Alois Matějka
Alois Matějka | |
geológ | |
Dielo | |
---|---|
Známy vďaka | geologické mapovanie Československa |
Alma mater | Karlova univerzita |
Akademický titul | doc. |
Vedecká hodnosť | RNDr., DrSc. |
Významní profesori | R. Kettner |
Významní študenti | Z. Roth |
Osobné informácie | |
Narodenie | 30. október 1898 Linz, Rakúsko |
Úmrtie | 28. august 1978 (79 rokov) Praha, Česko |
Národnosť | česká |
Doc. RNDr. Alois Matějka, DrSc. (* 30. október 1898, Linz, Rakúsko – † 28. august 1978, Praha, Česko) bol český geológ. V rokoch 1943 – 1945 riaditeľ českého Štátneho geologického ústavu. Vynikal predovšetkým v geologickom mapovaní. Je považovaný za geológa, ktorý zmapoval najväčšiu časť územia Česko-Slovenska.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Linzi v dnešnom Rakúsku. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1921 – 1966 pracoval v Štátnom geologickom ústave (SGÚ). Bol jedným z prvých vedeckých zamestnancov ústavu. V roku 1922 obhájil rigoróznu prácu a získal titul RNDr.[2]
Najprv krátko pracoval v oblasti českého barrandiénu. Ale jeho najvýznamnejšie práce sú spojené výskumom Západných Karpát. V tíme prof. Kettnera sa v medzivojnovom období podieľal sa mapovaní Slovenska a Podkarpatskej Rusi.[3] Vypracoval sa ako jeden z popredných expertov na geologickú stavbu Západných Karpát. Mapoval v oblasti Veľkej a Malej Fatry, Liptova aj Nízkych Tatier. Spolu s D. Andrusovom v roku 1931 formuloval modernú syntézu o príkrovovej stavbe Západných Karpát, ktorá je v základných rysoch platná dodnes.[4] Neskôr od roku 1947 pracoval v náročnom teréne karpatského flyšového pásma. Model geologickej stavby flyšového pásma, ktorý formuloval spolu so Z. Rothom a E. Hanzlíkovou je platný dodnes.
Matějka bol predovšetkým terénny geológ s jedinečným pozorovacím talentom. Bol známy pre svoju dôkladnosť a svedomitosť.[4][3] Podľa niektorých zdrojov zmapoval najväčšiu plochu územia Česko-Slovenska.[1]
Počas okupácie Českých krajín nacistickým Nemeckom bol v roku 1943 ako služobne najstarší menovaný riaditeľom Českého geologického ústavu. Zaslúžil sa tiež o zriadenie pobočky ústavu v Brne.
V roku 1950 bol Alois Matějka spolu s ďalšími geológmi (Z. Roth, T. Buday) zatknutý pracovníkmi ŠtB a vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajnú sabotáž naftového prieskumu.[5] V roku 1954 bol prepustený a za svoju prácu o flyšovom pásme spolu so Z. Rothom ocenený Štátnou cenou I. stupňa (1954).
V druhej polovici 50. rokov sa podieľal na mapovaní a zostavovaní generálnej geologickej mapy 1:200 000. Bol spoluautorom listov Bratislava/Wien, Gottwaldov, Žilina, Trstená, Vysoké Tatry, Spišská Stará Ves, Banská Bystrica, Zborov a Košice. Viacero listov bolo zostavovaných pod jeho vedením.
Okrem toho sa podieľal na riešení úloh aplikovaného výskumu pri vyhľadávaní ropy a zemného plynu, ako aj pri riešení inžiniersko-geologických a hydrogeologických problémov.
V roku 1966 odišiel do penzie. Zomrel v roku 1978 v Prahe.
Významné práce
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria monografické diela:
- Apercu de la géologie des Carpathes occidentales de la Slovaquie centrale et régions avoisinantes. (spolu s D. Andrusovom, 1931)
- Pelosiderity Moravskoslezkých Beskyd, jejich historický význam, geologický výskyt, petrografická a chemická povaha / The pelosiderites of the Moravosilesian Beskydy. (spolu so Z. Rothom, 1953)
- Geologie magurského flyše v severním povodí Váhu mezi Bytčou a Trenčínem. (spolu so Z. Rothom a E. Hanzlíkovou, 1956)
- Regionální geologie ČSSR: Díl 2. Západní Karpaty. Svazek 1. (spolu s M. Maheľom, J. Kamenickým, O. Fusánom, 1967)
Medzi jeho významné geologické mapy a vysvetlivky patria:
- Geologická mapa ČSSR 1 : 200 000, M – 34 – XXV, list Žilina. (editor M. Maheľ, 1962)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1: 200 000 M – 34 – XXV list Žilina. (1962)
- Geologická mapa ČSSR, 1 : 200 000, M – 33 – XXX, list Gottwaldov. (editor T. Buday, 1963)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Geologická mapa ČSSR, 1 : 200 000 M – 33 – XXX Gottwaldov. (1963)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Geologická mapa ČSSR, 1 : 200 000, M – 33 – XXXVI Bratislava, M-33-XXXV Wien. (editor T. Buday, 1963)
- Geologická mapa ČSSR 1:200 000, M – 34 – XX, list Trstená. (editor Z. Roth, 1963)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list M-34-XX list Trstená. (1963)
- Geologická mapa ČSSR 1:200 000, M – 34 – XX, list Spišská Stará Ves. (editor, 1963)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1: 200 000, M-34-XXI, list Spišská Stará Ves. (1963)
- Geologická mapa ČSSR 1 : 200 000, M – 34 – XXVII, list Vysoké Tatry. (editor O. Fusán, 1964)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1: 200 000, list M-34-XXVII list Vysoké Tatry. (1964)
- Geologická mapa ČSSR 1 : 200 000, M – 34 – XXVI, list Banská Bystrica. (editor M. Maheľ, 1964)
- Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Geologická mapa ČSSR 1 : 200 000, M-34-XXVI, list Banská Bystrica, (1964)
- Geologická mapa ČSSR 1 : 200 000, M – 34 – XXII list Zborov a M – 34 – XXVIII list Košice. (editor, 1964)
- Vysvetlivky ku geologickej mape ČSSR, M-34-XXII list Zborov a M-34-XXVIII list Košice. (editor, 1964)
- Geologická mapa ČSSR 1:500 000. (spolu s O. Fusánom, O. Kodymom a L. Urbánkom, 1967)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b EnviWeb.cz. Historie: Ředitelé České geologické služby [online]. enviweb.cz, 2013-05-05, [cit. 2024-02-04]. Dostupné online.
- ↑ Fusán, O., Samuel, O., 1978: Zomrel doc. dr. Alois Matějka. DrSc. Geologické práce, Správy, 71, 9 - 10.
- ↑ a b Bystrický, J., Leško, B., 1979: Kronika Zomrel RNDr. Alojs Matéjka, DrSc. Mineralia Slovaca, 11, 1, 87-88.
- ↑ a b Grecula, P. a kolektív, 2002: História geológie na Slovensku. 2. zväzok. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, s. 591-592
- ↑ Vaněček, M., 2013: Od narození RNDr. Tibora Budaye DrSc.(1913-2001) uplynulo sto let. Zpravdaj unie geologických asociací, 16, s. 82