Alžbeta Göllnerová-Gwerková
| Alžbeta Göllnerová-Gwerková | |
| slovenská literárna historička a prekladateľka | |
| Narodenie | 19. október 1905 Čierny Balog |
|---|---|
| Úmrtie | 18. december 1944 (39 rokov) Banská Bystrica-Kremnička |
| Rodičia | Karol Göllner Otília rod. Holéczyová |
| Súrodenci | Klára |
| Manžel | Edmund Gwerk |
Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička)[1] bola slovenská literárna historička, prekladateľka.[1]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Karol Göllner (? – 1918)
- matka Otília rod. Holéczyová (? – 1918)
- sestra Klára
- manžel Edmund Gwerk[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1917 – 1919 študovala na obchodnej škole, 1919 – 1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925 – 1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži.
Pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939 – 1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E. M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. Členka redakčného kruhu literárnych časopisov Prúdy (1932 – 1938) a Služba (1937 – 1938).[1] Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Zborník Žena novej doby však Živena odmietla vydať.[2]
Ako 30 ročná sa vydala za slovenského maliara Edmunda Gwerka. S manželom žili od roku 1937 v Banskej Štiavnici v jeho vile, kde po nej pomenovali ulicu (vila je teraz na ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej 12).[3][4]
Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).
V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d GÖLLNEROVÁ-GWERKOVÁ, Alžbeta. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. Dostupné online. S. 200 – 201.
- ↑ Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová [online]. www.zenanovejdoby.wz.sk, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. Archivované 2023-03-26 z originálu.
- ↑ GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : [s.n.], 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99944-80-1.
- ↑ 77. S Annou Gruskovou o knihe pre ženy, ktorá vydesila ľudácky režim In Ľudskosť | Týždenný podcast o mentálnom zdraví - Téma [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BAKOŠ, Emil Oliver. Literárno-historické a kritické práce Dr. Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej. 1. vyd. [Bratislava] : Emil O. Bakoš, [2003]. 73 s. ISBN 80-968917-8-2.
- GÖLLNEROVÁ-GWERKOVÁ, Alžbeta. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 122.
- BAKOŠ, Emil Oliver; BAKOŠOVÁ, E.. Korešpondencia Edmunda Gwerka s Dr. Alžbetou Göllnerovou-Gwerkovou. 1. vyd. [Bratislava] : Emil O. Bakoš, 2008. 73 s. ISBN 978-80-970077-6-8.
- GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : Laputa, 2022. 235 s. ISBN 978-80-999448-0-1.
Eterné odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová (web k výstave, 2019, archív)
- Nacisti ju zavraždili v Kremničke, ale jej odkaz žije ďalej – Post Bellum SK