Anna Kyjevská
| Anna Kyjevská | |
 francúzska kráľovná | |
| Narodenie | medzi 1024 – 1036 Kyjev, Ukrajina |
|---|---|
| Úmrtie | 1075/1089 Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Anna Kyjevská |
Anna Kyjevská (ukrajinsky a rusky Анна Ярославна, francúzsky Anne de Kiev, * medzi 1024 – 1036, Kyjev, Ukrajina – † 1075/1089, Francúzsko) bola dcéra kyjevského kniežaťa Jaroslava I. a Ingegerdy Švédskej,[1] a francúzska kráľovná ako manželka Henricha I.
Ruský režisér Igor Maslennikov uviedol do kín v roku 1978 film Jaroslavovna: Kráľovná Francúzska, venovaný jej osudu.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Francúzsky kráľ Henrich I. ovdovel v roku 1044, kedy jeho manželka Matilda Fríská, dcéra cisára Konráda II.,[3] zomrela bez toho, aby zanechala kráľovi dediča.[4]
Annu jej otec pôvodne ponúkal ako vhodnú partnerku pre cisára Henricha III.[5] Cisár sa však vtedy uchádzal o Anežku z Poitou a bol to pravdepodobne práve on, ktorý obrátil zrak Henricha I. ku kyjevskému dvoru. V októbri roku 1048 sa obaja štátnici zišli v Ivois, kde uzavreli zmluvu o priateľstve[6] a práve vtedy vyslal francúzsky kráľ posolstvo do Kyjeva.[7] Dôvodom k tomuto zväzku s dcérou východného veľkokniežaťa nebola len snaha o počatie následníka trónu, ale tiež istota, že vzhľadom na vzdialenosti medzi oboma dvormi nebudú medzi manželmi žiadne blízke pokrvné putá a Henrich sa tak nedopusti chyby proti kánonickému právu.[8] Dve Annine sestry boli vydaté za uhorského a nórskeho kráľa, ktorí neboli práve priateľsky naladení voči Ríši a rovnako tak poľský knieža Kazimír I., ktorý bol nevestiným strýkom.[9]
Manželstvo bolo uzavreté pravdepodobne na sviatok Zoslania Ducha v roku 1051[4][1] a Anna dala kráľovi troch synov.[10] Vedela písať a mala na manžela pravdepodobne vplyv – dochoval sa list pápeža Mikuláša II. pre kráľovnú Annu, v ktorom ju nabáda, aby na nábožensky vlažného Henricha, ktorý myslel predovšetkým na politické ciele, pôsobila a apeluje na jej mužnú cnosť v ženskej hrudi.[11] Najstarší syn Filip dostal v kapetovskom rode nezvyklé meno, bol pomenovaný po apoštolovi Filipovi, ktorého uctievanie bolo rozšírené predovšetkým na byzantskej pôde, odkiaľ pochádzala kráľovnina stará matka.[12]
Roku 1059 bol sedemročný Filip za prítomnosti dvoch pápežských legátov v Reimsi povýšený na otcovho spolukráľa. Henrich I. zomrel už v nasledujúcom roku, zhruba vo veku päťdesiatich rokov a Filip sa stal kráľom. Vzhľadom k jeho nízkemu veku bol zrejme umierajúcim otcom určený ako regent Filipov strýko, flanderský gróf Balduin V.[13] Veľký vplyv na vládne záležitosti mala tiež kráľovná vdova[14], kým sa nerozhodla pohoršiť celý parížsky dvor. Roku 1061[15][16] Anna vstúpila do nového manželského zväzku s Rudolfom, grófom z Valois, ktorý kvôli nej zapudil svoju manželku.[14] Eleonóra bola obvinená z cudzoložstva a v roku 1062 sa obrátila na pápeža Alexandra II., ktorý exkomunikoval Rudolfa i Annu.[14]
Z nasledujúcich rokov sa zachovali len čriepky – roku 1065 bol vysvätený kostol v Senlis a priľahlý kláštor sv. Vincenta, ktorý dala Anna založiť. Po Rudolfovej smrti v roku 1074 sa vrátila na francúzsky dvor.[1] Zomrela medzi rokmi 1075 – 1089 a bola pochovaná v opátstve Villiers v La Ferté-Alais.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c CAWLEY, Ch.. Anna Jarosławówna [online]. . Dostupné online.
- ↑ Jaroslavna: Královna Francie
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ a b www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0. S. 104.
- ↑ Francouzští králové, str. 103
- ↑ ENNENOVÁ, Edith. Ženy ve středověku. Praha : Argo, 2001. ISBN 80-7203-369-7. S. 76.
- ↑ Ženy ve středověku, str. 76
- ↑ Francouzští králové, str. 104
- ↑ CAWLEY, Ch.. Henryk I [online]. . Dostupné online.
- ↑ Francouzští králové, str. 106
- ↑ Francouzští králové, str. 110
- ↑ Francouzští králové, str. 111
- ↑ a b c Anna von Kiew na Genealogie Mittelalter [online]. [Cit. 2010-02-27]. Dostupné online.
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ CAWLEY, Ch.. Raoul de Crépy [online]. . Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0.
- PERNOUDOVÁ, Regine. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 2002. 255 s. ISBN 80-7021-544-5.
- TREFFER, Gerd. Die französischen Königinnen : von Bertrada bis Maria Antoinette (8. - 18. Jahrhundert). Regensburg : Pustet, 1996. 322 s. ISBN 3-7917-1530-5. S. 81-83. (nemecky)
- WOLL, Carsten. Die Königinnen des hochmittelalterlichen Frankreich, 987-1237/38. Stuttgart : F. Steiner, 2002. 321 s. ISBN 3-515-08113-5. (nemecky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Kyjevská
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anna Kyjevská na českej Wikipédii a Anna Jarosławówna na poľskej Wikipédii.