Ambón

Ambón balkánskeho typu v chráme byzantského obradu.

Trojstupňový ambón v chráme sv. Michala v Samare (Rusko).

Ambón (iné názvy: ambóna, ambon, ambona; gr. τὸ Ἄμβων - vyvýšenina) je vyvýšená plošina v kresťanských chrámoch. Ako rečnícka plošina sa vyskytovala nielen v starokresťanských a stredovekých chrámoch, ale aj v súdnych budovách či bazilikách, často s ozdobenou čelnou stenou a pultom.

V rímskokatolíckej cirkvi ambóny slúžili a slúžia na čítanie lekcie z Písma a Evanjelia, i ako miesto, odkiaľ kňaz káže. Dnes sa opäť zavádzajú. Zvyčajne sa nachádzajú blízko oltárneho stola. Historicky sa z ambony vyvinula kazateľňa.

V gréckokatolíckych a pravoslávnych cerkvách má ambón v súčasnosti formu polkruhového výbežku zo soley, a to vždy v jej strede, presne pred cárskymi dverami ikonostasu. Symbolizuje odvalený kameň Kristovho hrobu. Diakon, kňaz alebo biskup, ktorý na ňom stojí, symbolizuje anjela ohlasujúceho zvesť o Kristovom vzkriesení. Z ambóna sa číta evanjelium, prednáša homília (kázeň), rozdáva Kristovo telo a krv veriacim, udeľuje požehnanie, diakon z ambóna prednáša ekténie.

Pozri aj

• Solea

Referencie

• Slovníček liturgických a teologických pojmov
• Miroslav Iľko: Ambón. (ZOEpédia)
• Slovník súčasného slovenského jazyka. A-G. Bratislava: Veda, 2006, s. 117. ISBN 80-224-0932-4.