András Toma
| András Toma | |
| Štát pôsob. |  Maďarsko |
|---|---|
| Narodenie | 5. december 1925 Újfehértó |
| Úmrtie | 30. marec 2004 (78 ročný) Níreďháza |
| Profesia | Vojak |
András Toma (maď. Toma András), tiež známy pod prezývkou András Tamás (maď. Tamás András) bol maďarský vojak a vojnový zajatec v Gulagu v Sovietskom zväze.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Keď mal András Toma štyri roky, umrela mu mama. Žil v Sulyánbokore v meste Níreďháza. V roku 1944 ho zaradili do prvej maďarskej armády. 11. januára 1944 ho v Krakove zajali sovietske vojská, a cez Ukrajinu a Bielorusko ho odvliekli do boksitogorského (Бокситогорск) koncentračného tábora. Neskôr ho kvôli zdravotným ťažkostiam previezli do bystriagského (Быстряги) tábora, ktorý sa nachádzal približne 1000 km od Boksitogorska. Dlhá a namáhavá cesta ho natoľko vyčerpala, že ho v roku 1947 museli previesť do nemocnice v Koteľniči (Коте́льнич).
András Toma skončil na psychiatrickom oddelení, tým pádom ho zo zoznamu vojnových zajatcov odstránili. V roku 1954 bol vyhlásený za mŕtveho. Žil pod menom András Tamás (Андраш Тамаш).[2]
Karol Moravčík, český lingvista slovenského pôvodu, 11. augusta 2000 zistil, že András pochádza z Maďarska. Bol posledným Maďarom, ktorý sa z Gulagu vrátil do svojej vlasti. Vďaka testu DNA sa podarilo vystopovať jeho rodinu.[3] András Toma bol ministerstvom obrany povýšený, a kvôli neprerušenej službe mu vyplatili mzdu. Nasťahoval sa ku svojej nevlastnej dcére Anne, u ktorej žil až do smrti v roku 2004.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BBC News | EUROPE | Hungarian POW identified [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
- ↑ BOTOND, Csepregi J.. Hazatért családjához az utolsó magyar hadifogoly [online]. index.hu, 2000-09-18, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ MN Magyar Nemzet - Obsitlevél Toma Andrásnak [online]. web.archive.org, 2011-06-12, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-12 z originálu.
- ↑ ORIGO. Meghalt Toma András, az utolsó magyar hadifogoly [online]. https://www.origo.hu/, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online. Archivované 2021-01-14 z originálu. (po maďarsky)