Anchuejská klika
Anchuejská klika (zjednodušené znaky: 皖系军阀, tradičné znaky: 皖系軍閥, pchin-jin: Wǎn xì jūnfá) bola vojenská skupina, ktorá bola vedená Tuan Čchi-žuejom. Vznikla v období vlády Severných militaristov po rozštiepení Pejjangskej kliky v roku 1917. Bola pomenovaná podľa provincie An-chuej. Z tejto provincie pochádzalo niekoľko generálov vrátane zakladateľa Tuan Čchi-žueja. V 20. rokoch 20. storočia kontrolovala vládu v Pekingu. Rozpadla sa po bojoch s klikami Č’-li a Feng-tchien.[1]
Vznik kliky
[upraviť | upraviť zdroj]Tuan Čchi-žuej v roku 1917 potlačil pokus dynastie Čching o znovuobnovenie monarchie. Po tomto incidente bol Feng Kuo-čang dosadený do pozície prezidenta namiesto Li Jüan-chunga. Tuan Čchi-žuej následne získal post ministerského predsedu. Rôzne názory prispeli k tomu, že sa skupina začala štiepiť a hrozilo, že ostatní militaristi budú chcieť vládu v Pekingu zvrhnúť. Prezident Feng Kuo-čang sa spoliehal primárne na podporu troch vojenských guvernérov z údolia rieky Jang-c’.[2]
- Li Čchun – provincia Ťiang-su
- Čchen Kuang-jüan – provincia Ťiang-si
- Wang Čan-jüan – provincia Chu-pej
Vyššie spomenutí generáli tvorili základ Č’-liskej kliky, ktorá bola pomenovaná po rodnej provincii prezidenta Feng Kuo-čanga. Na opačnej strane, Tuan Čchi-žuej sa dostal do vedenia Anchuejskej kliky, pomenovanej po jeho rodnej provincii. Tuan Čchi-žuej využil vstup Číny do Veľkej vojny a zaistil vysoké pôžičky z Japonska, ktoré hrali dôležitú úlohu pri zakladaní politickej kliky An-fu a zmanipulovaní volieb nového parlamentu. Nový parlament zasadol v auguste 1918 a zvolením Sü Š’-čchanga sa podarilo Anchuejskej klike získať privilegované postavenie vo vláde.[1]
Konflikt klík Č’-li a An-chuej
[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi oboma klikami panovali nezhody kvôli spôsobe zjednotenia krajiny. Tuan Čchi-žuej zastával agresívne zjednotenie juhu. Jeho plánom bolo zbaviť sa militaristov v provinciách na juhu Číny a zjednotiť toto územie. Klika Č’-li na druhej strane uprednostňovala taktiku vyjednávania a kompromisu. Pomocou politickej a finančnej podpory chcela získať militaristov na svoju stranu Tuan Čchi-žuej začal strácať na popularite kvôli silnej pre-japonskej politike a finančnej závislosti na Japonsku. Po smrti Feng Kuo-žanga sa do vedenia Č’-liskej kliky dostal ambiciózny generál Cchao Kchun a generál Wu Pchej-fu. Obaja otvorene kritizovali spoluprácu Tuan Čchi-žueja s Japonskom.[3]
Rivalita medzi klikami An-chuej a Č’-li vyústila k vojne (zjednodušené znaky: 直皖戰爭, tradičné znaky: 直皖战争, pchin-jin: Zhí wǎn zhànzhēng). Na začiatku 20. rokov 20. storočia odišiel Wu Pchej-fu a ďalší členovia vedenia kliky Č’-li z Chunanu. S pomocou chunanskej armády sa mu podarilo vyhnať prívržencov Anchuejskej kliky. Napriek tejto strate, mala Anchuejská klika najväčšiu silu na severe Číny, kde kontrolovala široký pás provincií. Č’-liská klika kontrolovala iba údolie rieky Jang-c’ – provincie Chu-pej, Ťiang-si a Ťiang-su. Kvôli obavám z početnej prevahy vytvoril Cchao Kchun alianciu s Čang Cuo-linom, veliteľom Fengtchienskej kliky v Mandžusku. V lete 1920 zaútočili Cchao Kchun a Čang Cuo-lin spoločne na Tuan Čchi-žuejove sily a porazili ho. Tuan Čchi-žuej bol so zvyškami svojich vojsk nútený utiecť do Pekingu.[4]
Výsledok
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojne nastalo výrazné prerozdelenie síl na severe Číny. Tuan Čchi-žuej bol nútený rezignovať. Anchuejskej klike zostalo malé územie medzi provinciami Če-ťiang a Fu-ťien. Fengtchienská a Č’-liská klika sa spojili a vytvorili novú vládu v hlavnom meste Peking. Čang Cuo-linova armáda sa tu presunula a získala kontrolu nad severnými provinciami pozdĺž Mandžuských a Mongolských hraníc. Zvyšok severnej a centrálnej Číny začala kontrolovať klika Č’-li. Spolupráca medzi klikami Č’-li a Fengtian však netrvala dlho. Onedlho sa objavil spor o to kto bude mať väčší vplyv v Pekinskej vláde a to vyústilo k prvej vojne. V lete 1922 došlo k ďalšej významnej bitke medzi Č’-li a Feng-tchien, v ktorej zvíťazila Č’-liská klika na čele s Wu Pchej-fu.[4]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b China : a historical and cultural dictionary. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9781315026626. S. 1.
- ↑ Arming the Chinese : the western armaments trade in warlord China, 1920-1928. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9780774819909.
- ↑ . Dostupné online. DOI:10.1177/0097700410391964
- ↑ a b A Military History of China. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9780813136387. S. 186.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anchuejská klika na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BAKEŠOVÁ, IVANA, 1939-. Čína ve XX. století. 1. vyd. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého 3 sv. s. Dostupné online. ISBN 8024402513, ISBN 9788024402512. OCLC 51191313
- CHAN, ANTHONY B. Arming the Chinese : western armaments trade in warlord China, 1920–1928. 2nd ed. vyd. Vancouver: UBC Press xxviii, 180 pages s. Dostupné online. ISBN 9780774819909, ISBN 0774819901. OCLC 643662958
- DILLON, Michael. China : a historical and cultural dictionary. London: Routledge 1 online resource (viii, 391 pages) s. Dostupné online. ISBN 9781315026626, ISBN 1315026627. OCLC 900482425 S. 1.
- GRAFF, David A., HIGHAM Robert. A Military History of China. Updated edition. vyd. Lexington: University Press of Kentucky, 2012. 1 online resource (xiii, 324 pages) s. Dostupné online. ISBN 9780813136387, ISBN 0813136385. OCLC 809667478 S. 186.
- ZHONGPING CHEN. The May Fourth Movement and Provincial Warlords: A Reexamination. Modern China. 2010-12-28, roč. 37, čís. 2, s. 135 – 169. Dostupné online [cit. 2019-05-13]. ISSN 0097-7004. DOI :10.1177/0097700410391964.