Agostino Casaroli

	Agostino Casaroli
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; emeritný štátny sekretár Vatikánu
	Pro fide et justitia
Štát pôsobenia	Vatikán
Funkcie a tituly
Štátny sekretár Rímskej kúrie
Biografické údaje
Narodenie	24. november 1914; Castel San Giovanni, Taliansko
Úmrtie	9. jún 1998 (83 rokov)
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	27. máj 1937 (22 rokov)
Biskup
Menovanie	4. júl 1967; Pavol VI.
Konsekrácia	16. júl 1967 (52 rokov); Vatikán
Svätiteľ	Pavol VI.; 262. pápež
Spolusvätitelia	Augusto Gianfranceschi; Jacques-Paul Martin
Kardinál
Menovanie	30. jún 1979 (64 rokov); Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-biskup
Titulárne sídlo	Porto e Santa Rufina
Odkazy
	Agostino Casaroli na catholic-hierarchy.org angl. ; Agostino Casaroli
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Agostino Casaroli (* 24. november 1914, Castel San Giovanni, Taliansko – † 9. jún 1998, Rím) bol taliansky rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, diplomat a štátny sekretár (1979 – 1990) Vatikánu.

Životopis

Narodil sa v chudobnej rodine v Castel San Giovanni (Piacenza). 27. mája 1937 bol vysvätený na kňaza.^[1] Pokračoval ďalej v štúdiu na Pápežskej diplomatickej akadémii. V roku 1939 získal doktorát kánonického práva. V rokoch 1940 – 1961 pôsobil ako úradník na Štátnom sekretariáte. Ján XXIII. ho v roku 1961 menoval za námestníka tajomníka Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou vatikánskej diplomacie, viedol rokovania Vatikánu s mnohými štátmi a bol hlavným spoluarchitektom politiky pápežov Jána XXIII., Pavla VI. a Jána Pavla II. voči štátom východného bloku. 4. júla 1967 bol vymenovaný za sekretára Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. 16. júla ho Pavol VI. vysvätil na biskupa a v roku 1979 ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála a štátneho sekretára.

Kardinál Casaroli bol hlavným svätiteľom troch slovenských biskupov (Július Gábriš, Jozef Feranec a Ján Pásztor) v roku 1972 v Nitre. Bola to prvá úradne povolená biskupská vysviacka od roku 1949, pričom v tom čase nebol na Slovensku ani jeden verejne pôsobiaci biskup. Pamätná bola jeho návšteva ČSSR v roku 1985 a jeho účasť na národnej púti na Velehrade, z ktorej sa stala veľká manifestácia proti cirkevnej politike vtedajšieho Česko-Slovenska a za pápeža a jednotu cirkvi.

1. decembra 1990 rezignoval z dôvodu veku na všetky úrady. Zomrel 9. júna 1998 v Ríme.

Dielo

Agostino Casaroli: Trýzeň trpělivosti; Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2001, ISBN 80-7192-621-3 (čes. )

Referencie

↑ David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-11-24, [cit. 2013-01-04]. Kapitola Agostino Cardinal Casaroli †. (angl.)

Externé odkazy

www.cardinalcasaroli.org webstránka venovaná Agostinimu Casarolimu (tal. )

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Casaroli na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Jean-Marie Villot	Kardinál štátny sekretár 1979 – 1990	Nástupca Angelo Sodano

[CH_Casaroli-1] David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-11-24, [cit. 2013-01-04]. Kapitola Agostino Cardinal Casaroli †. (angl.)

[1]