaník a neskôr aj Orličan VSO-10C Gradient. Do flotily letúnov pribudli stroje Zlín Z-42 a Zlín Z-142, Zlín Z-43 a dvojmotorová Let L-200 Morava. Okrem toho aeroklub získal aj motorovú verziu lietadla L-13 Blaník, ktorým sa stal Let L-13SE Vivat. V 90-tych rokoch získal Aeroklub Žilina od leteckých závodov Moravan, a. s. modernizovanú verziu lietadla Zlín Z-43, ktorou sa stal Zlín Z-43M (OM-DOQ). Odvtedy vlastní Aeroklub Žilina jediný kus Zlínu Z-43M na svete. V dňoch 9. až 22. júna 2018 sa konali na Letisku Prievidza Plachtárske majstrovstvá Slovenska juniorov 2018.[8] Aeroklub Žilina v nich reprezentoval pilot Milan Surovčík mladší, ktorý sa stal juniorským majstrom Slovenska roku 2018.[9]
Letecká flotila
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná flotila lietadiel Aeroklubu Žilina, ktoré používa ku svojej leteckej činnosti.
Lietadlo | V prevádzke | Poznámka |
---|---|---|
Zlín Z-126 | 1 | Jeden z troch kusov Z-126 registrovaných v Slovenskej republike. |
Zlín Z-226MS | 1 | Vlečné lietadlo. |
Zlín Z-43M | 1 | Jediný kus svojho druhu na svete. |
Let L-13SE Vivat | 1 | Motorový vetroň. |
Let L-23 Super Blaník | 1 | Určený na výcvik žiakov. |
Orličan VSO-10C Gradient | 4 | |
Grob G-103 Twin Astir | 1 | |
Celkom | 11 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i Aeroklub [online]. Aeroklub Žilina. Dostupné online.
- ↑ Aerokluby [online]. Slovenský národný aeroklub, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online.
- ↑ RAJLICH, Jiří. Spitfire Otto Smika létá nad Českem. Připomeňme si život tohoto elitního pilota RAF [online]. flying-revue.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online. (český)
- ↑ https://www.youtube.com/watch?v=QAQWA8tn1pM
- ↑ AEROKLUB ŽILINA DOSLET 1952 - 1954 [online]. gonzoaviation.com, [cit. 2017-07-06]. Dostupné online.
- ↑ NĚMEČEK, Václav. Československá letadla (II). 1. vyd. Praha : Naše vojsko, 1985. 246 s. ISBN 28-122-84 Chybné ISBN. S. 122.
- ↑ Aeroklub Žilina [online]. Slovenský národný aeroklub, 2016-01-19, rev. 2019-04-10, [cit. 2016-01-19]. Dostupné online.
- ↑ Plachtárske majstrovstvá Slovenska juniorov v Nitre: Medzi súperkami aj dve baby [online]. Dnes24.sk, [cit. 2018-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Žilinčan Milan Surovčík mladší sa stal juniorským majstrom Slovenska v bezmotorovom lietaní [online]. zilinak.sk, [cit. 2018-08-21]. Dostupné online.