Preskočiť na obsah

Amasidov maliar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čiernofigúrové olpé signované hrnčiarom Amasidom, maľované Amasidovým maliarom, cca 540 pred Kr., Louvre
Atická čiernofigúrová baňatá amfora typu B, od Amasidovho maliara zobrazuje mládež s ulovenou zverou a boha Dionýza s kantharom, cca 550-540 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 8763, Mníchov

Amasidov maliar bol grécky maliar čiernofigúrových váz, činný približne v rokoch 550510 pred Kr.[1]

Amasidov maliar, jeden z najlepších archaických maliarov čiernofigúrových váz, bol pomenovaný po hrnčiarovi Amasidovi, známeho z deviatich signovaných váz (ΑΜΑΣΙΣ ΜΕΠΟΙΕΣΕΝ – „Amasis ma zhotovil“[2]), pre ktorého pracoval.[3] Predpokladá sa, že hrnčiar Amasis mohol byť Aténčan pomenovaný po egyptskom kráľovi Amasidovi (Ahmose), alebo že nebol pôvodom Aténčan a že toto meno prijal až potom, čo prišiel do Atén (mohol byť jedným zo zahraničných metoikov[4]). Niektorí znalci podporujú hypotézu, že hrnčiar a maliar boli rozdielni ľudia, podľa iných to bola tá istá osoba (väčšina znalcov sa ale k tomu neprikláňa[5][6]).[7]

Amasidov maliar bol veľmi plodným umelcom, pretože sa od neho zachovalo viac ako 130 váz (a fragmentov).[8] Vyzdobil širokú škálu tvarov keramických váz, boli to napr. baňaté amfory alebo amfory so zúženým krkom, oinochoai, lékythoi, alabastrony, aryballoi, pyxides, ako aj iné neštandardné typy váz. Štýl Amasidovho maliara sa zvyčajne považuje za konzervatívny, pretože aj keď prijal nové konvencie, neopustil zavedené formy. Hlavnou charakteristikou jeho tvorby je precíznosť kresby a schopnosť pracovať v rôznych mierkach. Dbal aj na súlad medzi tvarom vázy a jej výzdobou (jeho štýl je dostatočne individuálny na to, aby bol rozpoznateľný[4]).[9]

V ranej fáze jeho štýl tvorby odrážal prácu Heidelberského maliara a maliarov kylikes typu Siana. V tomto období zobrazoval honosné sprievody, odevy so strapcami, jemne stvárnené anatomické detaily tiel. Jeho kresba (najmä na miniatúrnych zobrazeniach) je niekedy jasne ovplyvnená maliarom Kleitiom.[8] Amasidov maliar tiež zdieľal množstvo čŕt s maliarom Lydom, ako napr. v kompozičných prvkoch, alebo aj v určitých detailoch v kresbe. Na ozdobenie plochy nad maľované výjavy na amforách používal pásy vzpriamených púčikov alebo palmiet a lotosu. V neskorej fáze kariéry maľoval namiesto drapérií ploché, hranaté záhyby a ženské telo kreslil v obrysoch. Medzi ďalšie charakteristiky jeho tvorby v tohto období patrí zmena ornamentu rámujúcej kompozície, lotosy tu strácajú centrálny list a občas sú vynechané základné línie postáv. Amasidov maliar tiež s obľubou zobrazoval šperky a brnenia,[8] a to najmä štíty, ako aj architektonické prvky (domy s fontánami, stĺpy budov a distylos in antis), ktoré mu ponúkali možnosť dosiahnuť v zobrazeniach aj priestorovú hĺbku.[9]

Amasidov maliar zdobil svoje vázy širokým repertoárom scén, a to od zobrazovania olympských bohov a hrdinov, scén z Homérovej Iliady[8] až po scény z každodenného života v Aténach a na atickom vidieku. Aj keď sú viaceré jeho postavy označené nápismi, výjavy nie sú vždy ľahko rozpoznateľné. Svoje scény najradšej vypĺňal postavami, ktoré sa buď zúčastňovali deja, alebo pôsobili ako diváci, len občas sa sústredil iba na podstatné prvky výjavu. Boh Dionýzos je jednou z jeho obľúbených postáv, stojí medzi satyrmi, mainádami a smrteľníkmi alebo dohliada na vinobranie, hrdina Herakles je predstavený, ako ho po smrti bohovia prijímajú na hore Olymp. Jeho mytologické scény sú krásne spracované, ale málokedy predstavujú zaužívané stvárnenia mytologických scén (niektoré scény sú ťažko identifikovateľné[8]). Amasidov maliar bol jedným z prvých, ktorí na vázach predstavil zložité každodenné výjavy, napríklad svadobný sprievod, najúplnejší raný obrazový záznam atickej svadby, ženy v rôznych fázach spracovania a tkania vlny, návrat lovcov alebo jazdecký sprievod (jeho zmysel pre humor sa odráža v hravej scéne satyrov, ktorí vyrábajú víno zobrazenej na amfore z Würzburgu[8]). Vázy zdobené Amasidovým maliarom sa predali na mnohých miestach starovekého sveta, ako je to aj v prípade iných atických maliarov, jeho diela sa našli v južnej Ukrajine (na ostrove Berezaň) v južnom Taliansku a Sicílii (v lokalitách starovekých miest Kúmy, Capua, Gravisca, Vulci, Orvieto, Chiusi, Cerveteri a Selinus), severnej Afrike (v lokalitách miest Naukratis, Kyréné), na Cypre a Grécku (v lokalitách miest Atény, Eleusis, Tanagra, Perachora, Rodos a ostrovov Délos a Samos).[9] Dnes sú diela tohto maliara uložené v mnohých múzeách a súkromných zbierkach sveta. Sú považované za umelecké poklady nevyčísliteľnej hodnoty.[10][9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Deborah A. Deacon, Paula E. Calvin. War Imagery in Women's Textiles. Jefferson, North Carolina : McFarland, 2014. ISBN 978-14-7661-660-5. S. 26.
  2. Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1982. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 34.
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
  4. a b Jocelyn M. Woodward. Perseus: A Study in Greek Art and Legend. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0763-124-3. S. 50.
  5. The J. Paul Getty Museum. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1990. ISBN 978-08-9236-151-9. S. 35.
  6. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, AMASIS, Pittore di [1]
  7. Nicholas Charles Pappas. Antiquity and Modernity. Athens : Athens Institute for Education and Research, 2004. ISBN 978-96-0878-228-0. S. 16.
  8. a b c d e f Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 36.
  9. a b c d Graham Speake. Encyclopedia of Greece and the Hellenic Tradition. Abingdon, Oxon : Routledge, 2021. ISBN 978-11-3594-206-9. S. 62.
  10. Dialogue. Akron : Akron Art Institute, 1985. S. 41.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]