Benzín
Benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov (hlavne alkánov, cykloalkánov, aromatických uhľovodíkov a alkénov) oddelená z ropy a ďalších prídavných látok (najčastejšie benzén a izooktán), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet atómov uhlíka v jednotlivých molekulách uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12.
Benzín sa používa ako palivo pre väčšinu zážihových motorov. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z ropy.
Základné vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]V tabuľke sú uvedené hodnoty typické pre konkrétne zloženie benzínu. Pri inom zložení sa môžu hodnoty odlišovať.
Parameter | jednotka | hodnota |
---|---|---|
hmotnostný podiel uhlíka | kg.kg-1 | 85,5% |
hmotnostný podiel vodíka | kg.kg-1 | 14,5% |
hustota | kg.dm-3 | 0,72 |
teoreticky potrebné množstvo vzduchu | m3.kg-1 | 12,7 |
dolná výhrevnosť benzínu | kJ.kg-1 | 43545 |
výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom | kJ.m-3 | 3433 |
Ďalšie vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Odparivosť a frakčné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Tieto vlastnosti vyjadruje destilačná krivka – závislosť odpareného podielu paliva od teploty.
- teplota začiatku destilácie (odparenie 10 % paliva) by nemala byť vyššia ako 80 °C, pre zabezpečenie dobrej štartovateľnosti motorov
- teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50 % paliva) by nemala byť vyššia ako 105 °C, pre zabezpečenie rýchleho dosiahnutia prevádzkovej teploty motora
- teplota konca destilácie (odparenie 90 % paliva) by nemala byť vyššia ako 190 °C, pre zabránenie kondenzácie ťažkých frakcií na vnútorných povrchoch motorov
Výparné teplo
[upraviť | upraviť zdroj]Výparné teplo benzínu závisí od teploty bodu varu a od hustoty. Pohybuje sa v rozsahu 315 – 335 kJ.kg-1. Benzín s vyšším výparným teplom viac ochladzuje nasávanú zmes, čím umožní lepšie naplnenie valcov motora.
Odolnosť proti detonačnému spaľovaniu
[upraviť | upraviť zdroj]Túto vlastnosť benzínu popisuje oktánové číslo. Čím je hodnota čísla vyššia, tým je možné benzín použiť pre motory s vyšším kompresným pomerom (vyšší výkon, vyššia účinnosť). Oktánové číslo závisí od zložiek paliva. Najmenšiu odolnosť proti detonáciám majú alkány, najväčšiu aromatické uhľovodíky. Odolnosť palív možno zvýšiť:
- miešaním palív rôznych oktánových hladín,
- pridaním antidetonačných prísad.
Oktánové čísla niektorých benzínov predávaných na Slovensku:
Oktánové číslo | Označenie/obchodný názov | Poznámka |
---|---|---|
91 | Normál, Špeciál | |
95 | Super | |
95 | Natural 95, Natural 95 Plus | bezolovnatý variant |
98 | Natural 98 | bezolovnatý |
100 | Evo, V-POWER Racing | obchodné názvy |
130 | Závodný benzín |
Prísady
[upraviť | upraviť zdroj]Do benzínov sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. aditíva, ktoré zlepšujú ich vlastnosti, alebo plnia inú funkciu.
Do benzínov sa obvykle pridávajú nasledovné aditíva:
- etanol
- na čistenie nasávacieho traktu
- proti starnutiu benzínu
- proti zamŕzaniu benzínu (čistý benzín (bez pridavku etanolu) mrzne pri teplote nižšej ako -40 stupňov. Úmerne s prídavkom etanolu sa skladovaním (dlhodobejším nejazdením) vytvára v zmesi benzín-etanol vodná zložka a dno nádrže môže zamŕzať už pri teplotách okolo -5 stupňov E10, -25 stupňov E5)
- proti korózii
- proti hromadeniu statickej elektriny
- farbivá (Farebné odlíšenie. Do benzinu určeného pre armádu sa etanol nepridáva z dôvodu znižovania životnosti motorov (medzi inými aj interná štúdia na VVTŠ L.Mikuláš) a hlavne z dôvodu potreby dlhodobého skladovania v takzvaných NZ. Tento benzín je pre identifikáciu farbený a jeho použitie v civilnom sektore je zakázané.)
- na zvýšenie odolnosti proti detonáciám
Antidetonačné prísady
[upraviť | upraviť zdroj]Do polovice 80. rokov 20. storočia boli obvykle do benzínov pridávané na tento účel zlúčeniny olova ako napríklad tetraetyl olova alebo tetrametyl olova, ktoré boli schopné zvýšiť oktánové číslo až o 10 jednotiek. S používaním zlúčenín olova sa úplne prestalo po preukázaní jeho toxického vplyvu na živé organizmy.
V súčasnosti sú takzvané bezolovnaté benzíny zložené zo zmesi vysokooktánových zložiek uhľovodíkov s vysokým podielom aromátov a izoparafínov. Dobrý účinok má aj používanie éterov a alkoholov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.
- http://www.benzin.sk : Čo je benzín