Preskočiť na obsah

Chisaria (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chisaria
Хисаря
okres
v centrálnej časti administratívneho sídla okresu – meste Chisaria
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Adm. centrum Chisaria
Počet sídiel 12 (1 mesto + 11 dedín)
Nadmorská výška 300 m n. m.
Súradnice 42°30′S 24°42′V / 42,5°S 24,7°V / 42.5; 24.7
Rozloha 549,55 km² (54 955 ha)
Obyvateľstvo 11 424 (2022) [1]
Hustota 20,79 obyv./km²
PSČ 4180
Tel. predvoľba 033
Poloha na mape Bulharska
Poloha na mape Bulharska
Wikimedia Commons: Hisarya Municipality
Webová stránka: https://hisarya.bg/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chisaria (bulh. Община Хисаря – Obština Chisaria, doslova okres Chisaria)[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][16][17][18][19][20][21] je okres v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][6][7][8][11][13][14][2] Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria.[3][4][5][11][14]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Nížšie položené časti okresu Chisaria sa rozprestierajú na území malej Chisarskej kotliny,[14][6] ktorá je geomorfologickou časťou Pazardžiško-Plovdivského pola – geomorfologického podcelku Hornotráckej nížiny.[8][14]

Vyššie položené časti okresu ležia na teritóriu juhovýchodného úpätia[14][6][8] horského pásma Săštinska Sredna gora,[22][14][6][8] najvyššieho, centrálne položeného[22] podcelku pohoria Sredna gora.[14][22]

Leží v[2][11] severozápadnej časti[11] Plovdivskej oblasti,[11][2] približne 40 kilometrov severne od administratívneho centra oblasti – Plovdivu.[8]

Hranice okresu

[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Chisaria hraničí:

v Plovdivskej oblasti[11]

v Pazardžickej oblasti[11]

v Sofijskej oblasti[11]

topografická mapa okresu Chisaria

Rozloha a nadmorská výška

[upraviť | upraviť zdroj]

Okres sa rozprestiera na ploche 549,55 km²,[8][11][16] pričom 206 km² z celkovej rozlohy okresu predstavujú lesy a 13 km² je tvorených zastavanými obývanými oblasťami. Zvyšok rozlohy okresu tvoria predovšetkým pozemky využívané na poľnohospodárske účely.[8][16] Svojou plochou okres Chisaria zaberá 9,17 % celkovej rozlohy Plovdivskej oblasti, čím sa stáva v poradí tretím najväčším okresom z celkovo 18 okresov, ktoré sa v oblasti nachádzajú.[11]

Priemerná nadmorská výška na území okresu dosahuje 300 m n. m.,[8] pričom administratívne sídlo okresu – mesto Chisaria – leží v nadmorskej výške 364 m n. m..[13] Najnižšie časti okresu sa nachádzajú v nadmorskej výške približne 200 m n. m., najvyššie časti v nadmorskej výške prevyšujúcej 1 500 m n. m..[8]

Časové pásmo

[upraviť | upraviť zdroj]

Teritórium okresu Chisaria sa tak ako aj celé územie Bulharska nachádza v časovom pásme UTC+2, ide teda o tzv. východoeurópsky čas (VEČ).[13]

Klimatické podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie okresu spadá do prechodno-kontinentálnej klimatickej zóny Bulharska, ktorá zahŕňa Hornotrácku nížinu, podbalkánske kotliny, nížiny pozdĺž stredného toku rieky Struma, ako aj najvýchodnejšie časti severného Bulharska, okrem oblastí na pobreží Čierneho mora. Najvýraznejšou črtou tejto klimatickej zóny je jej prechodný charakter, kedy v niektorých rokoch prevláda subtropický vplyv Stredomoria a v iných stredoeurópska kontinentálna klíma.[8]

Zimy bývajú teplé a mierne, čo je spôsobené teplými vzdušnými prúdmi, ktoré vanú z juhu a na území okresu sú zadržiavané masívom pohoria Stará planina, ako aj kopcovitým reliéfom Srednej gory. Snehová pokrývka sa udrží v priemere po dobu 27 dní v roku a dosahuje priemernej výšky okolo 5 cm. Letá bývajú dlhé a príjemné. Mesiace júl a august sa vyznačujú nízkou hladinou vlhkosti vzduchu a slabým vetrom.[8]

