Akvadukty Filipopolu
| Akvadukty Filipopolu (Акведуктите на Филипопол) | |
| systém vodozásobovania | |
 pohľad na časť akvaduktu na ulici Komatevsko šose
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Súradnice | 42°07′49.75″S 24°43′25.73″V / 42,1304861°S 24,7238139°V |
| Pre verejnosť | prístupné |
| Stav | ruiny |
  | |
| Wikimedia Commons: Aqueducts in Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vodozásobovanie Filipopolu (bulh. Водоснабдяване на Филипопол – Vodosnabďavane na Filipopol),[1][2] prípadne Rímsky akvadukt (bulh. Римският аквадукт – Rimskijat akvadukt),[3] Akvadukty Filipopolu (bulh. Акведуктите на Филипопол – Akveduktite na Filipopol),[4] alebo len Akvadukty (bulh. Акведуктите – Akveduktite)[5] sú ruiny systému vodného zásobovania antického mesta Filipopolis (lat. Philippopolis). Nachádzajú sa na území mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[5][1][3][2][4]
Sú jediným rímskym systémom vodného zásobovania objaveným na území Bulharska.[2][1] Ojedinelé sú rímske akvadukty aj z hľadiska celého územia Európy, keďže patrili k drahým a zložito stavaným zariadeniam, ktoré si mohli dovoliť len bohaté a významné mestá. Ich prítomnosť vo Filipopole tak potvrdzuje význam, ktorý mesto malo v období antiky.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Systém slúžil na zásobovanie Filipopolu pitnou vodou z pohoria Rodopy.[2][4][1] Voda pochádzala z troch prameňov,[4][2][5][1] z ktorých dva sa nachádzajú v lokalite Marata[2][1] pri dnešnej dedine Markovo a jeden[4][2][3][5][1] v lokalite Kajnacite[2][1] pri dnešnom meste Kuklen.[2][4][3][5][1]
Na obidvoch miestach boli vybudované kaptáže (miesto, ktoré zachytáva vodu a následne ju vháňa do akvaduktu), ktorých časti sú zachované a sú pomerne dobre preskúmané. Jednu z nich predstavuje podzemná nádrž s rozmermi 13 × 7 metra, ktorá bola čiastočne zničená pri výstavbe moderného rezervoáru na mieste. Druhá kaptáž bola vybudované ako zložitý systém tunelov, ktorý tvorí centrálny hlavný tunel a jeho bočné vetvy. Tento komplex nie je úplne preskúmaný, ale dĺžka len jednej z bočných vetiev dosahuje až 76 metrov.[2][1] Pri kaptážiach sa následne začína vodovod vedený hlinenou podzemnou rúrou, ako aj pomocou dvoch akvaduktov. Jednotlivé vetvy tohto systému sa stretávajú v priestore dnešnej plovdivskej štvrti Komatevo a následne pokračujú paralelne do centra mesta, pričom vzdialenosť medzi akvaduktami je od 30 do 40 metrov.[5][2][1] Predpokladá sa, že akvadukty ako aj hlinený vodovod sa zbiehali na západných svahoch pahorku Džendem tepe, kde sa nachádzala distribučná nádrž (castellum), ktorá bola zničená pri výstavbe moderného tunela.[2][1] Ďalšie nádrže sa pravdepodobne nachádzali v severných častiach pahorkov Džendem tepe a Bunardžik, odkiaľ boli distribuované do jednotlivých častí mesta a ďalším akvaduktom na pahorok Taksim tepe.[3]
Vodovodná sieť v samotnom meste sa nachádzala pod ulicami, pričom potrubia pod všetkými ulicami viedli po ose sever-juh, a pod niektorými ulicami taktiež po ose východ-západ. Hlavné pouličné potrubia boli tvorené hlinenými rúrami a odbočky k jednotlivým domom a iným koncovým miestam potom olovenými rúrami.[2][5][1] Vodovody viedli k početným verejným nádržiam a fontánam, pričom na území mesta boli objavené početné fragmenty takýchto zariadení.[2][1]
