Jerzy Korolec
Vzhľad
Jerzy Korolec | ||||||||
Generálny konzul v Bratislave | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1991 – 1993 | ||||||||
1. Veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku | ||||||||
V úrade 1993 – 1997 | ||||||||
Prezident | Lech Wałęsa Aleksander Kwaśniewski | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. august 1933 Varšava, Poľsko | |||||||
Úmrtie | 29. august 2000 (67 rokov) Varšava, Poľsko | |||||||
Alma mater | Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej w Lublinie | |||||||
Profesia | diplomat, historik | |||||||
Rodina | ||||||||
Deti | 4 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jerzy Korolec (multimediálne súbory) | ||||||||
Jerzy Bartłomiej Korolec (* 24. august 1933, Varšava – † 29. august 2000, Varšava)[1] bol poľský profesor, historik a diplomat; Generálny konzul v Bratislave (1991–1993) a veľvyslanec Poľska na Slovensku (1993–1997).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Korolec sa narodil v roku 1933. Absolvoval Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej v Lubline, odbor – história a filizofia. Od 1962 doktor. V roku 1973 získal habilitáciu. Od 1991 profesor. Pôsobil na Poľskej akadémii vied. Venoval sa väčšinou o stredovekej filozofii.
Československo navštevoval od roku 1965.[2] V rokoch 1991–1993 bol Generálnym konzulom v Bratislave. V rokoch 1993–1997 bol prvým Veľvyslancom Poľskej republiky na Slovensku.[3]
Otec štyroch detí, medzi inými Marcina Koroleca.[4]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Rad Bieleho dvojkríža II. triedy od prezidenta Michala Kováča za záchranu ľudí v horách na obidvoch stranách hranice, 3. február 1997[5]
- Rad Polonia Restituta V. triedy od prezidenta Aleksandra Kwaśniewskeho za zásluhy v diplomatickej službe, 28. apríl 1997[6]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Jerzy B. Korolec, Filozofia moralna Jana Burydana: paryski wzór krakowskich dysput z zakresu "Etyki" w pierwszej połowie XV w., Wrocław [etc.]: Zakład Narodowy im. Ossolińskich. Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, 1973.
- Jerzy B. Korolec, Repertorium commentariorum medii aevi in Aristotelem Latinorum quae in Bibliotheca olim Universitatis Pragensis nunc Státní Knihovna CSR vocata asservantur, Wrocław, 1977.
- Jerzy B. Korolec, Filozofia moralna, Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1980, ISBN 9788304000148.
- Jerzy B. Korolec, Le commentaire d'Averroès sur l' Éthique a Nicomaque, Louvain-La-Neuve: Société Internationale, 1985.
- Mikołaj Olszewski (ed.), Wolność, cnota, praxis, Warszawa: Wydawnictwo Instytutu Filozofii i Socjologii Polskiej Akademii Nauk, 2006, ISBN 8373881026.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gazeta.pl: Archiwum [online]. gazetapl, 2000-09-13, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ WOJCIESZYŃSKA, Małgorzata. Veľvyslanec Poľskej republiky v SR prof. Jerzy Korolec v týchto dňoch končí svoju diplomatickú misiu [online]. www.sme.sk, 1997-02-17, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online.
- ↑ 25. rocznica nawiązania stosunków polsko-słowackich [online]. bratyslawa.msz.gov.pl, 2017-12-31, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ KEATING, Dave. Marcin Korolec – Persistent Pole [online]. POLITICO, 2013-11-06, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Prezident SR - Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998 [online]. prezident.sk, 2015-01-01, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online. Archivované 2021-06-24 z originálu.
- ↑ Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 27 kwietnia 1997 r. o nadaniu orderów [online]. www.prawo.pl, 1997-04-28, [cit. 2019-04-18]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jerzy Korolec na poľskej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Tadeusz Kosobudzki, MSZ od A do Z. Ludzie i sprawy Ministerstwa Spraw zagranicznych w latach 1990-1995, Warszawa: Wydawnictwo'69, 1997, ISBN 83-8624-409-7, s. 118.
- Juliusz Domański, Jerzy Bartłomiej Korolec, 24 août 1933 – 29 août 2000, Mediaevalia Philosophica Polonorum 34 (2001), s. 7–9.
- Antoni Krawczyk, Wokół książki „Jerzy B. Korolec: Wolność Cnota Praxis". Mikołaj Olszewski (ed.). Warszawa 2006, Kwartalnik Historii Nauki i Techniki R. 54/1: 2009, s. 191-200. Online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jerzy Korolec
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jerzy Korolec