Teplota vzduchu

[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 11,5 °C, pričom v letných mesiacoch sa jedná priemerne o teplotu 21,4 °C a v zimných mesiacoch o teplotu 1,1 °C. V januári minimálne teploty klesajú až k -10 °C – -11 °C, zatiaľ čo v lete maximálna nameraná teplota na území mesta Chisaria vystúpila až k 39,6 °C. Napriek tomu, že najnižšie časti okresu sú nížinného charakteru sa na území okresu nezvyknú často vyskytovať teplotné inverzie.[8]

Zrážky

[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku toho, že okres sa nachádza na území v dosahu dažďového tieňa pohorí Sredna gora a Stará planina je priemerný ročný úhrn zrážok nízky, pričom dosahuje hodnôt len okolo 500 l/m². Charakteristické sú dve zrážkové maximá – v priebehu júna, kedy je vyšší úhrn zrážok spôsobený vplyvom pôsobenia kontinentálnej klímy a v priebehu novembra, kedy sa na zvýšenom úhrne zrážok podieľa pôsobenie stredomorskej klímy.[8]

Veterné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Veterné podmienky sú mierne. Počas celého roka prevláda východný vietor s priemernou ročnou rýchlosťou 1,1 m/s. Silné a nárazové vetry sú zriedkavé – až 80% času sa rýchlosť vetra pohybuje v rozmedzí 0 až 1 m/s, čo je veľmi priaznivé najmä v zimnom období.[8]

Znečistenie vzduchu

[upraviť | upraviť zdroj]

Kvalita vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry je na území okresu vyhovujúca a úroveň znečistenia ovzdušia sa nachádza pod dolnými hraničnými hodnotami. Na území okresu sa nevyskytujú žiadne faktory, ktoré by znečisťovanie ovzdušia mohli zapríčiňovať.[8]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrologický systém v regióne je tvorený predovšetkým riekami Striama (bulh. Стряма), Kalavaštica (bulh. Калаващица), Pikla (bulh. Пикла) a Piasăčnik (bulh. Пясъчник). Všetky majú konštantný prietok a veľkú oblasť povodia. Zvyšné rieky v okrese sú malé a s malým prietokom, pričom ich vplyv v rámci hydrologického systému je len sezónny.[8]

Okres je bohatý na podzemné vody, ktoré sa využívajú na zásobovanie obyvateľstva okresu pitnou vodou.[8]

Dôležitou súčasťou hydrologického systému v okrese Chisaria sú umelé vodné nádrže (priehrady), ktorých sa na území okresu nachádza až 57. Z toho 51 je vo vlastníctve okresu a 2 sú vo vlastníctve štátu.[8]

Minerálne pramene

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území okresu sa minerálne vody nachádzajú predovšetkým na teritóriu mesta Chisaria,[4][8] a ďalej na území dedín Krasnovo a Staro Železare.

Minerálne vody zo všetkých troch lokalít sa používajú na pitie a na terapeutické účely spojené s liečbou renálne-urinárnych a gastrointestinálnych porúch, ako aj ochorení žlčníku a pečene,[3][8] a porúch pohybovej sústavy.[8] Z kvalitatívneho hľadiska sú minerálne vody v okrese Chisaria jednotné. Z kvantitatívneho hľadiska celková hodnota hydrominerálnych zdrojov (prietok) minerálnych prameňov na území okresu dosahuje úrovne[8] medzi 45 l/s[15] a 62,10 l/s.[8]

Keďže Chisaria je prvým miestom na území dnešného Bulharska, kde sa začalo s organizovanou kúpeľnou činnosťou a je teda bulharským priekopníkom v oblasti kúpeľníctva,[3] uskutočnili sa prvé vedecké výskumy miestnych termálnych minerálnych prameňov už v druhej polovici 19. storočia. Konkrétne išlo o chemické analýzy vody chisarských minerálnych prameňov pre liečebné kúpeľné využitie. Analýzy boli vykonané na základe žiadosti vlády Východnej Rumélie a prebehli v priebehu roku 1882.[13]

Všetky chisarské minerálne vody spadajú do kategórie slabo mineralizovaných termálnych vôd,[4][8][3][17] pričom úroveň mineralizácie je pod hodnotou 1 mg/l.[8] Sú hydrogénuhličitanovo-sírovo-sodné,[8][15][17] fluóro-kremíkové, chlórne, alkalické[15][17] a rádiokatívne.[8] Voda je bez farby a zápachu s príjemnou chuťou. Dosahuje vysokej hodnoty pH, – ktorá sa pohybuje až na čísle 9.[15][17] Teplota vody jednotlivých prameňov sa pohybuje v rozmedzí 37 °C – 51 °C.[3][15][17]

