Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990

Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990 bola prvá z dvoch amnestií udelených v kontexte revolučných udalostí po Nežnej revolúcii prezidentom Václavom Havlom po jeho prvej voľbe za hlavu štátu.

Amnestia bola publikovaná v Zbierke zákonov ČSSR č. 1/1990 ako „Rozhodnutie prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii zo dňa 1. januára 1990“. Jej podstatou bolo odpustenie trestov a zbytkov trestov, ktoré boli kratšie ako dva roky za úmyselné trestné činy a tri roky za trestné činy spáchané z nedbanlivosti a tiež zodpovedajúce skrátenie o dva alebo tri roky dlhších trestov. Na jej príprave sa ako právna autorita zúčastňovala aj Dagmar Burešová. Z približne 30 000 vtedajších odsúdených a väznených prepustila amnestia na slobodu 23 260 osôb, ktorým boli odpustené podmienečne odložené tresty odňatia slobody, tresty nápravného opatrenia alebo ich zvyšky, peňažné tresty alebo ich zvyšky, nevykonané tresty odňatia slobody. Amnestia sa nevzťahovala na trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a na trestné činy teroru, všeobecného ohrozenia, vraždy, lúpeže, znásilnenia, pohlavného zneužívania a na obzvlášť nebezpečných recidivistov.

Veľká šírka amnestie a jej nepripravená realizácia spôsobili vo verejnosti pocit ohrozenia a u časti politikov celého politického spektra vyvolali silnú kritiku, Amnestia a s ňou súvisiace udalosti (napr. vzbura väzňov v Leopoldove) mali výrazný podiel na opadnutí vlny revolučnej eufórie a na úbytku sympatií k Václavovi Havlovi. Mnohí z prepustených väzňov rýchlo recidivovali a niektorí spáchali aj ťažké zločiny. Za príklad takého väzňa sa uvádza aj vrah Jozef Slovák, ktorý bol podmienečne prepustený v marci 1990 a od júna 1990 do júla 1991 zabil ďalších štyroch ľudí a bol za to odsúdený na doživotie. Na Slováka a jemu podobné prípady sa ale amnestia nevzťahovala, bol tak prepustený individuálne po odpykaní dvoch tretín pred tým uloženého trestu, aj keď možno pod tlakom okolností vyvolaných amnestiou a vzburami väzňov.