Antické mesto v kurorte Chisar
Antické mesto v kurorte Chisar | |
Античния град в курорта Хисар | |
archeologická rezervácia | |
južná časť pevnostného múru antického mesta
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Chisaria |
Mesto | Chisaria |
Súradnice | 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V |
Rozloha | 0,30 km² (30 ha) |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Antické mesto v kurorte Chisar (bulh. Античния град в курорта Хисар – Antičnija grad v kurorta Chisar),[1][2] známe aj ako Archeologická rezervácia „Chisaria“ (bulh. Археологически резерват „Хисаря“ – Archeologičeski rezervat „Chisaria“)[3] je archeologická rezervácia vyhlásená v časti mesta Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[1][4][5] Rezervácia bola vyhlásená v roku 1976.[5][1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologická rezervácia bola vyhlásená za účelom ochrany pozostatkov rímskeho mesta Diocletianopolis[4] a z dôvodu vysokého stupňa zachovalosti týchto pozostatkov.[5] Jej hranice sú vyznačené pevnostnými múrmi antického mesta.[1]
Vyhlásenie archeologickej rezervácie
[upraviť | upraviť zdroj]Rezervácia bola vyhlásená na území bývalého antického mesta 19. novembra 1976 vyhláškou Výboru ministrov č. 199. Skutočnosť bola zverejnená v Štátnom vestníku č. 97 v tom istom roku.[1]
Najvýznamnejšie časti
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najvýznamnejšie do súčasnosti zachované časti antického mesta v rámci rezervácie patria predovšetkým pevnostné múry, kasárensky komplex, južná pevnostná brána, rímsky amfiteáter, ranokresťanské baziliky, alebo rímske termálne kúpele.[6]
Správa
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologická rezervácia „Chisaria“ je oficiálne spravovaná chisarským archeologickým múzeom, ktoré sa o rezerváciu stará a udržiava ju.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na amfiteáter Diocletianopolu
-
Bazilika č. 1, jedna z ranokresťanských bazilík Diocletianopolu
-
Bazilika č. 8, jedna z ranokresťanských bazilík Diocletianopolu
-
pohľad na južnú pevnostnú bránu Diocletianopolu
-
celkový pohľad na areál rímske termálnych kúpeľov
-
pohľad na západnú časť pevnostného múru antického mesta
-
pohľad na exponovanú časť rímskeho kasárenskeho komplexu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e mc.government.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ Държавата даде Археологическия резерват в Хисаря на общината [online]. bnr.bg, публикувано на 19.08.20 в 14:26, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4641. (po bulharsky)
- ↑ a b c MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)
- ↑ Археологически резерват [online]. hisar.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.