Chisarské minerálne vody sú – okrem liečebných a kúpeľných účelov – využívané aj v rámci potravinárskeho priemyslu, keďže sa stáčajú a balia do fliaš za účelom predaja.[4]

Administratívna správa

[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom okresu je mesto Chisaria.[3][4][5][18] Najvyššie postaveným činiteľom okresnej administratívy je starosta, nasledovaný zástupcom starostu a sekretárom.[18]

Správou okresu sa zaoberá obecné zastupiteľstvo sídliace v Chisarii.[18] Správou jednotlivých dedín okresu sa zaoberajú miestne orgány samosprávy – radnice. Radnicou disponujú všetky dediny v okrese Chisaria.[23]

Obecné zastupiteľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Správou okresu sa zaoberá magistrát, alebo v doslovnom preklade obecné zastupiteľstvo (bulh. общински съвет – obštinski săvet),[18][19] ktorého sídlo leží v centrálnej časti mesta Chisaria na ulici General Gurko (bulh. Генерал Гурко) č. 14.[18] Obecné zastupiteľstvo je orgánom miestnej samosprávy, pričom poslancov zastupiteľstva volia obyvatelia okresu v súľade s podmienkami a s postupom, ktoré sú určené volebným poriadkom.[19] Zastupiteľstvo tvorí (vrátane predsedu) sedemnásť volených obecných poslancov.[19][24]

Úlohou obecného zastupiteľstva je realizovať jednotnú politiku rozvoja okresu, v súlade s platnými zákonmi krajiny. Obecné zastupiteľstvo v rámci svojej pôsobnosti určuje politiku okresu v príslušných oblastiach pôsobnosti.[19] Okrem toho sa zaoberá aj riešením problémov miestneho významu, ktoré nie sú vo výlučnej pôsobnosti iných orgánov štátnej správy.[19] Zasadnutia obecného zastupiteľstva sú verejné a konajú sa najmenej šesťkrát do roka. Zasadnutia zastupiteľstva zvoláva a vedie predseda. Občania, ktorí nie sú poslancami obecného zastupiteľstva, sa môžu ujať slova po ukončení rokovania a to v poradí, ktoré je určené obecným zastupiteľstvom. Môžu podávať vyjadrenia, alebo návrhy, ako aj klásť otázky k veciam, ktoré sú v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ale aj vo verejnom záujme.[19]

Sídla

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území okresu sa nachádza celkovo 12 sídiel,[3][6][10][5] teda okresné mesto Chisaria a 11 dedín.[3][4][5]

západná pevnostná brána antického mesta Diocletianopolis

Mestá:

Dediny:

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov okresu v 21. storočí

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Počet obyvateľov
2003 15 244[38]
2005 14 826[2]
2011 12 600[5]
2013 13 138[9]
2022 11 424[7]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Prieskum, ktorý prebehol v roku 2011 v rámci sčítania obyvateľstva preukázal, že prevažnú väčšinu obyvateľov okresu tvoria osoby bulharskej národnosti. Významné národnostné menšiny, ktorých príslušníci žijú na území okresu, predstavujú turecká a rómska menšina.[5]

Z celkového počtu 12 600 obyvateľov okresu bolo:

  • Bulharov – 11 268
  • Rómov – 471
  • Turkov – 83
  • príslušníkov iných národností – 13[5]

Odpovedať na otázky prieskumu odmietlo 28 osôb a ďalších 737 osôb sa nevyjadrilo k otázke, týkajúcej sa ich národnosti.[5]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky aktívnu časť obyvateľstva okresu predstavuje viac ako 6700 osôb.[6] Dôležitú súčasť miestnej ekonomiky predstavuje veľké množstvo malých a stredne veľkých firiem súkromného sektora.[6]

Najvýznamnejšími hospodárskymi odvetviami v okrese sú:

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Je predstavovaný predovšetkým kúpeľnou turistikou s centrom v meste Chisaria, ktoré má pridelený štatút národného kúpeľného rezortu[6][4] a s ďalším kúpeľným rezortom, ktorý sa nachádza na teritóriu dediny Krasnovo. Okrem kúpeľnej turistiky sa na území okresu praktizujú aj ekoturistika a pešia turistika, agroturistika, poľovnícka turistika a kongresový turizmus.[11]

