Mária Tudorová (1496 – 1533)
| Mária Tudorová | |
| Francúzska kráľovná | |
 | |
.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Tudorovci |
| Panovanie | 9. október 1514 – 1. január 1515 |
| Korunovácia | 5. november 1514 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. marec 1496 Palác Richmond, Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 25. jún 1533 (37 rokov) Westhorpe Hall, Spojené kráľovstvo |
| Pochovanie | Opátsky kostol sv. Edmunda, Anglicko Kostol sv. Márie, Anglicko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Henrich VII. |
| Matka | Alžbeta z Yorku |
| Odkazy | |
 | Mária Tudorová (multimediálne súbory na commons) |
Mária Tudorová (* 18. marec 1496, Palác Richmond, Spojené kráľovstvo – † 25. jún 1533, Westhorpe Hall, Spojené kráľovstvo) bola mladšia sestra anglického kráľa Henricha VIII. a ako manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. sa stala kráľovnou. Po manželovej smrti sa druhýkrát vydala za Karola Brandona, prvého vojvodu zo Suffolku.
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mária sa narodila ako piate dieťa Henricha VII., anglického kráľa, a jeho manželky, Alžbety z Yorku, a bola ich najmladší žijúci potomok. Narodila sa v paláci Richmond. So svojím bratom Henrichom VIII. mala veľmi blízky vzťah, preto aj Henrich pomenoval svoju dcéru Máriu, budúcu kráľovnú, po nej. Na jej počesť nesie jej meno aj tudorovská vojnová loď, Mary Rose.
Zásnuby a manželstvo s francúzskym kráľom
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojej mladosti bola považovaná za jednu z najkrajších princezien v Európe. V decembri 1507 bola zasnúbená s Karolom Španielskym, neskorším cisárom Svätej rímskej ríše. No kvôli zmenám v politických spojenectvách Európskych veľmocí sa táto svadba neuskutočnila.
Kardinál Wolsey, v rámci rokovaní o mierovej zmluve s Francúzskom, dohodol jej sobáš s francúzskym kráľom. 9. októbra 1514 sa, vtedy osemnásťročná, Mária vydala za 52-ročného kráľa Ľudovíta XII. Svadba sa konala v Abbeville. Jednou z jej dvorných dám, ktoré s ňou prišli do Francúzska, bola Anna Boleynová.
Benátsky veľvyslanec Máriu opísal ako „rajsky vysokú, štíhlu, šedookú a extrémne bledú“. Podľa dobových opisov mala nádherné dlhé vlasy červeno-zlatej farby, ktoré nosila rozpustené.
Napriek tomu, že kráľ už bol dvakrát ženatý, nemal žiadneho žijúceho syna, a preto jeho najväčšou starosťou bolo, aby mu Mária porodila dediča trónu. No Ľudovít zomrel 1. januára 1515, len tri mesiace po svadbe s Máriou. Keďže Mária nebola tehotná, kráľ nezanechal po sebe žiadneho dediča. Preto sa kráľom Francúzska stal syn jeho bratranca, František I., ktorý prejavil záujem oženiť sa s kráľovou vdovou.
Druhé manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]
Mária v manželstve s Ľudovítom nebola šťastná, pretože v tom čase už bola takmer určite zamilovaná do Karola Brandona, prvého vojvodu zo Suffolku. Henrich VIII. vedel o sestriných citoch, ale chcel, aby z jej budúceho manželstva mal nejaké výhody. Preto, keď poslal Brandona priviesť Máriu späť do Anglicka na konci januára 1515, jasne dal vojvodovi najavo, aby ju nežiadal o ruku. Napriek tomu sa Brandon s Máriou 3. marca 1515 vo Francúzsku tajne zosobášili. Technicky to bola zrada, pretože Brandon sa oženil s kráľovskou princeznou bez Henrichovho súhlasu. Kráľa tento čin pobúril a navrhol Štátnej rade (The Privy Council), že Brandon má byť buď uväznený, alebo popravený. No vďaka tomu, že kardinál Wolsey sa za neho prihovoril a vďaka Henrichovej náklonnosti a dobrým vzťahom k sestre aj k Brandonovi, ho tohto trestu ušetrili a manželia dostali len veľkú pokutu. Oficiálne boli zosobášení 13. mája 1515 v greenwichskom paláci.
Napriek tomu, že Mária už nebola francúzskou kráľovnou, na anglickom dvore ju týmto titulom naďalej označovali a nikdy ju nepovažovali za vojvodkyňu zo Suffolku. Väčšinu svojho času Mária trávila vo vojvodovom sídle Westhorpe Hall v Suffolku.
