Preskočiť na obsah

Andrzej Krawczyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrzej Krawczyk
Andrzej Krawczyk
3. Veľvyslanec Poľska v Česku
V úrade
16. február 2001 – 16. august 2005
Predchodca Marek Pernal Andrzej Załucki Nástupca
Štátny tajomník v Kancelárii prezidenta Poľskej republiky
V úrade
30. december 2005 – 7. február 2007
4. Veľvyslanec Poľska na Slovensku
V úrade
22. októbra 2008 – 14. december 2012
Predchodca Zenon Kosiniak-Kamysz Tomasz Chłoń Nástupca
6. Veľvyslanec Poľska v Bosne a Hercegovine
V úrade
28. máj 2013 – 30. jún 2018
Predchodca Jerzy Chmielewski Jarosław Lindenberg Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. október 1954 (70 rokov)
Ozorków
Alma materVaršavská univerzita
Profesiadiplomat
Národnosťpoľska
Rodina
Manželka
Ewelina Krawczyk
DetiMagdalena, Marek, Piotr, Krystyna (zomrela v roku 2003)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAndrzej Krawczyk
(multimediálne súbory)

Andrzej Krawczyk (* 22. október 1954, Ozorków, Poľsko) je poľský historik a diplomat, veľvyslanec Poľska v Česku (2001 – 2005), na Slovensku (2009 – 2012) a v Bosne a Hercegovine (2013 – 2018); štátny tajomník v Kancelárii prezidenta Poľskej republiky (2005 – 2007).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrzej Krawczyk sa narodil v roku 1954. Je fundovaným historikom. V roku 1976 ukončil štúdium histórie na Varšavskej univerzite. V roku 1982 získal titul doktora histórie. Špecializuje sa na dejiny strednej Európy v dvadsiatom storočí.[1]

Od roku 1989 pracuje v štátnej správe. Od roku 2000 v zahraničných službách.[2] Veľvyslanecký post v rokoch 2001 až 2005 zastával v Česku. Počas diplomatickej misie prednášal vybrané kapitoly z dejín Poľska na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 2005 až 2007 bol štátnym tajomníkom v Kancelárii prezidenta Poľskej republiky.[3] Od augusta 2008 chargé d’affaires na Slovensku.[4] Od 22. októbra 2008[5] do 14. decembra 2012[6] bol mimoriadnom a splnomocnenom Veľvyslancom Poľska na Slovensku. Svoje poverovacie listiny doručil 9. januára 2009 prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.[7] Po návrate, v rokoch 2013 – 2018, bol veľvyslancom Poľska v Bosne a Hercegovine.[8][9]

Je autorom vedeckých publikácií.

Hovorí anglicky a česky.[10]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Operacja „Drawa”, Warszawa: Wydawnictwo Ministerstwa Obrony Narodowej, 1982, ISBN 8311068364.
  • Od realizmu do zwątpienia. Pięć szkiców z najnowszej historii Czechosłowacji, Wydawnictwo Antyk, 1986, (ako Zbigniew Markowski).
  • Prasa niemiecka. Cz. 1, Historia prasy niemieckiej do roku 1949, Warszawa: Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 1992, ISBN 8323007772.
  • Prasa niemiecka. Cz. 2, Prasa niemiecka w latach 1949–1989, Warszawa: Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 1992, (spoluautor: Ewa Stasiak-Jazukiewicz).
  • Pierwsza próba indoktrynacji. Działalność Ministerstwa Informacji i Propagandy w latach 1944–1947, Warszawa: Instytut Studiów Politycznych PAN, 1992, ISBN 838547983X.
  • Praska Wiosna 1968, Warszawa: Volumen, 1998, ISBN 83-86857-99-4.
  • Słowacja Księdza-Prezydenta. Józef Tiso 1887–1947, Kraków: Znak, 2015, ISBN 978-83-240-3884-8.
  • Czyja jest Bośnia, Kraków: Znak, 2021, ISBN 978-83-240-7836-3.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Protokół posiedzenia Komisji Spraw Zagranicznych /nr 133/ [online]. orka.sejm.gov.pl, 2000-11-14, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)
  2. ↑ Zapis przebiegu posiedzenia Komisji Spraw Zagranicznych /nr 68/ [online]. sejm.gov.pl, 2013-03-06, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)
  3. ↑ Handzlik podsekretarzem stanu w Kancelarii Prezydenta [online]. WPROST.pl, 2008-10-09, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)
  4. ↑ WOJCIECHOWSKI, Marcin. Andrzej Krawczyk ambasadorem na Słowacji [online]. wyborcza.pl, 2008-10-23, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)
  5. ↑ Rok 2008 / Prezydent powołał ambasadorów [online]. www.prezydent.pl, 2008-10-22, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. Archivované 2019-04-03 z originálu. (po poľsky)
  6. ↑ Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 8 stycznia 2013 r. nr 110-3-2013 w sprawie odwołania Ambasadora Rzeczypospolitej Polskiej [online]. prawo.sejm.gov.pl, 2013-01-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)
  7. ↑ Prezident Ivan Gašparovič prijal nového veľvyslanca Poľskej republiky v SR [online]. archiv.prezident.sk, 2009-01-12, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ Ambasador [online]. web.archive.org, 2017-09-25, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-09-25 z originálu.
  9. ↑ Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 22 marca 2018 r. nr 110.13.2018 w sprawie odwołania Ambasadora Rzeczypospolitej Polskiej [online]. prawo.sejm.gov.pl, 2018-03-22, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. (po poľsky)[nefunkčný odkaz]
  10. ↑ Biuletyn posiedzenia Komisji Spraw Zagranicznych Sejmu RP nr 32. Biuletyn Sejmowy (Warszawa: Kancelaria Sejmu – Biuro Komisji Sejmowych), 2008-04-24, roč. 2008, čís. 590/VI, s. 3-4. Dostupné online [cit. 2019-04-01]. ISSN 1230–7289. (po poľsky)
  11. ↑ Prezident Slovenskej republiky | Vyznamenania [online]. Prezident Slovenskej republiky, 2014-07-18, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online. Archivované 2014-07-18 z originálu.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Andrzej Krawczyk na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrzej_Krawczyk&oldid=7948033“