Amasis (hrnčiar)

Amasis (starogr. Ἀμάσις) bol grécky hrnčiar v 6. storočí pred Kr.^[1]

Hrnčiar Amasis z Atén bol činný približne v rokoch 560 – 530 pred Kr. Známym sa stal v roku 1828, keď sa našla prvá jeho menom signovaná váza v archeologickej lokalite starovekého etruského mesta Vulci (objavili tam rozsiahlu nekropolu s tisíckami hrobiek^[2])^[3] Z jeho hrnčiarskej tvorby poznáme deväť jeho menom signovaných váz:

ΑΜΑΣΙΣ ΜΕΠΟΙΕΣΕΝ

preklad:Amasis ma zhotovil

- text v starogréčtine^[4]

Amasis výzdobu váz zveroval hlavne maliarovi, ktorého historici gréckeho umenia volajú Amasidov maliar.^[5] Tomuto maliarovi, ktorý mohol byť aj hrnčiarom, sa pripisuje (aj podľa štýlu maľby^[6]) viac ako 100 čiernofigúrových váz (je považovaný za jedného z najlepších archaických maliarov).^[1] V druhej polovici 6. stor. pred Kr. boli v produkcii váz obidvaja umelci vedúcimi osobnosťami.^[5] Dve jeho červenofigúrové amfory sú zdobené maliarom Lydosom (psykter-amfora a amfora typu B^[7]).^[1] V roku 1971 historik antického umenia Jiří Frel pripísal výzdobu jedného lékythosu signovaného Amasidom maliarovi Taleidovi.^[8]

Meno Amasis je helenizovanou formou bežného egyptského mena Ahmose. To vyústilo do mnohých odborných diskusií o pôvode tohto hrnčiara. Vedci sa domnievajú, že buď bol Aténčan, ktorého pomenovali po egyptskom faraónovi Amasidovi (Ahmose), alebo že nebol rodeným Aténčanom (možno bol jedným zo zahraničných metoikov^[9]). Niektorí znalci hrnčiara Amasida a Amasidovho maliara identifikujú ako tú istú osobu (väčšina znalcov sa však k tejto hypotéze neprikláňa^[8]).^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
↑ Studies in Mediterranean Archaeology. Göteborg : Paul Åströms Förlag, 1985. ISBN 978-91-8609-824-7. S. 43.
↑ ^a ^b Nigel Wilson. Encyclopedia of Ancient Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3678-800-0. S. 40.
↑ Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1982. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 34.
↑ ^a ^b José Pijoan. Dejiny umenia. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 88.
↑ Graham Speake. Encyclopedia of Greece and the Hellenic Tradition. London : Routledge, 2021. ISBN 978-11-3594-206-9. S. 62.
↑ Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 40.
↑ ^a ^b The J. Paul Getty Museum. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1990. ISBN 978-08-9236-151-9. S. 35.
↑ Jocelyn M. Woodward. Perseus: A Study in Greek Art and Legend. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0763-124-3. S. 50.

Pozri aj

Typológia starogréckej keramiky

[:398-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.

[:43-2] Studies in Mediterranean Archaeology. Göteborg : Paul Åströms Förlag, 1985. ISBN 978-91-8609-824-7. S. 43.

[:40-3] Nigel Wilson. Encyclopedia of Ancient Greece. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3678-800-0. S. 40.

[:34-4] Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1982. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 34.

[:88-5] José Pijoan. Dejiny umenia. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 88.

[:62-6] Graham Speake. Encyclopedia of Greece and the Hellenic Tradition. London : Routledge, 2021. ISBN 978-11-3594-206-9. S. 62.

[:40a-7] Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 40.

[:35-8] The J. Paul Getty Museum. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1990. ISBN 978-08-9236-151-9. S. 35.

[:50-9] Jocelyn M. Woodward. Perseus: A Study in Greek Art and Legend. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0763-124-3. S. 50.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]