Vzťah medzi ňou a Henrichom sa porušil na konci roku 1520, keď Mária nesúhlasila s kráľovou snahou anulovať jeho manželstvo s Katarínou Aragónsku, ktorú Mária poznala dlhé roky. Mária nemala budúcu kráľovnú, Annu Boleynovú, s ktorou sa prvýkrát stretla vo Francúzsku, rada.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Mária zomrela 25. júna 1533 v sídle Westhorpe Hall vo Westhorpe v Suffolku. Pôvodne bola pochovaná v Opátskom kostole sv. Edmunda v Suffolku. Keď bolo opátstvo zrušené počas celonárodného rušenia anglických kláštorov, bolo jej telo presunuté do blízkosti kostola sv. Márie.
Jej manžel sa čoskoro po jej smrti oženil so svojou chovankyňou a synovou snúbenicou, len štrnásťročnou Katarínou Willoughbyovou, s ktorou mal dvoch synov.
Deti
[upraviť | upraviť zdroj]Mária mala spolu s Brandonom tri deti:
- Henrich Brandon, prvý gróf z Lincolnu (11. marec 1516 – 8. marec 1534)
- Lady Frances Greyová (16. júl 1517 – 20. november 1559)
- Jej manželom sa stal Henrich Grey, tretí markíz z Dorsetu. Bola matkou Lady Jany Greyovej.
- Lady Eleanor Cliffordová (1519 – 27. september 1547)
- Vydala sa za Henricha Clifforda, druhého grófa z Cumberlandu.
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]| Maredudd ap Tudur | ||||||||||||||||
| Owen Tudor | ||||||||||||||||
| Margaret ferch Dafydd | ||||||||||||||||
| Edmund Tudor | ||||||||||||||||
| Karol VI. (francúzsky kráľ) | ||||||||||||||||
| Katarína z Valois | ||||||||||||||||
| Isabeau Bavorská | ||||||||||||||||
| Henrich VII. (anglický kráľ) | ||||||||||||||||
| Ján Beaufort | ||||||||||||||||
| John Beaufort | ||||||||||||||||
| Margaret Hollandová | ||||||||||||||||
| Lady Margaret Beaufortová | ||||||||||||||||
| John de Beauchamp | ||||||||||||||||
| Margaret Beauchampová z Bletso | ||||||||||||||||
| Edith Stourtonová | ||||||||||||||||
| Mária Tudorová | ||||||||||||||||
| Richard z Conisburghu | ||||||||||||||||
| Richard Plantagenet | ||||||||||||||||
| Anna de Mortimerová | ||||||||||||||||
| Eduard IV. (anglický kráľ) | ||||||||||||||||
| Ralph de Neville | ||||||||||||||||
| Cecília Nevilleová | ||||||||||||||||
| Joan Beaufortová | ||||||||||||||||
| Alžbeta z Yorku (anglická kráľovná) | ||||||||||||||||
| Sir Richard Wydevill | ||||||||||||||||
| Richard Woodville | ||||||||||||||||
| Alžbeta Bodulgateová | ||||||||||||||||
| Alžbeta Woodvilleová | ||||||||||||||||
| Peter I. | ||||||||||||||||
| Jacquetta Luxemburská | ||||||||||||||||
| Margaret de Bauxová | ||||||||||||||||
Umenie o Márii
[upraviť | upraviť zdroj]Film
[upraviť | upraviť zdroj]- Postavu Márie Tudorovej stvárnila v roku 1922 hviezda nemého filmu, Marion Daviesová, vo filme When Knighthood Was in Flower. Pre herečku Marion Daviesovú to bol jeden z jej najúspešnejších filmov.
- Ďalšia vymyslená verzia Máriinho manželského dobrodružstva bola v roku 1953 zobrazená vo filme Walta Disneyho – Meč a ruža (The Sword and the Rose), v hlavných úlohách hrali Richard Todd a Glynis Johnsová.
- Vzťah Márie a Karola zobrazuje aj televízna dráma Tudorovci (The Tudors), aj keď hlavnou postavou je princezná Margaret, Máriina sestra.
Knihy
[upraviť | upraviť zdroj]- Máriin osud je tiež ústredným motívom románu autorky Jean Plaidyovej – Mária, francúzska kráľovná (Mary, Queen of France).
- Costain Haycraftová o nej napísala dielo Neochotná kráľovná (The Reluctant Queen).
- Autorka Maureen Petersová opísala jej život v románe Žadianá princezná (Princess of Desire).
- Román When Knighthood Was in Flower od autora Edwin Caskoden (jeho umelecké meno je Charles Major) bol vydaný v roku 1898. Tento román bol východiskovým materiálom Daviesovho a Disneyho filmu.
- Autorka Karen Harperová ju zobrazila v historickom románe Posledná Boleynová (The Last Boleyn).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Tudorová (1496 – 1533)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Genealógia rodu Tudorovcov (po anglicky)
- Životopis Márie Tudorovej (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mary Tudor, Queen of France na anglickej Wikipédii.