  • Kúpeľná turistika – ktorá sa sústreďuje v dvoch rezortoch s výskytom minerálnych prameňov. Sú nimi mesto Chisaria a dedina Krasnovo. Na teritóriu obidvoch kúpeľných rezortov je vybudované veľké množstvo kúpeľných centier a sanatórií v ktorých sa vykonávajú liečebné kúpeľné procedúry spojené s liečbou viacerých druhov ochorení. V rezortoch sa nachádza aj množstvo hotelov,[11][20][3] ktorá ponúkajú rôzne druhy relaxačných kúpeľných procedúr, akými sú napríklad aromaterapia, talasoterapia, fytoterapia, muzikoterapia, alebo rôzne druhy klasických a orientálnych masáží.[11][20] Kúpeľný rezort Chisaria je prvým miestom na území dnešného Bulharska, kde sa začalo s organizovanou kúpeľnou činnosťou[3] a jeho význam je tak veľký, že už v roku 1957 bol mestu pridelený štatút liečebného kúpeľného rezortu národného významu.[4]
  • Kongresový turizmus – ktorý sa sústreďuje do mesta Chisaria, ktoré má vhodné predpoklady pre usporadúvanie kongresov, seminárov a pracovných stretnutí v dôsledku existence veľkých moderných hotelových zariadení s vyhovujúcimi priestormi ako aj modernou technikou.[11][20] Mesto býva ako priestor pre konanie rôznych typov oficiálnych stretnutí aj hojne využívané. Často sa v ňom konajú rôzne národné, ako aj medzinárodné konferencie a sympóziá, ktoré sa zvyčajne venujú problematike balneoterapie a zdravotníctva.[15] Hotely k tomuto typu činností ponúkajú výber doplnkových služieb, predovšetkým športových a zábavných programov.[11][20]
  • Ekoturistika a pešia turistika – pre ktoré sú významné predovšetkým sídla okresu ležiace na teritóriu horského celku Săštinska Sredna gora a slúžia ako východiskové body na výlety v pohorí. Oblasť ponúka široké možnosti pre výkon predovšetkým ľahších peších výletov, ale aj pre pozorovanie chránených druhov rastlín, vtákov, ako aj iných typov divo žijúcich živočíchov v ich prirodzenom prostredí. V oblasti sa nachádza množstvo horských chát, ktoré sú vhodné na usporadúvanie ekoseminárov.[11][20] Pre pešiu turistiku sú z územia okresu ľahko prístupné predovšetkým dva srednogorské vrchy[8] – Goľam Bogdan (bulh. Голям Богдан) 1 603,4 m n. m. a Aleksica (bulh. Алексица) 1 534,5 m n. m..[8][16]
  • Agroturistika – pre ktorú sú vhodné predovšetkým malé dediny ležiace v úpätí Săštinskej Srednej gory, ktoré sa vyznačujú pôvodnou starou vidieckou architektúrou, bohatou históriou a zachovanými tradíciami. Agroturistike v okrese sa venuje predovšetkým miestne Informačné turistické centrum, ktoré usporadúva rôzne animačné programy, ktoré záujemcom predstavujú životný štýl, ako aj zvyky a obyčaje miestneho obyvateľstva, a ponúkajú zoznámenie sa s tradičnými lokálnymi remeslami, ľudovými tancami a tradičnou bulharskou kuchyňou. V rámci animačných programov je taktiež možné, zapojiť sa do bežných pracovných povinností vidieckeho obyvateľstva. Usporadúvajú sa aj programy spojené s degustáciou lokálnych domácich vín.[11][20]
  • Poľovnícka turistika – pre ktorú má okres ideálne podmienky – a to na prevádzkovanie ako lovu, tak aj rybolovu. V hraniciach okresu sa nachádzajú štyri poľovné revíry, ako aj desiatky vodných nádrží vhodných pre rybolov. Prípadným potrebným technickým vybavením disponuje miestne poľovnícke združenie, ktoré je v prípade potreby pripravené poskytnúť aj služby sprievodcu.[11][20]

Poľnohospodártvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Celková plocha poľnohospodárskej pôdy na území okresu je 23 656 hektárov, z toho 1943 hektárov tvoria polia, na 3611 hektároch sa pestujú viacročné plodiny, 1024 hektárov zaberajú lúky a na 4490 hektároch sa nachádzajú pasienky.[20]

Rastlinná výroba je predstavovaná najmä vinohradníctvom a ovocinárstvom,[4][20] tradičné je aj pestovanie obilnín, zeleniny a tabaku, pričom najväčšia plocha je venovaná pestovaniu obilnín. Z viacročnych plodín sú najdôležitejšie: vinič, slivky, višne, jablká, maliny, čerešne, jahody, ruže (druhy produkujúce ružový olej) a levanduľa.[20]

Živočíšna výroba sa sústreďuje na chov oviec, hovädzieho dobytka,[4][20] kôz, ošípaných a byvolov. Ďalej sa chová hydina a významné je taktiež včelárstvo.[20]

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

Z priemyselných odvetví je významný najmä potravinársky priemysel, ktorý sa zameriava na stáčanie a balenie minerálnej vody a výrobu nealkoholických nápojov.[4][20] Okrem toho na území okresu pôsobia malé firmy, ktoré sa venujú spracovaniu kovov, stavebníctvu a opravárenstvu.[20]

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území okresu sídli jedna stredná škola[39][21] (všeobecného zamerania ale od roku 1996 s možnosťou štúdia v oboroch z oblasti hoteliérstva a kulinárstva) a jedna zdravotnícka stredná škola[21] v meste Chisaria[39][21] a štyri základné školy, z toho dve sídlia v Chisarii, jedna v dedine Paničeri a jedna v dedine Krasnovo.[39][21]

Materských škôl sa nachádza v okrese šesť, z toho tri v Chisarii, jedna v dedine Staro Železare, jedna v dedine Paničeri a jedna v dedine Starosel.[39][21]

Zdravotníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v okrese Chisaria je úzko späté s kúpeľným významom regiónu.[12][11] Z tohto dôvodu disponujú všetky väčšie zdravotnícke zariadenia na území okresu – teda Lekárske centrum-I. Chisar a tri rehabilitačné nemocnice – dobre vybavenými súčasťami pre výkon fyzioterapie a liečebných kúpeľných procedúr a poskytujú tak zdravotníckym zariadeniam dobrý základ pre možnosť vykonávania ako prevencie, tak aj liečby rozličných druhov ochorení.[11]

Zdravotnícke zariadenia ležiace na území okresu sú určené na poskytovanie ako prednemocničnej, tak aj nemocnično-rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti.[12]

Prednemocničná zdravotná starostlivosť sa rozdeľuje na primárnu a špecializovanú.[12]

Primárnu zdravotnú starostlivosť poskytuje väčšie množstvo zariadení. Ide predovšetkým o celkovo dvanásť individuálnych ambulancií, ktoré slúžia ako sídla praktických lekárov. Šesť týchto ambulancií sa nachádza na území mesta Chisaria a ostatné sídlia v bývalých zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa nachádzajú vo väčších dedinách okresu. V menších dedinách, ktoré nedisponujú vlastným zariadením sú zriadené pobočky týchto ambulancií. K zdravotníckym zariadeniam, ktoré poskytujú primárnu zdravotnú starostlivosť sa radia aj stomatologické ambulancie, ktorých je viacero a nachádzajú sa ako v Chisarii, tak aj v niektorých dedinách okresu.[12]

Účelu poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ale aj diagnostiky slúži okresné Zdravotnícke centrum-I. Chisar (bulh. Медицински център-І Хисар – Medicinski centăr-І Chisar).[12][11] Zariadenie je funguje ako okresná obchodná spoločnosť[12] typu EOOD – teda bulharská obdoba slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným[12][11] pričom stopercentým vlastníkom spoločnosti je okres Chisaria.[12] V rámci centra sú zriadené nasledovné oddelenia:

Špecializované zdravotnícke oddelenia

  • Pôrodníctvo a gynekológia
  • Oftalmológia
  • Chirurgia
  • Ortopédia a traumatológia
  • Kardiológia
  • ORL (Otorinolaryngológia)[12]

Diagnostické oddelenia

  • Röntgenové pracovisko s možnosťami skopického, grafického a kontrastného vyšetrenia
  • Klinické laboratórium
  • Echografická diagnostika
  • Funkčná diagnostika – bicyklová ergometria, EKG

Nemocničná zdravotná starostlivosť je poskytovaná v celkovo troch nemocniciach, pričom všetky tri sa nachádzajú v okresnom meste Chisaria.[11][12] Sú to:

  • Rehabilitačná nemocnica Vojenskej lekárskej akadémia Sofia – pobočka Chisaria
  • Rehabilitačná nemocnica Ministerstva vnútra – pobočka Chisaria
  • Rehabilitačná nemocnica zdravotníckej spoločnosti Špecializované rehabilitačné nemocnice-Národný komplex – pobočka Chisaria[11][12]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná sieť

[upraviť | upraviť zdroj]

Územím okresu prechádzajú najmä cesty II., III. a IV. triedy, ktoré prepájajú jednotlivé sídla okresu a zároveň zabezpečujú spojenie so susednými okresmi – Karlovo, Kalojanovo, Strelča a Săedinenie. Predovšetkým sa však napájajú na dve významné dopravné tepny medzi ktorými územie okresu leží a to na diaľnicu Trakija (bulh. автомагистрала „Тракия“ – avtomagistrala „Trakija“) na juhu a na tzv. podbalkánsku automagistrálu (bulh. „подбалканска автомагистрала“ – „podbalkanska avtomagistrala“) na severe.[8][16] Celkovo 63,4 kilometra ciest z cestnej siete na území okresu patrí pod správu štátu. Ide o približne 4 kilometre cesty II. triedy P – 64 – spájajúcej mestá Plovdiv a Karlovo – v katastri dediny Michilci (bulh. Михилци) a ďalej rôzne časti ciest III. triedy s celkovou dĺžkou 59,4 kilometra.[8]

Verejnú cestnú dopravu predstavujú miestne autobusové linky spájajúce jednotlivé sídla v rámci okresu. Okrem toho, mesto Chisaria a dedina Starosel majú aj priame autobusové linky, ktoré ich spájajú s oblastným centrom, teda s Plovdivom, ako aj s mestom Sopot v rovnomennom okrese.[40]

Železnica

[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava v okrese je zabezpečená lokálnym odklonom od železničnej trate na trase Plovdiv-Karlovo,[4][8][16] pričom stanica v Chisarii je poslednou a konečnou lokálnej trate.[4]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne centrá

[upraviť | upraviť zdroj]

V okrese Chisaria sa nachádza celkovo trinásť kultúrnych centier, z toho tri sídlia v meste Chisaria a zvyšných desať sídli (po jednej) v jednotlivých dedinách okresu, okrem dediny Mătenica, ktorá kultúrne centrum nemá.[41]

Múzeá

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Múzeum obličkových kameňov (bulh. Музей на бъбречните камъни – Мuzej na băbrečnite kamăni),[45][46][47] známe aj pod názvom Múzejná zbierka obličkových kameňov (bulh. Музейна сбирка на бъбречните камъни – Мuzejna sbirka na băbrečnite kamăni)[43][48] sídli v jednej z chisarských nemocníc, konkrétne v nemocnici, ktorá patrí pod Špecializované rehabilitačné nemocnice-Národný komplex.[47][45][43] Bolo založené v roku 1981.[43][47][45][48] Je úzko spojená s kúpeľnou liečbou v Chisarii, keďže predmetom múzejnej zbierky sú obličkové kamene, z prevažnej časti vylúčené pacientmi počas kúpeľnej liečby v miestnych zdravotníckych zariadeniach.[47][45][48] Menší počet kameňov v zbierke sú obličkové kamene, ktoré neboli vylúčené samovoľne, ale boli získané v priebehu chirurgického zákroku.[48][45] Celkový počet obličkových kameńov v múzejnej zbierke prevyšuje 12 000 kusov.[47][45] V zbierke sa nachádza aj najväčší známy obličkový kameň v Bulharsku,[47][48] ktorý dosahuje váhy 560 gramov.[45][43][43][48]

Pamätihodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne pamätihodnosti v okrese

[upraviť | upraviť zdroj]

Minerálne pramene

[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo sa v Chisarii nachádza až 22 minerálnych prameňov s rozdieľnou teplotou vody a zložením.[17] Medzi najvýznamnejšie patria predovšetkým:[17]

Chránené územné celky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území okresu sa nachádza jedna archeologická rezervácia a štyri prírodné chránené územia, toho tri v kategórii chránená lokalita a jedna v kategŕii prírodná pamiatka.

Archeologické rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Z prírodných chránených území sa na území okresu nachádzajú dva typy:

Chránené lokality

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Chránená lokalita Dăbite-Konska poľana – vyhlásená v roku 1957. Nachádza sa v katastri dediny Krăstevič. Predmetom ochrany je zachovanie jedinečného prírodného charakteru lokality.[8]
  • Chránená lokalita Barikadite – od roku 1986 chránená v kategórii historická lokalita a v roku 2003 preklasifikovaná a preradená do kategórie chránenných lokalít. Na území okresu Chisaria leží v katastri dediny Starosel. Predmetom ochrany je zachovanie starých bukových lesov a celkového charakteru lokality.[8]
  • Chránená lokalita Čivira – od roku 1966 chránená v kategórii historická lokalita a v roku 2003 preklasifikovaná a preradená do kategórie chránenných lokalít. Na území okresu Chisaria leží v katastri dediny Starosel. Predmetom ochrany je zachovanie starých bukových lesov a celkového charakteru lokality.[8]

Prírodné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-09-2022_2.txt
  2. ↑ a b c d e Население Община Хисаря [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 574 – 575. (po bulharsky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4640 – 4641. (po bulharsky)
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Ethnic composition of Bulgaria 2011 [online]. pop-stat.mashke.org, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Община Хисаря [online]. pd.government.bg, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c grao.bg, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak География [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Население [online]. hisar.bg, 2013-08-27, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n Население [online]. hisar.bg, 2013-08-27, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai Община Хисаря [online]. business-register.bg, 2018-06-28, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d e f g h i j k l Здравеопазване [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d e История [online]. hisar.bg, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d e f g h i MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 4 – 8. (po bulharsky)
  15. ↑ a b c d e f g h Археологически резерват [online]. hisar.bg, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c d e f g Георгафия – Хисаря | Ела и Почувствай [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  17. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa Културно историческо наследство [online]. hisar.bg, 2013-08-27, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c d e f Контакти [online]. hisar.bg, 2013-08-28, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c d e f g Обща информация [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Туризъм и спорт [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c d e f Култура и образование [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  22. ↑ a b c NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 118 – 119. (po bulharsky)
  23. ↑ кметства [online]. hisar.bg, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  24. ↑ Състав [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  25. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x МИЧЕВ, Н.. Речник на имената и статута на населените места в България (1878–2004). С.: Издателска къща «Петър Берон», Издателство «Изток-Запад». 2005. 408 с. [online]. electronic-library.org, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  26. ↑ a b c MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)
  27. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 47. (po bulharsky)
  28. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 295. (po bulharsky)
  29. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 302. (po bulharsky)
  30. ↑ a b KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 375. (po bulharsky)
  31. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 399. (po bulharsky)
  32. ↑ a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija. Stará Zagora : Domino EOOD. 2013. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 245. (po bulharsky)
  33. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 522. (po bulharsky)
  34. ↑ a b c MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)
  35. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 525. (po bulharsky)
  36. ↑ a b c MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 4. (po bulharsky)
  37. ↑ a b KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 593. (po bulharsky)
  38. ↑ Официален сайт на община ХИСАРЯ [online]. hisar.bg, [cit. 2017-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-03-23 z originálu.
  39. ↑ a b c d Училищна мрежа [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  40. ↑ Авто гара – Разписание [online]. hisar.bg, 2013-08-27, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  41. ↑ Читалища [online]. hisar.bg, 2013-08-21, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  42. ↑ a b c d e Археологически музей [online]. btsbg.org, 2017-10-08, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  43. ↑ a b c d e f g h i Археологически музей – Хисаря [online]. bestplacesinbulgaria.com, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  44. ↑ a b c d e f Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  45. ↑ a b c d e f g Ако търсите доказателство, че хисарската вода лекува, посетете музея [online]. desant.net, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  46. ↑ Музей на бъбречните камъни (Хисаря) [online]. wikimapia.org, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  47. ↑ a b c d e f Музей на бъбречните камъни [online]. bgglobe.net, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  48. ↑ a b c d e f Музей на бъбречните камъни [online]. hisarqtown.weebly.com, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  49. ↑ В околностите – Хисаря | Ела и Почувствай [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  50. ↑ a b c d mc.government.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chisaria_(okres)&oldid=7874758“