Dimitrij Andrusov

Dimitrij Andrusov
geológ a vysokoškolský pedagóg
Dielo
Polia pôsobnosti	stratigrafia, paleontológia, tektonika
Alma mater	Petrohradská štátna univerzita Sorbonna ČVUT Karlova univerzita
Akademický titul	prof.
Vedecká hodnosť	akademik, CSc., DrSc.
Významní profesori	É. Haug, R. Kettner, M. Lugeon
Významní študenti	M. Maheľ, O. Fusán, M. Mišík, B. Cambel a ďalší
Osobné informácie
Narodenie	7. november 1897 Tartu, Ruské impérium, dnes Estónsko
Úmrtie	1. apríl 1976 (78 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko, dnes Slovensko
Národnosť	ruská
Portál vied o Zemi  Biografický portál

Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).

Život

Bol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N.I. Andrusova a Nadeždy Schliemanovej dcéry archeológa Heinricha Schliemanna - objaviteľa Tróje.

Spočiatku bol vzdelávaný v domácnosti svojimi rodičmi. Neskôr absolvoval gymnaziálne štúdium v Kyjeve a Petrohrade. V rokoch 1915 až 1918 študoval na univerzite v Petrohrade. Spolu so svojim otcom absolvoval geologické expedície do oblasti Kara-Bogaz a doliny Fergana. Zapojil sa do februárovej revolúcie. Napokon bol nútený odísť z Petrohradu. Krátko žil s rodičmi na Kryme, kde na univerzite v Simferopoli prednášal jeho otec. Napokon po víťazstve boľševikov opustili krajinu a odišli cez Istanbul do Francúzska. V rokoch 1920 až 1922 študoval na univerzite v Sorbonne v Paríži. S rodičmi neskôr odišiel do Prahy, kde ďalej pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1922 až 1923 a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v rokoch 1923 až 1925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938. Dlhodobo sa venoval výskumu geologickej stavby Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

V roku 1938 sa uchádzal o miesto profesora geológie na Slovenskej vysokej škole technickej najprv v Košiciach. Škola bola pôvodne zriadená v Košiciach, ale veľmi krátko po svojom zriadení pripadli Košice v dôsledku viedenskej arbritráže Horthyovskému Maďarsku a bola preto presťahovaná najprv do Martina neskôr do Bratislavy. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Bol prvým profesorom geológie pracujúcim na slovenských vysokých školách. Okrem toho bol zakladateľom a v rokoch 1940 až 1945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa stal Andrusov vedúcim Katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970. Ako pedagóg napísal viacero skrípt a učebných textov, okrem toho že vyučoval študentov geológie aj osobne viedol geologické mapovacie kurzy a exkurzie, kde odovzdával svoje znalosti v praxi. Bol tiež zakladateľom a v rokoch 1957-1958 prvým riaditeľom Geologického laboratória, ktorý sa neskôr transformoval na Geologický ústav SAV.

V roku 1953 bol menovaný za jedného z prvých 13 akadmikov SAV.

Vedecká činnosť

Jeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež Centrálne Západné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy. V Západných Karpatoch rozpracoval teórie o existencii rozsiahlych príkrovov a zistil rozsah viacerých orogenetických fáz. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleogeografický obraz karpatskej geosynklinály v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným geologickým jednotkám.

Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 - 1955), diele Apercu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovauie centrale (1931), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 - 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968), ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát vychádzajúcej z princípov geosynklinálnej teórie. Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.

Rodina a osobný život

Jeho otec N.I. Andrusov, bol univerzitný profesor, geológ a oceánológ, zaoberajúci sa hlavne výskumom neogénu. Pôsobil v Tartu, Kyjeve a Petrohrade. Jeho meno nesie chrbát oddeľujúci východnú a západnú časť Čierneho mora. Jeho matka Nadežda Schliemanová, pochádzala z manželstva Heinricha Schliemanna a Jekateriny Petrovny Lyžinovej. Andrusovova stará mama bola jednou z prvých žien absolventiek vysokých škôl v Rusku.

Dimitrij Andrusov mal 4 súrodencov. Od detstva hovoril po nemecky, francúzsky a anglicky.

Bol dvakrát ženatý. V roku 1926 sa oženil s Valentínou Alšvangovou. Spolu mali dcéry Galinu a Ninu.

Ocenenia

Vedecká a pedagogická činnosť prof. Andrusova bola ešte počas jeho života ocenená najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Boli mu udelené nasledovné vyznamenania:

• Národná cena SSR (1947)
• Za zásluhy o výstavbu (1965)
• štátna cena K. Gottwalda (1966)
• Rad práce (1972).

V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica. V roku 1988 bola na jeho počesť odhalená na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pamätná tabuľa. Pamätnú tabuľu má aj v budove Štátneho geologického ústavu D. Štúra, kde sa v jeho bývalej pracovni nachádza aj pamätná miestnosť. Paleontológovia podľa D. Andrusova pomenovali viacero druhov fosilných organizmov, napr. rod dasykladálnych rias Andrusoporella, kriedový koral Pseudofavia andrusovi alebo spodnomiocénny druh chameleóna - Chamaeleo andrusovi. Slovenská geologická spoločnosť na jeho počesť udeľuje za zásluhy významným geológom Medailu D. Andrusova.

Externé odkazy

• Plöchinger, B., 1976, Dimitrij Andrusov 7.11. 1897-1.4. 1976. Mitt. österr. geol. Ges., 69, s. 353 — 356 (po nemecky)