Antracit
| Antracit | |
 Lesklé antracitové uhlie. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | bitumenózna zložka – (litotyp) |
| Akcesórie | kremeň, kalcit, íly, sulfidy železa |
| Vlastnosti | |
| Textúra | masívna, lesklá až vláknitá |
| Farba | čierna |
| Hustota | 1 – 1,1 kg/dm3 |
Antracit je druh čierneho uhlia, ktorý sa vyznačuje najnižším obsahom prchavých horľavých látok (12 – 8 % hmotnosti), vysokým obsahom uhlíka (90 – 96 %) a veľkou výhrevnosťou. Je to čierne uhlie, ktoré bolo vystavené veľkému tlaku a teplu. Z hľadiska klasifikácie uhlia nemá samostatné postavenie. Je prechodným členom medzi antracitovým uhlím (8 – 12 % prchavých látok) a metaantracitom (1 – 3 % prchavých látok).[1]
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pod mikroskopom sú pozostatky rastlinných pletív pozorovateľné iba s ťažkosťami. Má silný, takmer až kovový lesk. Lom je lastúrnatý, s ostrými hranami. Je veľmi viskózne, tvrdosť podľa Mohsovej stupnice 2 – 2,5. Hustota sa pohybuje okolo 1 – 1,1 kg/dm³[2]. Nedá sa spekať. Má dobrú elektrickú vodivosť.[3]
Výhrevnosť sa pohybuje od 33,9 do 34,8 MJ/kg (8 100 – 8 350 kcal/kg)[3].
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Antracit, spomedzi všetkých druhov uhlia, produkuje pri spaľovaní najmenej nežiaducích emisií. Po zapálení dobre horí stálym plameňom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 60.
- ↑ Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 319
- ↑ a b Matvejev, K. Antracit (ugoľ), Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2013-11-30]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |