Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Fyzikálna podstata
[upraviť | upraviť zdroj]Akrécia je postupné padanie látky na hviezdu, galaxiu alebo iný objekt z okolitého prostredia vplyvom gravitačných síl, napríklad v začiatočných fázach vývoja hviezd. V súčasnosti pri väčšine hviezd sledujeme skôr opačný proces, teda stratu hmoty hviezd.
Akrécia má veľký význam v tesných dvojhviezdach, keď sa prenáša hmota z jednej hviezdy na druhú. Ak je jednou zo zložiek biely trpaslík, nastáva akrécia plynu na jeho povrch. Vodík, ktorý v plyne prevláda, sa pri akrécii postupne zohrieva až na teplotu, pri ktorej sa spustí termonukleárna reakcia; nastáva výbuch novy.
Akrécia plynu na neutrónovú hviezdu (pulzar) alebo čiernu dieru vysvetľuje podstatu ich rtg žiarenia. Pri mladých pulzaroch akrécia nie je možná, pretože sú zdrojom vysokoenergetických častíc; únik častíc z pulzara sa však postupne zmenšuje a po 106-107 r je už akrécia na pulzary možná. Padajúca látka utvára okolo kompaktnej hviezdy akréčny disk. Príkladom akrécie na neutrónovú hviezdu sú rtg zdroje Her X-1 a Cen X-3.
V prípade Cyg X-1 nastáva akrécia na čiernu dieru; zdrojom rtg žiarenia je akréčny disk (röntgenová dvojhviezda).
Pozorovania
[upraviť | upraviť zdroj]Pravdepobne prvá planéta pozorovaná v procese akrécie je LkCa 15 b.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Irene Klotz. Astronomers see planet still growing in its stellar womb. Reuters (News Daily), 18 November 2015. Dostupné online. Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján a kol.. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Osveta, 1987. 65-045-87 EAS.
- BILDSTEN, L a kol.. Observations of Accreting Pulsars [online]. Astrophysical Journal Supplement Series 113, 1997. Dostupné online. (anglicky)
