Alexios III. (Byzantská ríša)
| Alexios III. Angelos | |
| byzantský cisár | |
 Detaily dvoch mincí s obrazmi Alexia III. | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Angelovci |
| Panovanie | apríl 1195 – 18. júl 1203 |
| Predchodca | Izák II. |
| Nástupca | Izák II. a Alexios IV. |
| Ostatné tituly | sebastokrator |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | byzant. Ἀλέξιος Γʹ Ἄγγελος |
| Narodenie | okolo 1153 Byzantská ríša |
| Úmrtie | 1211 Nikaia |
| Vierovyznanie | pravoslávne kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Andronikos Angelos |
| Matka | Eufrousyna Kastamonitissa |
| Odkazy | |
 | Alexios III. (multimediálne súbory na commons) |
Alexios III. Angelos (byzant. Ἀλέξιος Γʹ Ἄγγελος, lat. Alexius III. Angelus, vládol ako Alexios (III.) Komnénos[1]; * okolo 1153[2] – † 1211/1212, Nikaia) bol byzantský cisár v rokoch 1195 až 1203. Na trón sa dostal po prevrate proti svojmu bratovi Izákovi II., ktorého nechal oslepiť a uväzniť. Počas štvrtej križiackej výpravy a obliehania Konštantínopola v roku 1203 ušiel z mesta aj so štátnym pokladom.[3][1]
Alexios III. býva považovaný za slabého cisára. Jeho štátny prevrat mal pre Byzantskú ríšu katastrofálne následky. Byzantská prestíž na Balkáne výrazne klesla. Jeho neschopnosť pomôcť svojmu zaťovi Štefanovi Prvovenčanému spôsobila, že sa Srbi obrátili o pomoc k Bulharom. Alexiove ťaženia proti Bulharom sa skončili porážkami a jeho intrigy a diplomacia boli rovnako neúspešné, keďže nový bulharský vládca Kalojan uznal autoritu pápežstva namiesto Konštantínopola.[4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj].png)
Alexios bol druhým synom Andronika Angela a pravnukom Alexia I. Komnéna. Za vlády cisára Andronika I. strávil po neúspešnej revolte istý čas v exile v Sýrii na dvore Saláha ad-Dína.[1][2]
Po nástupe svojho brata, Izáka II., na trón sa Alexios smel v roku 1191 vrátiť do Konštantínopola a bol mu udelený titul sebastokratora. V roku 1195 bol počas cisárovej neprítomnosti prehlásený byzantskými vojskami za cisára. Alexios nechal svojho brata, cisára Izáka II., následne pri Stagire v Macedónsku zajať oslepiť a uväzniť.[1][2][4]
Alexios bol slabým a extravagantným cisárom. Jeho štátny prevrat, slabá vnútorná i zahraničná politika mali pre ríšu katastrofálne následky.[4] Alexios sa nezaujímal o domácu politiku. Značnému vplyvu sa tešila jeho manželka Eufrousyna Dukaina Kamaterina (aj Kametéra). V roku 1201 sa Alexiovi podarilo potlačiť vzburu Jána Komnéna, prezývaného Tlstý, no jeho moc v odľahlých provinciách ríše sa stávala čoraz iluzórnejšou. Vojsko muselo viesť dlhé a vyčerpávajúce boje s kniežaťami Ivankom a Dobromirom Chrsom, ktorí kedysi slúžili cisárstvu, ako aj s rebelmi Ioannom Spiridonakom a Manuélom Kamitsom. Na Peloponéze sa vyvinula polosamostatné panstvo Leona Sgoura, ktorý na konci Alexiovej vlády úplne prestal rešpektovať centrálnu moc.[1][2] Preferencia Janova a Pisy namiesto Benátok[2] rozšírila nepriateľstvo tohto talianskeho mestského štátu, ktoré prispelo k tomu, že štvrtá križiacka výprava skončila namiesto bojov s moslimami plienením Konštantínopola.
V roku 1203 štvrtá križiacka výprava vrátila dočasne moc Izákovi II., ktorý začal vládnuť spolu so svojím synom Alexiom (IV.). Alexios III. utiekol z Konštantínopola a so sebou zobral aj štátny poklad. Po obsadení Konštantínopola križiakmi nechal Alexios podvodom oslepiť svojho zaťa, cisára Alexia V. Duka, no sám neuspel v presadení svojich záujmov. V roku 1204 sa vzdal Bonifácovi z Montferratu, ktorý sa po križiackej výprave stal vládcom veľkej časti južného Balkánu v okolí Solúna (Solúnske kráľovstvo). V roku 1209 alebo 1210 bol Alexios zo zajatia vykúpený epirským despotom Michalom I. Nakoniec odišiel do Malej Ázie, kde sa jeho zať Teodor I. Laskaris ujal ako cisár moci v tzv. Nicejskom cisárstve a držal grécke územia proti Latinom. Alexios podporovaný ikonijským sultánom Kaj Chusrauom I. požadoval cisársku korunu, no nebol úspešný. V roku 1211 ho Teodor I. zajal a poslal do kláštora v Nikáji, kde zomrel.[4][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e KRJUKOV, A. M. ALEKSEJ III ANGEL KOMNIN. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 1. А – Aleksij Studit. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2000. [Cit. 2024-10-05]. Dostupné online. ISBN 5-89572-006-4. S. 629.
- ↑ a b c d e f BRAND, Charles M.. ALEXIOS III. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 64 – 65.
- ↑ Alexios III. Angelos. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 154.
- ↑ a b c d Alexius III Angelus. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2024-10-05]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexios III. (Byzantská ríša)