Vodovodná sieť pokrývala najmä rovinatú časť mesta, zatiaľ čo kopcovité časti sa spoliehali na samostatné studne a nádrže na dažďovú vodu.[2][5][1]
Kapacita
[upraviť | upraviť zdroj]Kapacita starých vodovodných potrubí vo Filipopole sa odhaduje na približne 43 000 m³ za deň[5][2][1] (pre porovnanie, moderná spotreba vody v Plovdive je asi 170 000 m³ za deň pri niekoľkonásobne väčšom počte obyvateľov).[2][1]
Západný akvadukt
[upraviť | upraviť zdroj]Najlepšie preskúmaný je západne položený akvadukt. Bol dlhý šesť kilometrov. Základy akvaduktu boli rozdielnej veľkosti pričom boli založené na pilótach (drevených, do zeme zarazených stĺpoch). Ako základ pre jednotlivé pylóny akvaduktu bol postavený štyri metre široký kamenný múr. Pylóny a zvyšné časti akvaduktu nad základovým múrom boli postavené technikou opus mixtum (striedajúce sa vrstvy kameňov a tehál).[2][4] Akvadukt je na viacerých miestach exponovaný a je čiastočne reštaurovaný.[4] Dôkladne preskúmaná je celá trasa akvaduktu od štvrte Komatevo až k úpätiu pahorku Džendem tepe.[5]
Východný akvadukt
[upraviť | upraviť zdroj]Východný akvadukt taktiež dosahoval dĺžky okolo šesť kilometrov. Pylóny boli rôznych rozmerov, pričom ich dĺžka sa pohybovala medzi 2,16 a 4,55 metra a šírka medzi 2 a 3 metrami (pylóny západného akvaduktu dosahovali podobných rozmerov).[5]
Exponované časti
[upraviť | upraviť zdroj]Exponované sú zvyšky predovšetkým západného akvaduktu na niekoľkých miestach v meste, napríklad v blízkosti filipopolského antického štadiónu,[2] ale predovšetkým na dnešnej ulici „Komatevsko šose“ (bulh. Коматевско шосе, doslova Komatevská cesta).[2][3][1] Na tejto ulici je exponovaná približne 700 metrov dlhá časť akvaduktu o šírke 4,4 metra.[5]
Z východného akvaduktu sú exponované časti v blízkosti pahorku Džendem tepe. Ide predovšetkým o veľký pylón s dĺžkou 6,35 metra a šírkou 4,1 metra, ktorý však neleží priami na trase akvaduktu, ale tesne vedľa neho a pravdepodobne ide o základ veže, ktorá bola postavená ako centrum pre údržbu a čistenie akvaduktu.[5]
Exponované sú taktiež časti hlinených a murovaných vodovodov v oblasti pahorkov Bunardžik, Džendem tepe a Sachat tepe.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na ulicu Komatevsko šose s najdlhšou exponovanou časťou akvaduktu -
pohľad z východu na časť akvaduktu na ulici Komatevsko šose -
detailný pohľad na časť akvaduktu -
pohľad z východu na časť akvaduktu na ulici Komatevsko šose -
detailný pohľad na časť akvaduktu -
detailný pohľad na časť akvaduktu -
detailný pohľad na časť akvaduktu -
pohľad na časť základového múru akvaduktu -
pohľad na časť základového múru akvaduktu -
detail zo steny akvaduktu -
akvadukt v stenách pahorku Bunardžik -
akvadukt v stenách pahorku Bunardžik -
rezervoár vody na pahorku Nebet tepe -
zvyšky akvaduktu pri antickom filipopolskom štadióne
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 91 – 92. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 73 – 76. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 476 s. ISBN 9789544915537. S. 343 – 344. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Акведуктите на Филипопол [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 97 – 99. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Akvadukty Filipopolu
