Albedo
Toto je článok o albede vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov pozri albedo (biológia).Albedo je miera odrážavosti telesa alebo jeho povrchu. Je to dôležitý pojem v klimatológii a astronómii, pričom presná definícia sa podľa odboru odlišuje.
Albedo vo fyzike
[upraviť | upraviť zdroj]Vo všeobecnosti vo fyzike ide o mieru odrážavosti difúzne odrážajúcej matnej plochy.
Albedo v klimatológii/meteorológii/astronómii
[upraviť | upraviť zdroj]Je to schopnosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Je to desatinné číslo, ktoré sa zvyčajne vyjadruje percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí od frekvencii žiarenia; ak sa nešpecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí aj od uhla dopadu žiarenia; ak sa nešpecifikuje, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu dosahuje až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 percentá sa pohltia. Povrch oceánov má albedo nízke, iba 5 percent; až 95 percent žiarenia voda pohltí.
V astronómii sa albedo ráta ako pomer množstva odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je tzv. sférické alebo Bondovo albedo. (Ak ide o rovinnú, nie o guľovú plochu, tento pomer sa označuje ako Lambertovo albedo.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, k množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo z kruhového disku s dokonalo matným povrchom rovnakého priemeru, ako teleso umiestené kolmo na Slnko v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. Geometrické albedo je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia aj väčšia, ako 1; nevyjadruje celkovú odrážavú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšina telies slnečnej sústavy sa zo Zeme dá pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. Mars pri menej ako 42°, Jupiter do 11°, Saturn do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor, ktorý závisí od druhu povrchu telesa.
V jadrovom reaktore je to veličina, ktorá charakterizuje odrážavosť danej látky pre neutróny.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján a kol.. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Osveta, 1987. 65-045-87 EAS.
