Preskočiť na obsah

Níreďháza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Níreďháza
Nyíregyháza
mesto
Námestie Ľudovíta Košúta s neorománskym rímsko-katolíckym kostolom z prelomu 19. a 20. storočia. V parku stojí ako spomienka na zrušenú mestskú dráhu električka.
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko
Župa Sabolčsko-satmársko-berežská
Rozloha 274,46 km² (27 446 ha)
Obyvateľstvo 116 799 (1. januára 2019)
Hustota 425,83 obyv./km²
Založenie mesta 1365
Primátor Lászlóné Csabai (MSZP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 4400
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Webová stránka: www.nyiregyhaza.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Níreďháza[1] (maď. Nyíregyháza) je mesto so župným právom v severovýchodnom Maďarsku, sídlom Sabolčsko-satmársko-berežskej župy a maďarskej sekcie Karpatského euroregiónu. Na rozlohe 274,46 km² a so 116 799 obyvateľmi je siedmym najväčším mestom krajiny. Je poľnohospodárskym a priemyselným centrom regiónu Nyírség, známeho svojou ovocinárskou produkciou, predovšetkým jabĺk - jonatániek. V súvislosti s postavením diaľnice M3 od Budapešti a nálezom zásob zemného plynu a možnosti jeho ťažby výrazne stúpla podnikateľská atraktivita tohoto regiónu.[2] Mesto je príťažlivé aj z turistického hľadiska, najmä rekreačná časť Sóstógyógyfürdő s termálnymi kúpeľmi, moderným akvaparkom a druhou najväčšiou zoologickou záhradou v Maďarsku.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Početné osady v okolí mesta (tzv. sálaše) mali ešte v ranom stredoveku slovanské názvy. Mesto sa prvý raz spomína s názvom Nyír (breza) v roku 1209. Listina z roku 1326 spomína aj druhú časť názvu egyház, tj. kostol, doslovne jeden dom. Od 14. do 16. storočia vlastnila mesto rodina Bátoriovcov. V roku 1605 ho získal Štefan Bočkaj, ktorý tu nechal ubytovať svojich hajdúskych vojakov.

Župný dom na Košútovom námestí
Níreďháza bola vystavaná na prelome 19. a 20. storočia v eklektickom slohu architektom Ignácom Aplárom. Z tohoto obdobia pochádzjú všetky významné stavebné pamiatky mesta.

Obdobie tureckej okupácie znamenalo pre mesto permanentné plienenie, ktoré vyústilo do jeho vyľudnenia.[3] K znovuosídleniu došlo až v 18. storočí, kedy gróf František Károlyi tu zorganizoval príchod Slovákov z Horného Uhorska. V roku 1786 malo toto poddanské mesto Károlyiovcov a neskôr Dessewfyovcov okolo 7 500 obyvateľov. Najväčší rozvoj mesto zaznamenalo s príchodom železnice v roku 1858 a ustanovením sídla Sabolčskej župy v roku 1876. Vznikli budovy štátnych inštitúcií, škôl, pošty, divadla, hotelov a reštaurácií.

V roku 1911 bola spustená električka (zrušená 1969). V medzivojnovom období však mesto stagnovalo na úkor blízkeho Debrecínu. V roku 1944 bolo okolo 6 000 miestnych Židov deportovaných a po druhej svetovej vojne bolo zase 2 000 nespoľahlivých občanov donútených odísť do sovietskych pracovných táborov. Mesto sa rapídne rozrástlo v 60. a 70. rokoch 20. storočia (z 56 tisíc v 1960 na 108 tisíc v 1980). Dnes je spolu s Debrecínom a Miškovcom úspešne sa rozvíjajúcim strediskom severovýchodného Maďarska, zaujímavou dovolenkovou destináciou s hudobnými podujatiami a rôznymi festivalmi.

Slováci v Níreďháze

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vlastnej Níreďháze sú Slováci doložení až od 18. storočia, keď sem prišli v rámci druhotnej kolonizácie po porážke Turkov. Takmer vyľudnenú Níreďházu znovu osídľovali v roku 1754 aj Slováci zo Sarvaša. Dodnes žijúci Slováci v meste sa v tejto oblasti nazývajú Tirpákmi, aj keď k svojej príslušnosti sa ich hlási len veľmi malý počet.

V meste pracuje slovenská menšinová samospráva a vyučuje sa tu aj slovenský jazyk vyslanými učiteľmi zo Slovenska - donedávna v jednom zo sálašov (do júna 2007), v maďarčine bokor, konkrétne - Mandabokor. V súčasnosti sa jeho vyučovanie presúva do evanjelickej školy priamo v centre mesta. Slovenčina sa vyučuje aj v neďalekom Veľkom Čerkese (cca 14 km vzdialený Nagycserkesz), ktorý bol založený podobne ako Níreďháza. Slovenské tradície a piesene sa snažia svojimi vystúpeniami šíriť medzi obyvateľstvom Páví krúžok Slovenskej menšinovej samosprávy v Níreďháze a detský folklórny súbor Nezábudka, ktorý pracuje pri Základnej škole Mihálya Váciho. V rekreačnej časti mesta Šóštó (Sóstóógyógyfürdő - Kúpele Slaného jazera) je skanzen ľudovej architektúry, v ktorom sa nachádza tirpácka usadlosť.

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Níreďháza bola dlhé roky hlavným centrom Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, sídlil tu biskup Hajdúdorožskej eparchie. Tá bola zriadená 8. júna 1912, biskup sídlil najprv v Debrecíne, neskôr sa presunul do Níreďházy. 20. marca 2015, po povýšení Maďarskej cirkvi na metropolitnú cirkev sui iuris, bola zriadená samostatná Eparchia Níreďháza (centrum metropolie sa presunulo do Debrecínu). Je tu aj gréckokatolícky kňazský seminár a teologická fakulta.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Encyklopaedia Britannica Nyíregyháza.
  3. ↑ History. [online]. [Cit. 2009-04-04]. Dostupné online. Archivované 2008-10-07 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Níreďháza

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Níreďháza&oldid=7807332“